Spolok Slovákov z Juhoslávie, bratislavská krajanská organizácia združujúca potomkov Slovákov presídlených po druhej svetovej vojne z bývalej Juhoslávie, si dnes 26. októbra 2025 pripomenula úctyhodné 80. výročie svojho založenia. Slávnostné zhromaždenie sa nieslo v znamení vďaky, spomienok a uznania tým, ktorí po celé desaťročia uchovávali živé vedomie o koreňoch dolnozemských Slovákov. Spolok bol založený 14. októbra 1945 v Bratislave, krátko po skončení druhej svetovej vojny. Vznikol z iniciatívy Slovákov, ktorí sa v rámci povojnovej akcie „Mať volá" rozhodli presídliť z Vojvodiny a ďalších oblastí bývalej Juhoslávie späť do krajiny svojich predkov. Jeho poslaním bolo uľahčiť repatriáciu, poskytnúť podporu presídlencov a zároveň rozvíjať kultúrne a spoločenské aktivity v novom prostredí. Na dnešnej slávnosti, ktorá sa konala v Bratislave, predseda Samuel Jovankovič odovzdal Pamätné listy zaslúžilým inštitúciám, spolkom a jednotlivcom, ktorí sa pričinili o zachovávanie pamiatky na dolnozemských Slovákov. Svojou prítomnosťou podujatie poctili veľvyslanec Srbskej republiky v Slovenskej republike Aleksandar Nakić a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková.
Foto: Katarína Koňariková
Katarína Koňariková odovzdala Samuelovi Jovankovičovi darček za Spolok Slovákov z Bulharska a poďakovala sa za pamätný list
Na oslave nechýbali ani predsedovia jednotlivých Spolkov: Eva Kmeťová (Spolok Slovákov z Maďarska), Rudolf Hajduk, (Spolok Slovákov z Rumunska), Katarína Koňariková (Spolok Slovákov z Bulharska) a Stane Ribič (Spolok Srbov na Slovensku) a tiež aj predchádzajúca predsedníčka Spolku Olga Fejdiová. Hudobnú časť programu obohatil operný spevák Ivan Ožvát, na harmonike ho sprevádzal Miroslav Bruk.
Z dejín Spolku Slovákov z Juhoslávie:
Za prvého predsedu Spolku Slovákov z Juhoslávie bol zvolený JUDr. Samuel Šeprák, po ňom sa na čele spolku vystriedali Ing. Ján Nvota, PhDr. Pavol Šuľan, Ján Myjavec a Ján Marčok. Spolok v tom povojnovom roku 1945 vydával odporúčania krajanom pri udeľovaní československého občianstva, čím im výrazne uľahčil začlenenie do spoločnosti.
V roku 1949 bol však spolok z politických dôvodov zlikvidovaný rozhodnutím Povereníctva vnútra Slovenskej republiky. Mnohí jeho členovia a funkcionári boli nespravodlivo obvinení zo sympatií k Juhoslávii a odsúdení vo vykonštruovaných procesoch. Rehabilitácie sa dočkali až v 60. rokoch minulého storočia.
Po štyroch desaťročiach núteného mlčania bol Spolok Slovákov z Juhoslávie obnovený v roku 1990 a oficiálne registrovaný v roku 1991, práve v období, keď sa Juhoslávia začala rozpadávať. Napriek zmenám politických hraníc si organizácia zachovala svoj pôvodný názov – ako symbol historickej pamäti, identity a úcty ku koreňom.
Dnes je spolok nepolitickou dobrovoľnou krajanskou organizáciou, ktorá združuje Slovákov pochádzajúcich z územia bývalej Juhoslávie a ich potomkov. Jeho poslaním je utužovať krajanskú spolupatričnosť, uchovávať kultúrne dedičstvo juhoslovanských Slovákov a prispievať k priateľským vzťahom medzi slovenským a srbským národom.
Na čele organizácie v súčasnosti stojí PhDr. Samuel Jovankovič, historik a dlhoročný bádateľ v oblasti dejín slovenského vysťahovalectva. Pod jeho vedením Spolok vydáva Ročenku Spolku Slovákov z Juhoslávie, ktorá predstavuje cenný príspevok k uchovávaniu pamäti dolnozemských Slovákov. Publikácia prináša nielen historické fakty, ale aj osobné svedectvá repatriantov, ich spomienky a rodinné príbehy.
Spolok je aktívny aj v oblasti kultúrno-vzdelávacej činnosti. Členovia sa pravidelne stretávajú na prednáškových stretnutiach Podvečery, ktoré sa konajú každú tretiu stredu v mesiaci (okrem letných mesiacov) v priestoroch Mestskej knižnice v Bratislave. Tieto podujatia zastrešuje Združenie spolkov dolnozemských Slovákov a patria medzi významné formy zachovávania kultúrneho dedičstva dolnozemskej komunity na Slovensku.
Spolok Slovákov z Juhoslávie sa tak aj po ôsmich desaťročiach svojej existencie ukazuje ako živý most medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi Slovenskom a niekdajšou dolnozemskou vlasťou svojich predkov.
Je dôkazom, že kolektívna pamäť a spolupatričnosť Slovákov z Vojvodiny pretrvávajú aj v tretej a štvrtej generácii repatriantov.
O Spolku viac TU: https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10925-spolok-slovakov-z-juhoslavie
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)