Domovská

Ťahanie rejteša – živá tradícia dolnozemských Slovákov

Ťahanie rejteša („rozťahuvanie") patrí medzi najkrajšie a najživšie zachované kulinárne tradície dolnozemských Slovákov. Nejde len o prípravu známeho závinu, ale o spoločný rituál, pri ktorom sa neraz stretávajú generácie, odovzdávajú sa skúsenosti a upevňuje sa pocit spolupatričnosti. Slovo rejteša je nárečový výraz, typický najmä pre dolnozemskú slovenčinu, ktorým sa označuje závin, štrúdľa. Jeho pôvod siaha do maďarského slova rétes, ktoré pomenúva tradičný ťahaný koláč. Tento výraz sa prirodzene preniesol do slovenských nárečí na Dolnej zemi – najmä v prostredí Slovákov žijúcich v Maďarsku a Srbsku – a stal sa súčasťou ich každodenného jazyka. Rejteša tak nepredstavuje iba jedlo, ale aj dôležitý jazykový a kultúrny prvok dolnozemského slovenského dedičstva.

 

Foto: Združenie spolkov dolnozemských Slovákov

 

Foto: Združenie spolkov dolnozemských Slovákov

 

Foto: Združenie spolkov dolnozemských Slovákov

 

Foto: Združenie spolkov dolnozemských Slovákov

 

Foto: Združenie spolkov dolnozemských Slovákov

 

Foto: Združenie spolkov dolnozemských Slovákov

 

Foto: Združenie spolkov dolnozemských Slovákov

 

Podujatie ťahania rejteša, ktoré zorganizovalo Združenie spolkov dolnozemských Slovákov v spolupráci s Evanjelickým cirkevným zborom v Prievoze, bolo zároveň už druhým ročníkom tohto stretnutia, čím sa potvrdilo, že má ambíciu stať sa pravidelnou súčasťou kultúrneho života dolnozemských Slovákov a krásnym dôkazom toho, že tradície sa dajú nielen uchovávať, ale aj aktívne prežívať. Účastníci si mohli vyskúšať náročný proces ťahania cesta do takmer priesvitnej tenkosti – zručnosť, ktorá si vyžaduje skúsenosť, trpezlivosť a cit.

Počas podujatia vznikli rôzne druhy tejto tradičnej pochúťky. Pripravila sa višňovo-maková, tekvicová, kapustová (v sladkej aj slanej podobe), tvarohová, syrová, banánovo-orechová a jablkovo-orechová plnka. Každá z nich niesla v sebe kúsok rodinných receptov, regionálnych zvyklostí a spomienok na domov.

Mimoriadne cenným rozmerom podujatia bola účasť všetkých vekových kategórií. Najmladšou účastníčkou bola 10-ročná Helenka zo Spolku Slovákov z Bulharska, ktorá sa s nadšením zapájala do prípravy. Najstarším účastníkom bol 90-ročný Miško Hronec, podpredseda Spolku Slovákov z Maďarska.

Ťahanie rejteša tak nebolo len kulinárskym podujatím, ale aj významným kultúrno-spoločenským stretnutím. Rejteša – jednoduchý koláč z múky, vody a poctivej práce – sa opäť stal tým, čím vždy bol: symbolom domova, spolupatričnosti a živej pamäti dolnozemských Slovákov.

 

Katarína Koňariková
predsedníčka Združenia spolkov dolnozemských Slovákov

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus