Na sviatok Všetkých svätých, dňa 1. novembra, slávil saský kurfirst Fridrich Múdry (Kurfürst Friedrich der Weise) veľký sviatok vo svojom sídelnom meste, vo Wittenbergu. Stredobodom tohto sviatku boli staré kosti – ľudské kosti! Tieto kosti boli vystavené vo vzácnych nádobách. Údajne to boli pozostatky významných kresťanov, ktorí už dávno zomreli. Tieto kosti sa nazývali „relikvie". Fridrich Múdry mal ich veľkú zbierku. Každý rok, dňa 1. novembra, na sviatok Všetkých svätých, sa do Wittenbergu hrnulo veľa ľudí, aby obdivovali tieto relikvie. A nielen to, ľudia sa v ich blízkosti aj modlili. Mnohí verili, že z nich vychádzajú zázračné liečivé sily. Ľudia si kľakli a požiadali dávno mŕtveho svätca, z ktorého bolo vidieť len pár kostí, aby sa prihovoril u Pána Boha v nebi. V roku 1517 využil Dr. Martin Luther príležitosť sviatku Všetkých svätých, aby predstavil svojich 95 téz proti predaja odpustkov. V predvečer sviatku, dňa 31. októbra, pribil tieto tézy na dvere zámockého chrámu Božieho vo Wittenbergu. Preto evanjelici slávia svoj reformačný sviatok – Pamiatku reformácie, deň pred rímskokatolíckym sviatkom Všetkých svätých.
Skutočnosť, že sa bezbožný Halloween oslavuje v noci, je preto, že najmä v anglicky hovoriacich krajinách si ľudia rozprávali najrôznejšie strašidelné príbehy o svätcoch, ktorí sa pred ich veľkým sviatkom na cintorínoch zviditeľnili ako duchovia zosnulých, v noci na deň 1. novembra. „Halloween" v skutočnosti znamená „sviatok všetkých svätých", čiže „predvečer všetkých svätých".
Tieto halloweenské povery sú rovnako nezmysly ako uctievanie relikvií. Nemali by sme totiž očakávať pomoc od zosnulých svätých, ani sa k nim modliť. Biblia nám nedáva žiadnu nádej, že budeme vypočutí. Dr. Martin Luther a reformátori právom odmietli rímskokatolícke uctievanie svätých. Ak si v encyklopédii vyhľadáme heslo „sviatok všetkých svätých", väčšinou sa tam píše niečo ako „katolícky sviatok 1. novembra." V skutočnosti je to celokresťanský sviatok s tým, že protestanti si pripomínajú Pamiatku na zosnulých, na svätých, ale nie svätých tak, ako ich chápe rímskokatolícka cirkev.
Vieme kto sú zosnulí. Ale kto sú svätí?
Slovo „svätý" jednoducho znamená „oddelenie pre Pána Boha, znamená teda patričnosť Bohu". Duch Svätý je totiž duch, ktorý patrí Bohu, Božej Trojici. Písmo sväté je Božie Slovo. Preto sú svätí jednoducho ľudia, ktorí patria Bohu. A ktorí ľudia patria Bohu? Tí, ktorí veria a sú pokrstení. Toto sme my, ktorí spolu tvoríme kresťanskú cirkev, spoločenstvo svätých. Akonáhle je niekto pokrstený, je novo razeným svätcom. Áno, všetci kresťania sú svätí – všetci, ktorí sa Svätým krstom stali Božími deťmi a vierou to potvrdzujú.
Svätých možno rozdeliť do dvoch skupín. Tieto dve skupiny by sme mohli nazvať ako „bojujúca cirkev" a ako „víťazná cirkev". Na jednej strane je to o svätých na zemi, ktorí stále zápasia s diablom, a preto musia bojovať, a na druhej strane je to o svätých v nebi, ktorí večne chvália Pána Boha bez moci diabla, utrpenia, hriechu a smrti. Apoštol Ján hovorí o tejto druhej skupine v knihe Zjavenie.
Počuli ste už o behu na 100 kilometrov? Toto je naozaj namáhavá vec. Skupinka zanietených bežcov sa spojí, aby v priebehu 24 hodín prekonali vzdialenosť sto kilometrov. Raz som o tom čítal, ako to funguje a ako sa cítia bežci. Nejde toľko o to prísť prvý, ide vskutku o to prežiť tých sto kilometrov a dostať sa do cieľa. Napriek všetkému vyčerpaniu vládne v cieli veľká radosť. So svätými je to rovnaké ako s týmito bežcami ku koncu pretekov. Niektorí sú už v cieli, dokázali to, a preto sa radujú – toto je tá víťazná cirkev. Iní sú ešte na ceste a stále sa prebíjajú do cieľa – to je tá bojujúca cirkev.
Tí, ktorí sú ešte stále v pohybe, to sme my. Pán Boh nám dáva na tejto ceste krásne poznanie, aké stokilometroví bežci nemajú. Totiž, môžeme sa pozrieť do cieľa, kým sme stále na ceste. Toto videnie ponúka nám apoštol Ján, ktorý bol vo vyhnanstve na malom gréckom ostrove Patmos. Bol tam vyhnaný pre svoju vieru. Mal obzvlášť nepríjemnú skúsenosť s tým, čo znamená „bojovať proti cirkvi". Potom mu Pán Boh dal zažiť silnú víziu. Okrem iného, dovoľuje mu nahliadnuť do svojej nebeskej trónnej sieni. Apoštol Ján, vedený Duchom Svätým, všetko zapísal, a tak prostredníctvom časti knihy Zjavenia môžeme spolu s ním nahliadnuť do večnej blaženosti – cieľa, ku ktorému smerujeme.
Apoštol Ján vidí Pána Boha sedieť na tróne. Vedľa trónu stojí ranený baránok – to je Pán Ježiš, Baránok Boží. Okolo trónu je 24 ďalších trónov, na ktorých sedí 24 starších. Predstavujú dvanásť kmeňov izraelského ľudu zo Starej zmluvy, ako aj dvanásť apoštolov Novej zmluvy. Okolo trónov je veľa anjelov a zvláštnych postáv. Apoštol Ján však vidí pred trónom stáť aj víťaznú cirkev, teda svätých, ktorí už dosiahli svoj cieľ. Sú oblečení v bielom a v rukách nesú palmové ratolesti. Palmové ratolesti sú znakom veľkej radosti a používali sa na vítanie pri pozdrave kráľa. Pamätáme si, že kedysi ľudia mávali palmovými ratolesťami pri vstupe Pána Ježiša v Jeruzaleme. Dnes ľudia môžu mávať vlajkami, držať transparenty a vypúšťať balóny. Vtedy ľudia mávali palmovými ratolesťami. Apoštol Ján sa teda pozerá na kývajúce sa more palmových konárov, ktoré akoby kričali, dokázali sme to! Dosiahli sme náš cieľ! Vyhrali sme! Pozdravujeme Pána Boha, nášho Kráľa, a Baránka Božieho Ježiša Krista! Teraz môžeme vidieť to, čomu sme predtým len verili!
Náš bezpečný život v miernom blahobyte nie je v skutočnosti porovnateľný s „veľkým súžením" apoštola Jána a jeho súčasníkov, ktorí pre svoju vieru často prišli o priateľov, rodinu, majetok, slobodu, zdravie či dokonca o život. Ale, súženie a prenasledovanie sú skutočne charakteristickými znakmi bojujúcej cirkvi, svätých tu na zemi. Nemusí to byť vyslovene prenasledovanie kresťanov, hoci v našom storočí je toho stále dosť. Jedno je však isté. Ak to s vierou v Pána Ježiša myslíte vážne, zažijete odpor – odpor neveriaceho sveta, odpor aj v cirkvi a spoločenstve, odpor aj vo svojom vnútri, pretože ste stále človekom na tomto svete. Ak tento boj ťažko pociťujete a trpíte ním, môžete sa utešiť spomienkou na svätých a nádhernou vyhliadkou, že jedného dňa dosiahnete cieľ vo víťaznej cirkvi.
Pán Boh nás urobil svätými; sme prijímatelia tohto daru. Darom je Baránkova krv, o ktorej sa hovorí: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej."
Áno, preto sme svätí – tu bojujeme, tam víťazíme. Amen.
Úryvok z duchovnej úvahy Mgr. Jána Zahorca
Celú kázeň k sviatku Pamiatky na zosnulých si možno vypočuť v relácii Pohľady k výšinám TU: https://media.rtv.rs/sk/slovacka-redakcija-rns3/104422
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)