Domovská

In memoriam: Ivan Križan

Na Štedrý večer, 24. decembra 2025, v tichosti a bez povšimnutia verejnosti zomrel v domove pre seniorov v Báčskej Palanke významný slovenský a vojvodinský maliar Ivan Križan. O jeho úmrtí sa verejnosť, spolužiaci, priatelia a ctitelia dozvedeli až po troch týždňoch. Pochovaný bol bez obradu, bez rodiny a bez priateľov na cintoríne v Mladenove, k svojej manželke. Odišiel človek, ktorého dielo bolo plné tepla, pokoja a ľudskosti – a ktorého vlastný život sa v závere tragicky vyprázdnil.

 

In memoriam: Ivan Križan

 

In memoriam: Ivan Križan

 

In memoriam: Ivan Križan

 

In memoriam: Ivan Križan

 

In memoriam: Ivan Križan

 

Ivan Križan sa narodil 23. apríla 1944 v Báčskom Petrovci, v školskom byte pri evanjelickom kostole, do známej a zámožnej Križanovej rodiny. Tá patrila k najvýznamnejším petrovským rodinám – venovala sa obchodu, vlastnila hotel i krčmu. Jeho otec, tiež Ivan, patril k prvej generácii maturantov petrovského gymnázia a zároveň k jeho najstarším profesorom i riaditeľom. Rodinný príbeh však niesol aj tragickú pečať: Ivanova sestra sa v dôsledku duševnej choroby roky túlala ulicami Petrovca, odkázaná na súcit okolia.

Ivan Križan sa v živote dokázal uplatniť. Základnú školu a gymnázium ukončil po slovensky v rodisku. Vyštudoval Vysokú školu telesnej výchovy (1970) a Pedagogickú akadémiu v Novom Sade (1977). Už od mladosti sa intenzívne zaujímal o výtvarné umenie – od roku 1958 systematicky študoval výtvarnú literatúru a počas štúdií navštevoval výstavy domácich i zahraničných autorov, najmä v Belehrade.

Ivan Križan sa umelecky formoval aj prostredníctvom výtvarníckych táborov, ktoré v poslednom desaťročí 20. storočia organizoval Dr. Ján Kišgeci (Kone, Chmeľ, Ečka a ďalšie), ako aj v rámci tábora Slnečnice Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade. Tieto stretnutia mu umožnili kontakt s poprednými maliarmi, spoločné výstavy i ďalšie umelecké dozrievanie.

Od roku 1985 pôsobil ako pedagóg na Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Pedagogická práca mu poskytla priestor pre bohatú výtvarnú činnosť so žiakmi – od maľovania dlhého múru v Novom Petrovci, cez realizáciu veľkej kompozície Príchod Slovákov na Dolnú zem (1995), až po početné výtvarné akcie v rámci kultúrnych podujatí, návštevy galérií a humanitné aktivity. Bol členom Združenia výtvarných pedagógov Vojvodiny.

Ako umelec bol mimoriadne aktívny: uskutočnil 54 samostatných výstav a množstvo kolektívnych, pričom samostatná výstava mu bola usporiadaná aj v austrálskom Melbourne. Bol etablovaným slovenským a vojvodinským maliarom, známym doma i v zahraničí.

Jeho tvorba je neodmysliteľne spätá s Báčskym Petrovcom. Ulice, uličky, chalupy, salaše, panorámy a chotáre rodnej obce sa stali jeho celoživotnou témou. Ivan Križan sa tak stal akýmsi kronikárom Petrovca, panónskym spiritus movens. Štýlovo sa pohyboval medzi expresionizmom, fovizmom a impresionizmom, no vždy zostával verný „miere človeka". Jeho obrazy ponúkajú útulný, prívetivý priestor – útočisko duše pred zhonom reality. Príznačné je, že na nich takmer nenájdeme ľudskú postavu: divák sa má stať súčasťou priestoru, času a ticha obrazu.

Ako výstižne napísal Paľo Bohuš pri otvorení jeho výstavy v roku 1987, Križanove domy akoby štetcom zastavili čas – stoja v chládku orechov a moruší, dýchajú pokojom a vnútorným teplom, ktoré presvitá aj cez zdanlivo jednoduché farebné náznaky.

Jeho osobný život však postupne nadobudol tragický rozmer. V manželstve s Annou, rodenou Kanásovou, sa mu narodil syn Ivan, ktorý rodičov predišiel v smrti. Po roku 2016, keď médiá omylom zverejnili správu o jeho úmrtí, akoby sa začalo jeho vlastné „miznutie zo sveta". Stratil pevné zázemie, túlal sa, žil nedôstojným životom, živil sa náhodnými prácami, predajom obrazov či prosbou o jedlo. Nedokončený dom v Petrovci vymenil za malý domček v Mladenove. Po smrti manželky zostal úplne sám.

Až zásah Petrovčanov mu zabezpečil dôstojnejšie posledné roky v zariadení pre seniorov v Báčskej Palanke, kde aj zomrel – opustený, v tichu, bez rozlúčky.

V minulom roku Matica slovenská v Srbsku vydala reprint monografie Petrovec & Ivan Križan – emotívna prechádzka ulicami a uličkami starého Petrovca a petrovského chotára (autor Ján Kišgeci, pôvodné vydanie 2011). Je to symbolické: umelec, ktorý celý život maľoval Petrovec, sa doň vrátil aspoň prostredníctvom svojho diela.

Česť jeho pamiatke.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus