Domovská

Medzinárodný deň materinského jazyka: Odkaz Ľudovít Štúr pre dnešok

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka – deň, ktorý nás vracia ku koreňom, k reči našich matiek, k slovám, v ktorých sme prvýkrát pomenovali svet. Pre Slovákov je týmto jazykom slovenčina – jazyk, ktorý sa stal nielen dorozumievacím prostriedkom, ale aj základom národnej identity, kultúry a literatúry. Meno Ľudovíta Štúra (v tomto roku si pripomíname 170 rokov od jeho úmrtia) sa stalo symbolom zápasu za jazykovú a kultúrnu samostatnosť Slovákov.

 

 Slovenské vyslanectvo k panovníkovi Františkovi Jozefovi I. 20. marca 1849. Dagerotypia, 1849. Stojaci zľava: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Jaroslav Bórik. Sediaci zľava: Michal Rárus, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Karol Kuzmány. SNK-Literárny archív, ev. č. K 19/163. Rozmery: 16 Cm X 20CM.

 

Slovenské vyslanectvo k panovníkovi Františkovi Jozefovi I. 20. marca 1849. Dagerotypia, 1849.
Stojaci zľava: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Jaroslav Bórik. Sediaci zľava: Michal Rárus, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Karol Kuzmány. SNK-Literárny archív, ev. č. K 19/163. Rozmery: 16 Cm X 20CM.

 

Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode v júli 1843. Kováčik, Andrej – olejomaľba na plátne, 1925. Vpravo sedí dobrovodský farár Martin Lackovič. SNM-Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, ev. č. V-4. Rozmery: 150 cm x 195 cm.

 

Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode v júli 1843. Kováčik, Andrej – olejomaľba na plátne, 1925. Vpravo sedí dobrovodský farár Martin Lackovič. SNM-Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, ev. č. V-4. Rozmery: 150 cm x 195 cm.

 

Medzinárodný deň materinského jazyka: Odkaz Ľudovít Štúr pre dnešok

 

Medzinárodný deň materinského jazyka: Odkaz Ľudovít Štúr pre dnešok

 

Začiatkom 19. storočia začali v slovenskom národnom hnutí prevládať aktivity evanjelického prúdu. Mimoriadne dôležitým počinom bolo založenie Katedry reči a literatúry česko-slovanskej na Evanjelickom lýceu v Bratislave v roku 1803. O jej vznik sa zaslúžil najmä profesor Juraj Palkovič, ktorý ju viac než štyri desaťročia viedol a v záverečnej etape spolupracoval aj s Ľudovítom Štúrom ako svojím zástupcom.

Palkovič vydával kalendáre vo veľkom náklade a v rokoch 1812 – 1818 aj noviny Týdenník. Básnik a literát Bohuslav Tablic zas vydával zborníky slovenských a českých básnikov. Obaja úzko spolupracovali s predstaviteľmi českého národného života a podieľali sa na formovaní myšlienky literárnej a národnej jednoty, ktorú naplno rozvinul ďalší významný predstaviteľ evanjelického prúdu – Ján Kollár.

V roku 1834 vznikol v Budíne nadkonfesijný Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej, ktorý začal vydávať almanach Zora. Na scénu slovenského národného hnutia v tom čase vstupuje mladý, ambiciózny a cieľavedomý Ľudovít Štúr.

V septembri 1829 sa stal študentom filozofie na Evanjelickom lýceu, kde sa zapojil do činnosti Spoločnosti česko-slovanskej – samovzdelávacieho spolku študentov. Už ako mladík vynikal obdivom k Slovanstvu, láskou k rodnému kraju, citom pre sociálnu spravodlivosť i hlbokým záujmom o dejiny.

Na rozhraní 30. a 40. rokov 19. storočia vstúpila do národného hnutia nová generácia. Neformálna skupina mladých národovcov sústredená na Evanjelickom lýceu v Bratislave si za svojho lídra postupne zvolila práve Štúra. K vedúcemu postaveniu sa prepracoval systematickou prácou – vzdelávaním študentov, literárnou a publicistickou činnosťou i organizovaním národných aktivít.

V roku 1836 zorganizoval pamätnú vychádzku študentov na hrad Devín, kde si pripomenuli slávu Veľkej Moravy a zaviazali sa pracovať pre budúcnosť Slovanov. Na znak tohto záväzku si pridávali slovanské mená – Štúr používal meno Velislav.

Začiatkom 40. rokov dospel Štúr k rozhodnutiu, ktoré zásadne ovplyvnilo budúcnosť slovenského národa. Uvedomoval si, že bez jednotného spisovného jazyka nemožno národ povzniesť na úroveň vyspelých európskych spoločenstiev. Jazyk mal byť nielen integračným prvkom, ale aj nástrojom vzdelávania a kultúrneho povznesenia ľudu.

Dohoda o vytvorení spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia vznikla 14. februára 1843 v Bratislave. Definitívne rozhodnutie padlo na poradách Ľudovíta Štúra, Michala Miloslava Hodžu a Jozefa Miloslava Hurbana na fare v Hlbokom v júli 1843. Významnú podporu im vyjadril aj bernolákovský básnik Ján Hollý, ktorého navštívili na Dobrej Vode.

Úlohu vypracovať kodifikačné práce prevzal Štúr. Tým položil základy novodobého spisovného jazyka, ktorý sa stal pilierom slovenskej literatúry, školstva i kultúrneho života.

Úryvky textu a fotografie sú vybrané z publikácie – katalógu výstavy Ľudovít Štúr (1815 – 1856) reformátor slovenskej spoločnosti, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, Bratislava 2015, a ktorú zostavil Pavol Komora.

 

kp

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus