Domovská

Pôst

Po veselom fašiangovom období nastal čas útlmu, pôstu. Dnes je Popolec – Popolcová streda, v ľudovej reči nazývaný aj Škaredá streda. Týmto dňom sa symbolicky „pochováva basa" a hudba utíchne. Končia sa plesy, karnevaly i svadby a nastáva čas ticha. Pre kresťanov sa týmto dňom začína štyridsaťdňový pôst – prípravné obdobie pred sviatkami Veľkej noci. Toto obdobie je predovšetkým o stíšení, o návrate k sebe samému, o pokání a duševnej očiste. Po akomsi „veľkom upratovaní" nášho vnútra, po očistení od nánosov každodennosti a nepokoja, môžeme vstúpiť do nového životného cyklu. Veľká noc – sviatok zmŕtvychvstania Krista i prebúdzajúcej sa prírody – je symbolom nového začiatku, reštartu. Tento rok pripadne na 5. apríla, keď sa Veľkonočnou nedeľou znovu rozozvučia zvony radosti a osláv jari.

 

Pôst

 

Kým väčšina západných kresťanov vstupuje do pôstu dnes, pravoslávni veriaci ešte prežívajú záver predpôstneho obdobia. Podľa juliánskeho kalendára, ktorým sa riadi Pravoslávna cirkev, pripadne pravoslávna Veľká noc tento rok na 12. apríla, teda o týždeň neskôr.

Pravoslávni veriaci momentálne prežívajú tzv. Biely týždeň, ktorý vyvrcholí 22. februára sviatkom Bele poklade. Pôst sa začne už nasledujúci deň. V minulosti sa počas Bieleho týždňa dedinami a mestami pohybovali maskované zástupy – veselé, hlučné, plné humoru a piesní. Ich cieľom bolo symbolicky odohnať zimu a privolať slnko, zabezpečiť úrodu a nový vegetačný rok. Z týchto dávnych zvykov vyrástli karnevaly a „pokladné" sprievody, ktoré dnes predstavujú nehmotné kultúrne dedičstvo. Tradíciu maškár zachováva aj Múzeum Vojvodiny, ktoré v Novom Sade pravidelne organizuje Maškarádu v ústrety sviatku Bele poklade. Tento rok však o jej konaní zatiaľ neinformovalo, pravdepodobne aj vzhľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu Maškaráda vystane.

Bele poklade, podobne ako Popolcová streda, predstavujú hranicu medzi obdobím hojnosti a obdobím pôstu. Sú posledným dňom zábav, hostín a radovánok. Bele poklade majú aj ďalší hlboký mravný rozmer – sú dňom zmierenia a odpustenia. Kto sa s niekým pohneval, v tento deň ide prosiť o odpustenie. A odpustenie by malo byť udelené. Starý zvyk zmierenia mal jasný cieľ: vstúpiť do pôstu s čistým srdcom, bez ťarchy hnevu a krivdy.

Popolec a Bele poklade nás teda pozývajú k odriekaniu a k zastaveniu sa. K tomu, aby sme načúvali svojmu svedomiu a vnútornému volaniu. Po čase ticha a pokoja príde opäť radosť. No aby bola skutočná a hlboká, musí jej predchádzať cesta očisty. A práve tá sa začína.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus