V dňoch 19. až 22. marca sa na centrálnom sídle DZSR uskutočnila medzinárodná konferencia s názvom Úloha žien v komunitách dolnozemských Slovákov na prelome tisícročí, ktorá priniesla pohľad na postavenie žien v historickom i súčasnom kontexte života slovenských komunít v zahraničí. Podujatie sa realizovalo v organizácii Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku a s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Niektoré z účastníčok konferencie zo Srbska s prof. PhDr. Jánom Botíkom, DrSc.
Podujatie nadviazalo na tradíciu udeľovania Ceny Ondreja Štefanka, významného literáta a osobnosti dolnozemskej kultúry, ktorej slávnostné odovzdávanie bolo súčasťou otváracieho programu konferencie. Organizátori Mgr. Pavel Hlásnik a Mgr. Ľudmila Šomráková zdôraznili, že cieľom konferencie nebolo iba prezentovať historické výskumy, ale aj reflektovať aktuálne spoločenské procesy a výzvy, ktorým čelia dolnozemské slovenské komunity. Práve ženy v nich zohrávajú nezastupiteľnú úlohu – či už v oblasti kultúry, vzdelávania, organizácie komunitného života alebo uchovávania národnej identity.
Medzi referujúcimi nechýbali významné osobnosti, ako napríklad prof. Ján Botík, prof. Miroslav Kmeť, prof. Jarmila Hodoličová, ale aj mladší výskumníci a kultúrni pracovníci z viacerých krajín. Svojimi príspevkami zaujali aj napríklad Mária Katarína Hrkľová, Anna Séčová-Pintírová či Gabriel Lukáč.
Program konferencie bol tematicky veľmi pestrý. Príspevky sa venovali napríklad otázkam postavenia žien v samospráve a kultúrnych inštitúciách, feminizačným procesom v slovenskej vojvodinskej kultúre či úlohe žien v národnostnom živote v 21. storočí. Pozornosť sa sústreďovala aj na významné ženské osobnosti dolnozemského prostredia, ako boli Anna Ištvánová, Anna Tomanová Makanová, Mária Myjavcová, Anna Divičanová či Gabriela Hamranová.
Osobitný priestor dostali aj príspevky zamerané na literatúru, umenie a kultúrnu pamäť, napríklad reflexia tvorby Evy Fábiánovej, analýza diela Jarmily Hodoličovej či prezentácie o živote a pôsobení osobností ako Mira Brtková, Mária Gašková alebo Dagmar Mária Anoca. Nechýbali ani témy venované vzdelávaniu a spoločenskej angažovanosti žien, napríklad úloha učiteliek v komunitnom živote alebo ich podiel na rozvoji kultúrnych a zdravotníckych aktivít.
Konferencia ponúkla nielen priestor na odbornú diskusiu, ale aj na výmenu skúseností a inšpirácií medzi účastníkmi. Nadlak sa na niekoľko dní stal miestom stretnutia tých, ktorým záleží na minulosti, prítomnosti i budúcnosti dolnozemských Slovákov.
Závery podujatia zároveň potvrdili, že ženy predstavujú dominantnú zložku verejnej sféry a kultúrno-osvetového života dolnozemských Slovákov. Ich aktivity a angažovanosť zásadne ovplyvňujú podobu komunitného života, pričom sa ukazujú ako kľúčové nositeľky kultúrnej kontinuity aj iniciátorky spoločenských zmien.
Organizátori podujatia opäť potvrdili svoju vysokú organizačnú úroveň a profesionalitu, ktorá sa prejavila v plynulom priebehu konferencie i starostlivom zabezpečení všetkých jej častí. Mimoriadne oceňovaná bola aj ich ústretovosť a pohostinnosť, vďaka ktorým sa účastníci cítili príjemne a vítane. Práve táto kombinácia odbornej kvality a ľudského prístupu prispieva k tomu, že sa mnohí z nich na podujatie pravidelne a radi vracajú.
Daniela Marčoková
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)