V pondelok podvečer sa v priestoroch Spolku kulpínskych žien v Kulpíne uskutočnila prezentácia dvoch kníh DrSc. Jána Babiaka. Podujatie malo komorný, takmer rodinný charakter a nieslo sa v znamení veršov, spomienok i osobných príbehov, ktoré autor pretavil do svojej lyrickej tvorby. Prítomní mali príležitosť vypočuť si veršovaný životopis autora. Ten sa začínal už v detských rokoch, keď ako žiak základnej školy napísal prvú básničku venovanú svojmu psíkovi. Postupne sa pred poslucháčmi odvíjal príbeh mladosti, prvých lások, vojenčiny, manželstva, narodenia dvoch dcér a napokon aj radostného príchodu vytúženej vnučky. Každé významné životné obdobie bolo zachytené osobitými veršami. Takmer poldruha hodinový večer patril striedaniu hovoreného slova a prednesu poézie. Program pripravili a viedli predsedníčka Spolku kulpínskych žien Nataša Zimanová spolu s autorom, pričom sa striedali v rozprávaní aj interpretácii veršov.

Ako autor uvádza v predslove k zbierke Keď múza kopne II (2025), jeho prvá kniha s rovnakým názvom vyšla pred desiatimi rokmi. V nasledujúcom období sa potom už venoval predovšetkým vedeckej práci a príspevkom z dejín, pričom veršovanie zostávalo skôr príležitostnou záležitosťou. Postupne sa však verše hromadili, až dozrel čas na vydanie novej zbierky.
„Prvou vytlačenou zbierkou bola trasa vyšliapaná, prístup k problematike sa nemienil meniť," uvádza v predslove Ján Babiak , ktorý sa v tomto roku dožíva svojho významného životného jubilea – osemdesiatin. Dodáva, že tento druh jeho zápisov vznikal systematicky a impulzom pre ne boli najmä významné udalosti v živote najbližších – oslavy, výročia či meniny. Ku každej z nich patrila aj priliehavá veršovaná gratulácia. Mnohé z nich sú venované manželke Anne a ich 60 ročnej láske.
Zverejnené verše sú v knihe zoradené chronologicky podľa rokov a tematicky sústredené najmä na úzky rodinný okruh. Tvoria jedenásť segmentov, ktoré spolu vytvárajú uzavretý, intímny obraz rodinného života zachyteného vo veršoch. Aj preto ide o publikáciu vydanú v malom náklade – iba 50 výtlačkov, a to vlastným nákladom autora.
Súčasťou večera bolo čítanie vybraných veršov z oboch kníh. Na ukážku uvádzame zápis k Zlatej svadbe, ktorá oslavuje trvácnosť manželského zväzku a silu spoločných rokov:
Zlatá svadba (2018)
Keď sa zhodný párik nájde,
päťdesiatku v láske zájde,
povie sa to — pravda svätá:
na rade je svadba zlatá.
A tak potom mnoho šťastia,
sladké roky nech sa vrátia,
povedzme si v každé ráno,
ako mladý párik — áno!
Aj buďme vždy naladení,
ako párik – blízko vedľa,
tak budeme vždy zelení,
ako táto biela jedľa.
Kniha sa končí veršovaným doslovom, v ktorom autor oslovuje čitateľa a vyjadruje túžbu, aby jeho verše zanechali stopu a inšpirovali k ďalšej tvorbe.
Doslov
Keď zavrieš knihu
a z nej stopa ti zostala,
veď, že ťa vzrušila,
aj dojem nechala.
Keď prejde čas a ty,
budeš ju pamätať,
vedieť budú aj tí druhí —
treba ju prečítať.
Keď budeš z nej citovať,
hoc akú drobnosť malú,
bude to hodný znak —
dať jej úctu dokonalú.
Keď nedá ti pokoj
a hlásiš sa k slovu,
aj napíšeš nový verš,
vždy, znovu a znovu,
na nový prírastok,
tak zo srdca, z hrude,
aj tento autor
ti ďakovať bude.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)