Domovská

K 180. výročiu založenia Gazdovského spolku - Roľníckeho úverového družstva v Petrovci

V tomto roku si pripomíname 180. výročie založenia Gazdovského (hospodárskeho) spolku v Petrovci, ktorý vznikol z iniciatívy Štefana Homolu, evanjelického kaplána v Petrovci a vôle roľníkov v roku 1846. Pre svojich členov plnil funkciu svojpomocnej peňažnej organizácie družstevnej právnej povahy za účelom spoločnej tvorby peňažných prostriedkov a ich individuálneho prepožičiavania za malých úrokov.

 

Družstevná budova, niekdajšia Sporitelňa

 

Družstevná budova, niekdajšia Sporitelňa

 

Družstevná budova v strede Petrovca

 

Družstevná budova v strede Petrovca

 

180 rokov sobotištského družstva si pripomenuli vlani a v súčasnosti na túto tradíciu nadväzuje poľnohospodárska činnosť v obci, konkrétne Roľnícke družstvo Samuela Jurkoviča

 

180 rokov sobotištského družstva si pripomenuli vlani a v súčasnosti na túto tradíciu nadväzuje poľnohospodárska činnosť v obci, konkrétne Roľnícke družstvo Samuela Jurkoviča

 

Vo formálnoprávnej rovine spolok nemal názov "družstvo", lebo v tej dobe v rakúskej ríši družstevný zákon neexistoval. Avšak podľa princípov svojej vnútornej organizácie, činností bol skutočným družstvom tak ako sa tento pojem v súčasnom družstevnom hnutí a práve vníma a profiluje. Vznikol ako prvé družstvo medzi dolnozemskými (vojvodinskými) Slovákmi, tiež aj ako jedno z prvých družstiev v tomto regióne Európy. Bolo to v apríli roku 1846 na vlne vtedajších vyhrotených spoločensko-ekonomických pomerov (bieda, hlad, nedostatok peňazí, užerníctvo, alkoholizmus a i.) spôsobených rozkladom feudálneho systému, dôsledkami ranného "dravého" kapitalizmu, potom ideových prúdení spôsobených ozvenou revolučných odkazov (francúzskej buržoáznej revolúcie) a inventívnosti, pracovitosti slovenského národa ("ľud náš je dobrý... ale veľmi náchylný ku všelijakým novotám") v podobe široko uplatňovanej svojpomocnej praxe (tzv."móby", rôzne formy solidárnej výpomoci, salašníctva).

Toto všetko tvorilo základ, na ktorom sa zrodila a v praxi aj uplatnila myšlienka inštitucionalizácie družstevníctva medzi Slovákmi vo Vojvodine, najprv v Petrovci. Táto myšlienka bola prejavom pokrokovej, demokratickej, humánnej, hlboko etickej požiadavky pomôcť jednotlivcovi v núdzi, slabosti vo forme kolektívnej svojpomoci. Bola prejavom protestu proti ohrozovaniu, ponižovaniu, ukracovaniu, výzvou na národné samoorganizovanie a požiadavkou občianskej rovnosti.

Založil ho Štefan Homola evanjelický kaplán v Petrovci, agilný ľudovýchovný pracovník, propagátor národnej svojpomocnej činnosti, horlivý národný organizátor, stúpenec Štúrov, prívrženec Jurkovičov. Homola, okrem tohto družstva, v Petrovci založil aj Nedeľnú školu s ľudovou knižnicou (1845), Spolok miernosti (striezlivosti, triezvosti - 1845). Tým spôsobom položil základy petrovského, ale i slovenského vojvodinského spolkového, najmä osvetového a hospodárskeho života. Vskutku, Štefan Homola a Samuel Jurkovič, učiteľ, významný družstevný propagátor, zástanca Štúrov a zakladateľ Gazdovského spolku na Slovensku v Sobotišti r.1845, ktorý bol vzorom petrovského rovnomenného spolku - prijali a napĺňali Štúrove názory na družstevníctvo ako zložky národnovýchovného a hospodárskeho hnutia v rámci jeho koncepcie ľudovýchovy a ľudovej svojpomoci. Správne pochopili spoločenskú podstatu a hospodársky význam družstevníctva v živote národa v zmysle známej zásady: "...najprv sa musí jesť, piť, bývať, mať oblek a len potom sa môže zaoberať vedou, umením, politikou, relígiou a i."

Obyvateľov Petrovca ako i ostatných osád, v ktorých žili vojvodinskí Slováci, v minulosti charakterizovalo silne vyjadrené vedomie o nevyhnutnosti spolčiť, združovať sa za účelom uskutočniť spoločné ciele, záujmy, potreby. Toto ich poznanie pretrváva i dnes, o čom svedčia početné aktívne občianskoprávne združenia v rôznych spoločenských oblastiach (kultúry, poľnohospodárstva, techniky, zberateľstva, športu a i.). Zdá sa, že uvedené kolektívne vedomie kondenzované v hesle "v združení je sila" vzniklo dávno z bytosti slovenského národa, zviditeľnilo a vystupňovalo sa silnými snahami o jeho hmotné, kultúrne povznesenie, potom aj o jeho politickú emancipáciu a národnú samobytnosť.

Tento národný charakterový znak prejavil sa v polovici 19. storočia, okrem iného, i v autentickom výraze družstevnej myšlienky, čiastočne odlišnom od klasických foriem peňažného družstevníctva neskorších nemeckých sporiteľsko-úverových vzorov Raiffeisen (1849) a Schulze - Delitzsch (1952) a to v podobe rovnomenných družstiev v Sobotišti a Petrovci.

Gazdovský spolok t.j. roľnícke družstvo úverového typu v Petrovci bolo založené iba dva roky neskoršie ako vzniklo prvé družstvo vo svete vôbec (spotrebiteľské - založené tkáčskymi robotníkmi) v Rochdali v Anglicku v roku 1844, a iba rok neskoršie (1845) ako Samuel Jurkovič spolu s roľníkmi, remeselníkmi založil úverové družstvo v Sobotišti na Slovensku, ktoré bolo prvé úverové družstvo v Európe a druhé družstvo vo svete vôbec.

Iba neskoršie v Titeli r.1868 založili roľnícke družstvo pod názvom Zemljodelska zadruga, ktorú r.1870 zo spolkovej premenili na družstevnú formu a premenovali ju na Šajkaška zemljodelska zadruga.

Petrovský spolok mal 50 členov, uplatňoval družstevnú vnútornú organizáciu, prevádzkoval činnosť 2 roky, zanikol v búrlivých, revolučných časoch po 1848. roku. Jeho vznik je právna skutočnosť nesporne zistená v československej, juhoslovanskej, vojvodinskej historiografii a družstevnoprávnej teórii. Pevná je aj odôvodnená hypotéza, o jeho zorganizovanosti podľa vzoru rovnomenného spolku v Sobotišti z roku 1845. Túto hypotézu možno vziať ako východiskové metodologické riešenie pre dedukovanie základných znakov právneho postavenia petrovského spolku, ale i jeho odlišností od klasických, tradičných vzorov úverových družstiev v komparatívnom družstevnom práve.

Význam petrovského družstva je nasledovný: 1) ono predstavovalo výnimočný, počiatočný fenomén v inštitucionalizácii svojpomocnej myšlienky na území tohto regiónu Európy, totiž bývalých južných častí Uhorska, vtedajšej Juhoslávie, terajšej Vojvodiny a Srbska; 2) právne postavenie zakladalo na autentickej národnej svojpomocnej tradícii, ktorú priekopnícky doviedlo do formy aplikovateľnej pre prax; 3) vzniklo spolu so sobotištským družstvom, nezávisle od svetochýrneho spotrebiteľského rochdalského družstva; 4) uvedené slovenské družstvá boli skutočnými úverovými družstvami s prvkami osobnej a kapitálovej obchodnej spoločnosti; 5) v ideovej rovine družstvá boli takmer totožné so súčasnou koncepciou družstva; 6) poskytli dôkaz o univerzálnosti svojpomocného družstevného vzoru bez ohľadu na jeho dobovú a priestorovú uplatniteľnosť.

Spoločné znaky rochdalského, sobotištské ho a petrovského družstva boli: 1) všetky tri družstvá zrodili sa v takmer rovnakých spoločensko-ekonomických pomeroch; v chudobných domoch: tkáčskych robotníkov v Rochdale, roľníkov, remeselníkov v Sobotišti, roľníkov v Petrovci; 2) ich základným zriaďovacím motívom bola snaha oprieť sa o vlastné sily, tak sa zbaviť hospodárskej biedy, kultúrnej zaostalosti; 3) mali zameranosť na zveľadenie sociálneho a ekonomického postavenia členov, na výchovno-kultúrnu činnosť vzťahujúcu sa na boj proti alkoholizmu, za posilnenie mravnosti, statočnosti ich členov; 4) spoločným znakom družstiev bola aj horlivosť ich zakladateľov Charlesa Howartha, strihača bavlny v Rochdali, Samuela Jurkoviča, učiteľa v Sobotišti, Štefana Homolu, evanjelického kaplána v Petrovci.

Odlišnosti medzi nimi boli tieto: 1) anglické družstvo bolo spotrebiteľské t.j. zamerané na združovanie prostriedkov členov pre výhodnejší nákup základných životných potravín; slovenské družstvá boli úverové t.j. z členských vkladov a iných zdrojov poskytovali členom výhodnejšie úrokované úvery; 2) anglické družstvo si stanovilo okrem svojpomocných aj spoločensko-politické ciele, nadobudlo svetový význam, pokým slovenské družstvá si politické ciele nevytýčili, lebo im to spoločensko-politické pomery nepripúšťali; zostali ako družstevné kategórie malého národa v družstevnoprávnej teórii nepovšimnuté 3) anglické družstvo dlho pretrvávalo, malo vyše 50.000 členov, veľký základný kapitál a obchodný obrat. Slovenské družstvá mali malú členskú základňu: sobotištské najviac 60 členov a petrovské najviac 50 členov, zanikli krátko po vzniku - sobotištské družstvo po šiestich a petrovské družstvo po dvoch rokoch činnosti.

Petrovské tiež aj sobotištské družstvo boli prejavom vysokého civilizačného dosahu a hospodárskej organizovanosti slovenského národa tej doby. Svedčia o jeho vysokom umiestnení v spoločenstve kultúrne vyspelých európskych národov, jeho úsiliu prebudovať hospodársku činnosť na vyššiu organizačnú úroveň.

K záveru, otázka nástupníctva po petrovskom roľníckom úverovom družstve v ideovej, právnej rovine družstevníctva, vyžaduje si na túto problematiku posvietiť ostrejším svetlom, taktiež urobiť hlbší výskum a predstavuje vážnu výzvu družstevným bádateľom. Len tak môžeme o tom družstevnom fenoméne dôjsť k novým, prehĺbeným poznatkom a podloženým záverom.

 

Prof. Dr. Miroslav Vitéz

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus