V knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci dnes odštartovala putovná kultúrno-literárna akcia Zima s knihou, ktorej cieľom je predstaviť aktuálnu vydavateľskú produkciu a podporiť čitateľskú kultúru medzi Slovákmi vo Vojvodine. Úvodné podujatie bolo venované najnovším titulom Slovenského kultúrneho klubu z Báčskeho Petrovca s osobitným dôrazom na tvorbu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá sa na večierku zúčastnila.
Prítomných na začiatku privítala riaditeľka knižnice Vesna Valihorová Filipovićová. Vyzdvihla význam podobných podujatí pre zachovanie a rozvíjanie slovenskej kultúrnej identity v multietnickom prostredí.
Hlavným prezentujúcim bol Vladimír Valentík, zakladateľ Slovenského kultúrneho klubu, ktorý sa vo svojom vystúpení najprv zameral na literatúru pre deti. Pripomenul, že tvorba pre najmladších má na dolnozemských končinách viac než 200-ročnú tradíciu – od najstaršieho autora Juraja Rohoňa až po súčasných autorov, medzi ktorými významné miesto patrí Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej.
Osobitnú pozornosť venoval jej knihe Dobrodružstvo žaby Ľuby a bociana Jána, ktorá vyšla ako druhý zväzok edície Kubko. Ide o pútavý príbeh dvoch netradičných priateľov, ktorí putujú vojvodinskou rovinou, cestujú v čase i priestore, spoznávajú okolie a stretávajú sa s významnými miestami i osobnosťami. Kniha deťom približuje prírodu, históriu i hodnotu priateľstva a zároveň ich aktívne zapája – je totiž interaktívna a umožňuje čitateľom dopĺňať ju kresbami či vlastnými textami.
O knihe sa zmienila aj samotná autorka Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá zdôraznila, že detskí čitatelia sa v nej dozvedia napríklad, kedy boli založené Slovenské národné slávnosti, kedy Slováci prišli do Báčskeho Petrovca, kto bol Martin Jonáš alebo Emil Klobušický, prvý slovenský filmár z tohto prostredia.
Vladimír Valentík následne predstavil aj Zborník prác z vedeckej konferencie Dejiny kultúry vojvodinských Slovákov, ktorého je spolu s Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou zostavovateľom. Priblížil tiež monografiu Bajša, Multikultúrne tradície Slovákov v Báčke, ktorú pripravil kolektív autorov zo Slovenska pod vedením editorov prof. Jaroslava Čukana a prof. Borisa Michalíka a ktorá ponúka komplexný pohľad na dejiny a kultúrny život slovenskej komunity v Bajši.
Z odborných publikácií spomenul aj knižočku Cirkevno-školské nápisy slovenských evanjelikov v Kysáči v 19. storočí od Jána Pavlova, vydanú pri príležitosti 230. výročia začiatku systematickej cirkevnej a školskej činnosti v Kysáči. Publikácia dokumentuje nápisy ako významné historické svedectvá náboženského a vzdelávacieho života miestnej komunity.
Obsiahlejšie bola predstavená aj tretia básnická zbierka Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Cez kľúčové ucho, ktorá vyšla v edícii Letokruhy ako jej druhý zväzok. Prvým bola zbierka Anjel skazy s novými básňami 80-ročného Víťazoslava Hronca. Katarína Mosnáková-Bagľašová zo svojej novej knihy prečítala niekoľko básní. Predstavený bol aj jubilejný 10. Slovenský svetový kalendár.
Hostkou podujatia bola PhDr. Zuzana Drugová, ktorá priblížila svoje najnovšie projekty a dlhoročnú spoluprácu s Metodickým centrom UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Hovorila o Letnej škole ľudového tanca, etnologických výskumoch i o metodickom DVD Výskum slovenských ľudových tancov z Banátu, Báčky a Sriemu v archívoch na Slovensku. Osobitne sa venovala projektom Biblio – Inovácia vzdelávacích postupov ako prostriedok inklúzie príslušníkov minority a MySme – Minoritná kultúra ako prostriedok pre sebaidentifikáciu a posilnenie inklúzie v multietnickom prostredí.
Program obohatila detská spevácka skupina Perličky pod vedením Marieny Stankovićovej Krivákovej. Úryvky z knihy Dobrodružstvo žaby Ľuby a bociana Jána prečítali Nina Častvenová a Hana Víziová.
Ďalšia akcia Zimy s knihou bude už na sobotu 31. januára 2026 o 17.00 hod na Hurbanovskej fare v Starej Pazove.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)