V príspevku o Petrovci som už spomínal Fukaru, ako pôvodne „Starý Petrovec", jeho jadro, kde je, alebo bolo veľa uličiek, „slepých" uličiek, ale aj „Mikov salaš", miesto určené pre „cigánsku" enklávu. Ten „starý" Petrovec bol vlastne „Fukara" (podľa vtedajších Srbov vo vyššej polohy od Begeja, pravý breh, kde mali svoj kostol Sv. Petra, Popovu ulicu, Malý a Veľký Budžák, Veľký a Malý Prňávor, Vršky a „Rácky kraj" = srbský kraj. Zo starých dobových záznamov vieme, že v dedine pôvodne žili Srbi, či „vlastným menom" Ráci. Tak ich menovali, lebo v tom čase tých Srbov chápali hlavne ako prisťahovalcov z Rašky. Podívajme sa trochu aj do chotárovej časti prislúchajúcej Petrovcu – kde je Tvovik a kde boli močidlá.

Mapa je prevzaté z knihy „Opština Bački Petrovac" autori: Dr. Branislav Bukurov a prof. Pavel Hrćan. Vydavateľ Skupština opštine Bački Petrovac – 1976.
Chotárová časť zvaná Tvov sa nachádza na severo-západnom konci Petrovca. Tvovik, či Tôvik je jeho časť nachádzajúca sa medzi osadou a kanálom. Začína tam, kde sa končia ulice Lukavská (ňou sa išlo na lúky), Psia (údajne tam mali veľa psov, aby gazdom dali na vedomie, či sa niekto približuje do časti osady, kde v prvých rokoch osídlenia ľudia mali svoje stohy, stajne... – lebo v samom strede dvory boli na to malé)... Z mapy vidíme pomenovania častí chotára, že časť chotára Tvov má označené oblasti kde sú depresie a v týchto sú hojne zastúpené vlhkomilné rastliny. Tiež vidíme, že na tú časť sa napája ešte väčšia depresia, močiar, kde neskoršie vznikli močidlá. Tam sa chodievalo „močiť konope".

V tejto búde, kolibe som strávil dve letá. No nie celé. Časť som trávil aj pri mori, v Zadri
Pamätám sa, keď som ako gymnazista cez leto robil na tých močidlách. Otec to nejak prenajal od obce, zabezpečil pumpu na privádzanie vody z kanála, ktorú zase poháňal starý traktor „Hoffer", no a ja som tam vlastne dozeral, či všetko funguje. Trávil som tam aj noci, takže som tam mal aj nejakú kolibu, kde som spával. Okolo obeda ku močidlám privádzal dedinský kraviar, starý báťa Širka. Z tých depresií, kde pásol dedinské kravy, privádzal stádo ku studni Tu sa napili vody, prežúvali... Bolo to v 60-tých rokoch a ešte vždy sa v tých depresiách vyskytovali nejaké rastliny s červenými bobuľkami.

Na močidlách. Vyťahovanie snopov konopí. Za nimi sú „rázštepy" pokryté blatom.
Na Tôviku mnohé naše rodiny mali svoje „kvadráty", kde si pestovali „zelenia", možno papriku, paradajky, jahody a pod.
Kto pozná chotár Kulpína, tak vie, že petrovský Tôv sa hraničí s kulpínskymi chotármi Vrtlog a Šaševi a aj tu sú depresie a slatiny. Konečne to udávajú aj samé srbské pomenovania.
Príspevok o Fukare TU: https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/12192-fukara
Ján Kulík z Austrálie
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)