Domovská

Bodoň

Petrovský chotár, či širšie aj susedné chotáre, kde Petrovčania majú svoje majetky, je zaujímavý aj po etymologickej stránke. Prehrnuli sa cez toto územie mnohé národy a asi každý tu niečo aj zanechal. O niektorých názvoch, ako Sejky, Telek, Drágovo, Guľajáráš... môžeme určiť, po ktorom národe sme ten názov zdedili. S Bodoňom je to trochu hmlistejšie. Bodoň je tá časť chotára, ktorú na severovýchode a východe, lemuje tkzv. Malý kanál, na juhu futocký chotár a na západe Sejky. Nachádza sa teda medzi „starým" kanálom a futockou cestou, kým varadínska cesta ho delí na veľký a malý Bodoň.

 

Mapa je prevzaté z knihy „Opština Bački Petrovac" autori: Dr. Branislav Bukurov a prof. Pavel Hrćan. Vydavateľ Skupština opštine Bački Petrovac – 1976.

 

Mapa je prevzaté z knihy „Opština Bački Petrovac" autori: Dr. Branislav Bukurov a prof. Pavel Hrćan. Vydavateľ Skupština opštine Bački Petrovac – 1976.

 

Ako iné časti, aj Bodoň má svoje údolia, kde občasne bývali močiare, bary, vhodné na napájanie nomádsky sa pasúceho dobytka. Obyčajne, vedľa takýchto barín, nomádsky pastieri si postavili aj nejakú búdu, dočasné prístrešie.

O samom pôvode mena máme tu na výber. Ak uvážime, že hneď vedľa neho sú Sejky a potom Telek, pomenovania ktorých korene siahajú do maďarčiny, môžeme predpokladať, že aj tu ide o maďarské slovo bódé = búda, stánok (pôvod aj tohoto je predsa len v ie. jazyku).
Ak by sme uvážili turecký pôvod, tak sa tu vynára slovo bodur = vlhké, nízke, či náchylné na občasné záplavy, tvorbu močiarov atď.
Ak sa podívame na indoeurópsky pôvod, tak sa nám proste núka súvis so slovami pre dno, spodok, dolina a pod. Po vztiahnutí sa germánskych Longobardov, toto územie už neprestajne bolo obývané Slovanmi, čiže boli tu aj v čase staroslovienského jazyka, ba aj skorej. U všetkých Slovanov dno znamená spodok niečoho, napr. nádoby, rieky, jazera, močiara, bariny, mora atď. Základ slovanského dno je v ie. *bhudhm(e)n, kde ako koreň slova máme bhudh-, čo u Slovanov, posunom spoluhlások sa mení na budhno- > bъdno, z čoho ďalšou evolúciou vzniká dno. V sanskrite, v starom indickom jazyku máme zaznamenané budhná-, bundha- = dno, spodok, v avestínskom jaz. (starý perzský jazyk, v ktorom písal Zoroaster / Zaratustra) máme buno = dno, spodok a tak rad, radom, v každom indoeurópskom jazyku nájdeme podobu slova dno. V germánskych jazykoch, napr. ang. bottom = dno, spodok, v nemeckom už boden = spodok, dno, zem, pôda a rovnaký význam je i v starom hornonemeckom, kde máme bodam.

Svojho času, aj tu bola „vojenská" hranica Rakúska (ešte nie Rakúsko – Uhorská) a je celkom možné, že pri „krste" Bodoňa bola práve nemčina. Veď okrem vrchností, boli tu aj nemeckí kolonisti. Celú záhadu asi odhalí len nakuknutie do starých spisov, do archív a zistenie približného dátumu, kedy sa Bodoň, ako určitá lokalita prislúchajúca ku futockému panstvu po prvýraz aj úradne spomína.

Ján Jančovic v knihe „Pretvorili dolnozemskú rovinu" spomína aj názov už zaniknutej osady v Novohrade, Bodon a na dôvažok, na Slovensku sa vyskytujú priezviská, ako Bodon, tak aj Bodoň.

 

Ján Kulík, Austrália

 

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus