Martin Kmeť bol kulpínskym prostredím, ale aj širšie, vnímaný tak trochu ako čudák, či preto, že vedel hrať na viacerých hudobných nástrojoch, alebo preto, že založil v Kulpíne zábavno-tanečný orchester – z hudobníkov, akých mal k dispozícii: Martin Kmeť, husle; Ján Šimo, akordeón; Ján Valentík, gitara; Ján Šimo-Baptisti, akustická gitara, Michal Čeman, bubnová batéria a Ján Koruniak-Žiko, striedavo mandolína a bendžo. Dnes by sme asi povedali: prvý postmodernistický orchester v Kulpíne. S takým orchestrom šiel aj na nahrávanie do Novosadského rozhlasu a bolo to v čase, keď rádioprijímač bol v domácnosti ešte zriedkavosťou a keď si deti nevedeli predstaviť, ako sa ľudia vmestia do tej malej škatule, teda rádia. "Je to niečo, čo prekračuje dobu, čo je na míle ďaleko a vysoko od bežného uvažovania nás smrteľníkov. Bol to kus exkluzívnej, intelektuálnej a elitistickej európskej moderny, ktorá zaviala do našich rurálnych končín. Martin Kmeť otvoril okná našich dedinských svetov a snažil sa nám ukázať, že niekde za naším svetom začína svet." Písal tak o ňom Michal Babiak v eseji Orffovo inštrumentárium v Kulpíne.
Súrodenci Kmeťovci: Martin (1926), Ján (1927), Vladimír (1930) a Emília (1933)
Ján Koruniak, Martin Kmeť, hostinský Juraj Lomen, Ján Šimo, Ján Valentík, Ján Šimo, Michal Čeman
Orchester z Kulpína, hrával v Lomenovej krčme v období po II. svetovej vojne. Z ľava: Ján Šimo-učiteľ, harmonika, Martin Kmeť, husle, Ján Šimo, akustická gitara, Michal Čeman, bicie, Ján Koruniak-Žíko, mandolína a Ján Valentík, tambura.
Martin Kmeť založil v Kulpíne aj xylofónový detský orchester, v ktorom hrala aj Mária Bohušová, dcéra Jána Šimu, ktorý hral na akustickej gitare, a ktorá nám zaslala túto fotografiu. Tie xylofóny vyrábali Ján Šimo a Ondrej Králik, stolár, pod odborným dozorom Martina Kmeťa. Xylofónový detský orchester tiež bol na nahrávaní v Rádio Novom Sade
Doc. PhDr. Michal Babiak, kulpínsky rodák, docent na Katedre estetiky v Bratislave, literárny a hudobný kritik, režisér a dramaturg, v eseji Orffovo inštrumentárium v Kulpíne – Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa v reflexii Miliny Sklabinskej píše o Martinovi Kmeťovi, géniovi, ktorý neuznával hranice konca taktu, podivínovi, ktorý bol tak výnimočný, že sme si ho možno ani nezaslúžili.
„Martin Kmeť bol fantómom, duchom slobody nášho slovenského dolnozemského života. Poznal tento národ v jeho aktuálnom okamihu, no prekročil aj pomyselné zrkadlo, deliace svet fyzický od sveta metafyzického a nahliadol aj do jeho najtajnejších zákutí: tých, ktoré si tento národ ukrýva vo svojich piesňach. Bol najväčším znalcom slovenskej vojvodinskej piesne a tak ako katolícky farár po spovedi, aj on zdieľal, spoznával a osvojoval si najprivátnejšie, najintímnejšie spovede tohto národa: nie každý dokáže z piesne vytušiť, čo človeka trápi, čo je skrytým tokom slov a melódie – Martin Kmeť to ale vedel." Táto esejistická úvaha v obrazoch Michala Babiaka, o podivínovi, ktorý predbiehal dobu, bola ocenená Cenou Nového života za rok 2020.
Martin Kmeť (19. februára 1926, Bajša – 6. apríla 2011) bol najstarším synom Martina Felixa Kmeťa a Emy, rod. Demčákovej. Obaja jeho rodičia, ako aj jeho starý otec, tiež Martin Kmeť, sú pochovaní v Kulpíne.
V roku 1944 ako stredoškolák vstúpil do XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády, kde bol okrem iného aj dirigentom zboru I. prápora tejto brigády. Učiteľskú školu absolvoval vo Vršci a hudobnú akadémiu v Belehrade. Ako učiteľ pôsobil v základných školách v Kulpíne, Kysáči a v Selenči. Bol činný ako zbormajster, primáš a začal zapisovať aj ľudové piesne. Zároveň navštevoval dirigentské kurzy. Po absolvovaní Hudobnej akadémie prednášal na Učiteľskej škole v Sombore, kde tiež hral v symfonickom orchestri na viole. V Negotine pôsobil 9 rokov a prednášal na Pedagogickej akadémii a pracoval ako profesor na vyššej škole. Po presťahovaní do Nového Sadu prednášal na Pedagogickej akadémii Mošu Pijadeho. V roku 1990 absolvoval postgraduálne magisterské štúdium na katedre etnomuzikológie Fakulty hudobných umení v Belehrade. Ako skladateľ písal diela pre klavír, zborový spev a skladby pre slovenské festivaly.
Svojou celoživotnou prácou výrazne prispel k rozvoju hudby vojvodinských Slovákov tak svojou skladateľskou, hudobno-upravovateľskou a pedagogickou činnosťou, ako aj vedecko-výskumnými štúdiami, v ktorých definoval špecifiká a osobitosti ľudovej piesne vojvodinských Slovákov.
Mgr. Martin Kmeť umrel v Novom Sade 6. 04. 2011 vo veku 85 rokov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)