Domovská

Premiéra vo VHV v Petrovci: Shirley ako Petrovčanka

Monodráma Shirley Petrovčanka, ktorú naštudovala režisérka Marína Dýrová, je citlivou, vtipnou a zároveň bolestne pravdivou výpoveďou o žene, ktorá sa po rokoch stereotypu odhodlá hľadať samu seba. V hlavnej úlohe sa predstavila Sandra Galádiková a jej výkon bol bez preháňania nosným pilierom celého večera. Predloha vychádza z kultovej hry Shirley Valentine, ktorú napísal britský dramatik Willy Russell v roku 1986 ako monodrámu. Dielo malo premiéru v Londýne a okamžite si získalo divákov aj kritiku vďaka úprimnému, realistickému a humorne ladenému pohľadu na život ženy v strednom veku. Russell sa vo svojej tvorbe venuje obyčajným ľuďom a ich každodenným zápasom – a práve preto jeho Shirley oslovila publikum po celom svete.

 

Premiára vo VHV v Petrovci: Shirley ako Petrovčanka

 

Premiára vo VHV v Petrovci: Shirley ako Petrovčanka

 

Premiára vo VHV v Petrovci: Shirley ako Petrovčanka

 

Premiára vo VHV v Petrovci: Shirley ako Petrovčanka

 

V petrovskom spracovaní však Shirley nie je Angličanka z Liverpoolu, ale „naša" – Petrovčanka. Hovorí po slovensky, no jej jazyk je pretkaný nárečovými slovami a srbizmami, čo jej dodáva autentickosť a blízkosť. Mohla by to byť ktorákoľvek Slovenka z Vojvodiny. Žena, ktorá si pri varení „tresne pohár vína" a prihovára sa stene: „Stena, počuješ?" Práve tento jednoduchý, no silný motív odhaľuje jej osamelosť. Zavretá medzi štyrmi stenami kuchyne vedie dialóg so svetom...

Režisérka, absolventka Akadémie umení v Banskej Bystrici, sa rozhodla dať svojmu piatemu inscenačnému počinu ženskú tému – tému duše v tele ženy, ktorá sníva a chce žiť. Spolu s herečkou, ktorá svoje štúdium ukončila na UKF v Nitre a na javisku sa v tejto podobe predstavila po prvý raz, vytvorili komorné, no silné predstavenie. Dve ženy jednej generácie, balansujúce medzi bezstarostnou dvadsiatkou a štyridsiatkou plnou záväzkov, vložili do tejto inscenácie osobnú skúsenosť i energiu.

Príbeh Shirley je zdanlivo jednoduchý: štyridsaťročná matka rodiny, uväznená v stereotypnom manželstve, sa rozhodne odísť s priateľkou na dovolenku k moru. No práve tento krok sa stáva symbolom vnútorného oslobodenia. Zrazu sa v nej prebúdza dievča, ktoré kedysi snívalo, túžilo a verilo, že život môže byť dobrodružstvom. Otázka, ktorú si kladie – či je naozaj šťastná, alebo si to len nahovára – je otázkou, ktorú si v istom bode položí nejeden z nás.

Herecký výkon Sandry Galádikovej bol presvedčivý a mimoriadne sústredený. Takmer hodinu a pol dokázala sama udržať pozornosť divákov, vtiahnuť ich do deja a viesť ich od smiechu k dojatiu. Bravúrne simulovala dialógy, menila hlasy, pracovala s mimikou i gestom. Jej prejav bol prirodzený, bez pátosu, a predsa silný. Publikum sa smialo, no v niektorých momentoch sa v očiach zaleskla aj slza.

Jednoduchá scéna – plachta s kuchynským náradím – sa nenápadne menila na pláž pri mori. Svetelný dizajn (Peter Čáni) a zvuk (Jaroslav Zima) citlivo dotvárali atmosféru; najmä grécka hudba, ktorá sa v istom momente vplazila do deja, pôsobila ako symbol vzdialeného sveta, po ktorom Shirley túži.

Shirley Petrovčanka je komediálna monodráma, ale aj intímny pohľad do myslenia ženy, ktorá sa po rokoch „nažívania" rozhodne skutočne žiť. V čase, keď nás zvierajú rozličné osobné i spoločenské krízy, má takéto predstavenie viacnásobný význam: pobaví, odpúta od starostí, no zároveň núti premýšľať.

Smelý počin mladej režisérky a najmä herečky, ktorá iba rozvíja svoj herecký talent, potvrdil, že treba ísť za svojim snom.

Celý tvorivý VHV tím – od réžie cez herecký výkon až po technické zabezpečenie a inšpicientku (Marija Matić) – dokázal urobiť predstavenie, ktoré diváka hneď na začiatku osloví a zážitok z predstavenia rezonuje ešte dlho po potlesku.

Petrovskí divadelníci touto premiérou dôstojne naštartovali oslavy významného jubilea 160 rokov divadelníctva v Petrovci.

Blahoželáme!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus