Dňa 19. marca 1906 sa v Selenči narodil Karol Šiška, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín svetovej medicíny a právom je považovaný za zakladateľa slovenskej kardiochirurgie. V 50. rokoch uskutočnil prvé úspešné operácie srdca s mimotelovým obehom v Československu a jeho pracovisko patrilo medzi priekopnícke v celom východnom bloku. Vrcholom jeho vedeckej a klinickej práce bola transplantácia srdca v roku 1968 – prvá svojho druhu v strednej a východnej Európe, realizovaná len niekoľko mesiacov po historickom zákroku juhoafrického chirurga Christiana Barnarda.
Naša prvá akademická maliarka Zuzka Medveďová pred dokončeným obrazom Karola Šišku (foto: Múzeum vojvodinských Slovákov, inv. č. 3700)
Rodinná fotografia: vzadu Karol Šiška s manželkou Žanetou a dvoma synmi, zľava sedí Karolova sestra Mária Šišková, ktorá maturovala s prvou generáciou odchovancov petrovského gymnázia, a vedľa sedia pravdepodobne matka a stará matka (fotografia z rodinného albumu Jarmily Stojimirovićovej)
Šiškovo detstvo bolo späté so Selenčou, no rozhodujúcim miestom jeho formovania sa stal Báčsky Petrovec, kam sa jeho rodina presťahovala v roku 1921. Jeho otec Samuel Šiška patril k výrazným osobnostiam dolnozemského slovenského života. Ako učiteľ, organizátor a národovec chápal svoje poslanie v širších súvislostiach – nielen ako vzdelávanie mládeže, ale aj ako pozdvihovanie kultúrnej a hospodárskej úrovne celého prostredia. Stál pri zrode Združenia vojvodinských chmeliarov, podporoval rozvoj chmeliarstva, ktoré prinieslo Petrovcu hospodársky rozkvet, a aktívne pôsobil v kultúrnych inštitúciách, vrátane miestneho odboru Matice slovenskej.
Práve toto prostredie – spájajúce pracovitosť, vzdelanosť, komunitného ducha a národné uvedomenie – formovalo aj mladého Karola. Ako študent gymnázia v Nový Sad sa zapájal do brigád pri výstavbe gymnaziálnej budovy v Petrovci a neskôr bol členom Spolku československých akademikov, ktorý sa v týchto priestoroch schádzal. Už vtedy sa prejavovala jeho zodpovednosť voči komunite, z ktorej vyšiel.
Po maturite sa jeho kroky uberali na Karlovu univerzitu, kde vyštudoval medicínu a tu sa začala jeho mimoriadna vedecká a lekárska dráha. Od prvých rokov praxe v Prahe až po pôsobenie v tatranských liečebniach si osvojoval moderné chirurgické postupy, ktoré neskôr zásadne ovplyvnili vývoj medicíny v Československu.
Po roku 1950 sa jeho život spojil s Bratislavou a Univerzitou Komenského, kde vybudoval silné pracovisko hrudnej a neskôr kardiochirurgie. Práve tu sa zrodili prelomové výsledky jeho tímu.
Karol Šiška nebol len vynikajúcim chirurgom, ale aj pedagógom a organizátorom vedeckého života. Stál pri zrode Ústavu experimentálnej chirurgie Slovenskej akadémie vied a v rokoch 1970 – 1974 pôsobil ako predseda Slovenskej akadémie vied. Vychoval generácie lekárov a zanechal po sebe rozsiahlu publikačnú činnosť.
Jeho život však nebol len vedecký. Počas Slovenského národného povstania sa aktívne zapojil do odboja, kde ako veliteľ poľnej nemocnice na Starých Horách zachraňoval životy ranených. Aj tu sa ukázala jeho odvaha, obetavosť a hlboký humanizmus.
Napriek tomu, že väčšinu života prežil na Slovensku, na svoje dolnozemské korene nikdy nezabudol. Udržiaval kontakty s rodným krajom a angažoval sa aj ako predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie na Slovensku.
Zomrel 12. apríla 2000 v Senci, kde dnes jeho meno nesie aj ulica – tichá pripomienka na veľkého lekára a človeka.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)