Domovská

Osemdesiatnik Miroslav Miháľ

Keď sa 27. januára 1946 v Kysáči, v dome mäsiara Ondreja Miháľa a jeho manželky Júlie, rodenej Kulíkovej, narodil syn Miroslav, nik nemohol tušiť, že sa z neho stane budúci veľký lekár, športovec, hudobník i šachista, ktorého život bude pripomínať dobre rozohranú partiu – premyslenú, trpezlivú a vedenú s hlbokým rešpektom k človeku. Kysáčske ulice, škola v rodisku a neskôr gymnaziálne štúdiá v Báčskom Petrovci mu dali pevné základy, na ktorých staval celý život. Keď sa rozhodol pre medicínu, bol to prirodzený ťah človeka, ktorý vedel, že chce ľuďom pomáhať.

 

Dr. Miroslav Miháľ

 

Dr. Miroslav Miháľ

 

Miroslav Miháľ s autorkou textu

 

Miroslav Miháľ s autorkou textu

 

Lekársku fakultu a špecializáciu absolvoval v Novom Sade, kde sa z mladého lekára stal uznávaný chirurg-onkológ. V roku 1979 ukončil postgraduálne štúdium a vstúpil na akademickú pôdu ako asistent chirurgie, neskôr, v roku 1989, bol zvolený do hodnosti vyššieho odborného spolupracovníka. Ako správca Súkromnej chirurgickej nemocnice v Báčskom Petrovci však nikdy nezabudol na to podstatné – že pred ním nestojí „prípad", ale človek. Ako špecialista onkológ zápasil s tými najťažšími zdravotnými problémami. V očiach pacienta často vídal strach a nemú prosbu. Na tie pohľady nikdy nezostával ľahostajným.

Bol presne tým lekárom, akého si pacienti želajú. Odborník, ale aj človek s otvoreným srdcom. Keď bolo treba, neváhal prísť za pacientom domov, pozrieť ranu, spýtať sa, ako sa cíti. Nerobil to z povinnosti, ale z presvedčenia. Nezaťažoval chorých zbytočnými kontrolami, nehľadal prospech pre seba – hľadal úľavu pre druhých.

Popri medicíne ho celý život sprevádzal šport. Futbalové ihriská slovenských klubov, druholigový FK Nový Sad, volejbalové palubovky, kde sa stal vicešampiónom štátnych majstrovstiev, i zakladanie Hádzanárskeho a Stolnotenisového klubu Tatra Kysáč – všade tam zanechal stopu. No osobitnú kapitolu jeho života tvorí šach.

Ako prvý slovenský kandidát majstra, neskôr medzinárodný majster, reprezentant Juhoslávie v korešpondenčnom šachu a člen Výkonného výboru Svetovej šachovej olympiády v rokoch 1986 – 1990, patril medzi osobnosti, ktoré šach chápali ako umenie myslenia a trpezlivosti. Hráči korešpondenčného šachu prostredníctvom dopisníc zasielali súperovi každý jednotlivý ťah, potom čakali na jeho odpoveď a tak partie, ktoré hrával, vedeli trvať aj viac ako rok. Za celý ten čas hráč prakticky s nimi žil a v mysli ich analyzoval.

Za dlhoročnú aktivitu mu Šachový zväz Juhoslávie udelil Striebornú plaketu – tiché, ale výrečné uznanie.

Jeho život však nebol, a ani nie je, len o výhre a výkone. Hudba mu po desaťročia robila radosť. Ako samouk hrával na harmonike na svadbách, prišívačkách, v mládežníckom dome. Na dôchodku sa vrátil k piesňam svojho kraja – zbieral, zapisoval a zachraňoval ľudové a lyrické piesne, ktoré zneli z úst kysáčskych spevákov a speváckych skupín. Stal sa zostavovateľom zbierky notovaných piesní – ďalší dôkaz, že pamäť národa sa môže uchovávať v melódiách.

Za svoju všestrannosť získal v roku 2006 Plaketu Dr. Janka Bulíka od Matice slovenskej v Juhoslávii ako najvšestrannejšiemu športovcovi z radov vojvodinských Slovákov a Predsedníctvo SFRJ mu udelilo dekrétom Medailu práce. Ocenenia však nikdy neboli jeho cieľom – boli len prirodzeným dôsledkom života prežitého naplno.

Dnes je osemdesiatnik Miroslav Miháľ stále vitálny. Šoféruje, cestuje, prichádza do slovenských dedín na podujatia či šachové stretnutia. Ticho stojí pri stole, sleduje rozohranú partiu a v duchu analyzuje možné ťahy. Ako celý život – pokojne, sústredene a s vedomím, že tie najdôležitejšie hry sú vlastne tie, ktoré hráme pre druhých.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus