Publikácia Zakladanie a začiatky Báčsko-sriemskeho seniorátu roku 1791, ktorú editovala Daniela Marčoková, predstavuje výnimočný príspevok k poznaniu dejín slovenských evanjelikov na Dolnej zemi. Nejde len o ďalšiu regionálnu historickú prácu, ale o publikáciu, ktorá do odbornej i širšej verejnej diskusie prináša autentický hlas konca 18. storočia zachovaný v originálnych cirkevných zápisniciach Báčsko-sriemskeho seniorátu.
Jadro knihy tvorí spracovanie vôbec najstaršieho zväzku zápisníc seniorátu, vedeného od roku 1791, ktorý sa dodnes zachoval v archíve slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Selenči. Editorka sa sústredila na prvé desaťročie existencie tejto cirkevno-správnej jednotky a čitateľovi ponúka nielen odborný výklad, ale aj kritickú edíciu prameňov – latinské originály v paralelnom prepise a slovenskom preklade, doplnené vysvetľujúcimi poznámkami.
Publikácia presvedčivo ukazuje, že vznik Báčsko-sriemskeho seniorátu nebol administratívnou formalitou, ale výsledkom dlhodobých spoločenských, migračných a konfesijných procesov. Slovenskí evanjelici, ktorí sa v 18. storočí usádzali v Báčke a Srieme, si postupne budovali nielen nové sídla, ale aj inštitucionálne zázemie, ktoré im umožnilo zachovať jazyk, vieru a kultúrnu kontinuitu v multietnickom prostredí južného Uhorska. Založenie seniorátu v roku 1791 sa tak javí ako logické vyústenie emancipačných snáh posilnených Tolerančným patentom a následnou legislatívou uhorského snemu.
Osobitnou hodnotou knihy je detailný pohľad na každodenné fungovanie cirkevnej správy: voľbu seniora a funkcionárov, riešenie jazykových a konfesijných sporov, dohľad nad školami, disciplinárne konania voči farárom či systém kolovania úradných listov. Zápisnice odhaľujú prekvapivo modernú administratívnu kultúru, dôslednú evidenciu veriacich a vyspelý zmysel pre právny poriadok – a to v prostredí, ktoré bolo ešte nedávno kolonizačným územím na okraji monarchie.
Publikácia zároveň presahuje rámec cirkevných dejín. Je príspevkom k dejinám migrácie, vzdelanosti, každodennosti i kolektívnej identity dolnozemských Slovákov. Ukazuje, že evanjelická cirkev nebola len duchovnou autoritou, ale aj nositeľkou vzdelania, sociálnej súdržnosti a kultúrnej pamäti. Práve vďaka takejto inštitucionálnej opore sa slovenská komunita v Báčke a Srieme dokázala udržať a rozvíjať aj v náročných politických podmienkach 19. storočia.
Pri vydávaní tejto publikácie sa okrem editorky podieľal tím odborníkov:
PaedDr. Svetlana Zolňanová (Občianske združenie Hor Ozvena v Selenči a MOMS Selenča),
recenzenti: prof. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD. Mgr. a Miroslav Poničan, evanjelický farár.
Technická úprava MSc. Samo Valent.
Jazyková úprava v slovenčine PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD. a jazyková úprava v latinčine Eleonóra Junod-Mičátková.
Titulná strana Mgr. art. Zdenka Mária Madacká.
Celá kniha je sprístupnená tu:
https://drive.google.com/file/d/1KRiL1tVXGjIIPpOaaXrm5pkJUIp9X1Dp/view
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)