V stredu 25. februára 2026 sa v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade uskutočnilo šieste, záverečné podujatie v rámci medzinárodného IPA projektu Hranica, ktorá nás spája. Projekt spojil partnerské inštitúcie z Maďarska a Srbska a jeho cieľom bolo posilňovanie kultúrnej spolupráce a prezentácia kultúrneho dedičstva národnostných menšín. Nositeľmi projektu boli Múzeum Istvána Türra z Baji, Učiteľská fakulta na maďarskom vyučovacom jazyku zo Subotice a Ústav pre kultúru vojvodinských Maďarov, ktorý do realizácie zapojil aj svoje partnerské ústavy – chorvátsky, rusínsky, rumunský a slovenský.
Foto: Nataša Simonovićová
Návštevníkov výstavy v mene hostiteľov privítala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Speváková. Program moderovala pracovníčka ÚKVS Danica Vŕbová.
Súčasťou programu boli hudobné vystúpenia, ktoré podčiarkli multikultúrny charakter podujatia. Slovenskú hudobnú tradíciu predstavila Lyduška Kolárová z Erdevíka spolu s maestrom Ondrejom Maglovským. Súčasťou podujatia bolo otvorenie výstavy obrazov menšinových umelcov na tému vojvodinskej krajiny, ktorej kurátorom bol výtvarný kritik Vladimír Valentík. Slovenské výtvarné umenie reprezentujú práce Márie Hlavatej.
Druhú časť výstavy tvoria tradičné ľudové odevy. Sviatočný slovenský ľudový odev pre túto príležitosť pripravili a poskytli členky ženského spolku z Kulpína.
Výstavu otvoril Tomislav Žigmanov, podpredseda Pokrajinskej vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.
Viac TU: https://slovackizavod.org.rs/hranica-ktora-nas-spaja-slavnostne-ukoncenie-medzinarodneho-projektu
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)