Domovská

Sedliacka pec, srdce dolnozemského domu

V dolnozemských slovenských domoch mala osobitné miesto sedliacka pec. Bola nielen veľmi praktickým zariadením na pečenie chleba, koláčov a iných dobrôt, ale aj symbolom tepla, domova a rodinnej súdržnosti. Okolo nej sa odohrával každodenný život – od ranných raňajok až po zimné večery. Okolo pece bývala lavica, kde sa dalo zohriať premrznuté telo, a „kucov", úzky priestor medzi pecou a stenou, v ktorom sa deti rady hriali a neraz aj zaspali. Pec zohrievala jednu alebo aj dve miestnosti, sušilo sa na nej ovocie, zelenina, dosúšali sa šaty či obuv a varili sa v nej tie najlepšie domáce jedlá: krumple na ťapši, sárma, rejteša, lepňa... Mnohí dodnes hovoria, že sárma uvarená v takejto peci chutí najlepšie a že nieto jedla nad krumple na ťapši s hrubou klbásou upečenými v sedliackej peci.

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Najstarší dom v Petrovci (foto Nenad Glišić)

 

Po zakáľačkách sa do vyhriatej pece vkladali škvarky alebo brezák (tlačenka), aby sa dobre zohriali. V pahrebe sa piekli „krumple s kožkou", ktoré sa potom omastili škvarkami, alebo spusteným brezákom a podávali s kyslou kapustou. Boli to typické zimné raňajky, na ktoré si mnohí ešte stále s radosťou spomíname. A ako dezert? Tekvica pečená v peci, obľúbená „oláska", ktorá zanechávala sladkú stopu po každom obede.

Sedliacka pec sa nachádzala v tzv. prednej chyži a vykurovala sa z pitvora – priestoru, ktorý spájal prednú a zadnú izbu. Pitvor mal otvorený komín, takže pri kúrení pece sa zároveň údili aj slaninky, šunky či klobásy.

Pravú sedliacku pec a murovaný sporák možno vidieť aj v najstaršom dome v Báčskom Petrovci, ktorý bol postavený v roku 1799. Ide o jediný zachovaný objekt tohto druhu v celej Báčke. Dom je čiastočne zapustený do zeme, a preto sa doň vchádza dolu schodmi. Je to kultúrna pamiatka panónskeho typu, postavená technikou nabíjania hliny, so strechou z trstiny otočenou štítom do ulice. V interiéri sa zachovala typická dispozícia dolnozemského domu: pitvor, predná izba (chyža) a zadná chyža. Kuchyňa sa nachádzala v zadnej časti pitvora bola studená a zadymená, keďže sa z pitvora kúrila aj sedliacka pec, najčastejšie „zetkami", teda kukuričnými byľami, ktorým predtým kravy ohlodali všetko lístie.

Staré sedliacke pece boli murované z hliny, no v novších časoch sa začali stavať zo šamotových tehál, obložené dekoratívnymi kachličkami. Takéto pece môžeme nájsť aj dnes – nielen ako praktické zariadenie, ale aj ako nostalgickú spomienku na tradíciu, ktorá prežila stáročia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus