Michal Topoľský sa narodil pred 120 rokmi 6. 4. 1906 v Báčskom Petrovci rodičom Michalovi Topoľskému a Zuzane, rod. Dubovskej. Vyštudoval na Filozofickej fakulte v Prahe a na gymnáziu v Petrovci pôsobil 15 rokov a to v období 1931 – 1946. Bol profesorom filozofie, dejepisu, slovenského a francúzskeho jazyka. Bol však aj žiakom petrovského gymnázia. Sám o tom písal v gymnaziálnej Pamätnici vydanej pri príležitosti 50. výročia Slovenského gymnázia v Petrovci, kde uvádza tieto riadky: „Mňa však 50. výročie existencie Slovenského reálneho gymnázia v Petrovci hlboko vzrušuje ešte aj rýdzo z osobných príčin. Vznik tohto gymnázia rozhodol totiž o mojich životných osudoch. Ako syn poľnohospodárskeho sluhu nemohol som predsa mať ideál – študovať. No keď gymnázium vzniklo, zrodil sa aj ideál, aj možnosť realizovať ho. A ja, kedykoľvek myslím na naše gymnázium, vždy vidím seba, keď som zavčas rána pomohol matke v záhrade, či chmeľnici, ako sa ponáhľam do školy."
Michal Topoľský, profesor petrovského gymnázia

Zo stránky Najvýznamnejšie osobnosti Slovenska
Druhá spomienka Michala Topoľského sa týka učiteľov – profesorov školy. „Len vďaka ich ľudskosti, humanistickému národovectvu sme my, chudobní chlapci, boli v novom gymnaziálnom prostredí ako doma. Nebolo tu rozdielov medzi chudobnými a bohatými. Uznával sa iba rozdiel v kvalite štúdia. Tak sa mohlo stať, keď roku 1924 vtedajší kráľ Alexander venoval dar najlepšiemu žiakovi gymnázia, že ho dostal syn poľnohospodárskeho sluhu."
Michal Topoľský bol nielen výborným žiakom, ale aj hercom. V Národnej jednote z roku 1923 čítame, že dňa 18. decembra zahrala petrovská gymnaziálna mládež divadelný kus Slečna inžinier, veselohru v troch dejstvách od Adely Čajakovej. Profesor Peternell v texte napísal: „Michal Topoľský (prof. Stefanovič) vážneho profesora dokonále napodobňoval"
Počas štúdií tiež bol literárne aktívny. O tom nachádzame takýto záznam v dobovej tlači: „Filozofia vývoja dolnozemských Slovákov – pod týmto názvom uverejňuje petrovský rodák Michal Topoľský, študent filozofie v Prahe sériu článkov v martinských Národných novinách." (Národná jednota, 7. júna 1928).
V študentských rokoch bol tajomníkom a predsedom Spolku československých akademikov.
O rokoch pôsobenia na petrovskom gymnáziu Michal Topoľský takto spomínal:
„No tak sa tiež stalo, že gymnázium bolo naozaj ľudové, naše, ako ho nazývali široké ľudové masy, že ľudia, rodičia chodievali za nami – jeho profesormi – ako za príbuznými, svojimi, a že sme sa my s nimi spolu radievali o »svojich« deťoch, žiakoch, ako o spoločnom národnom kapitáli, majúc pred očami cieľ: o čo bude naša mládež pre život pripravenejšia, o to my budeme k sebe a k nej náročnejší, o to lepšie a istejšie sa vynájde v širokom i keď bratskom mori," uvádza Michal Topoľský v autorskom texte zverejnenom v gymnaziálnej pamätnici a dodáva, že „...v dôsledku takéhoto chápania úloh školy jej učitelia i žiaci zrástli s celým národným kolektívom priam v organický celok, v ktorom každý cítil plnú zodpovednosť za plnenie úloh, ktoré na svojom mieste plniť mal..."
Michal Topoľský sa zapájal aj do činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii, kde bol počas predsedania Jána Bulíka a Samuela Starkeho tajomníkom. V rámci tejto funkcie sa aktívne podieľal na vzdelávaní nášho obyvateľstva v slovenských prostrediach, ktoré pravidelne navštevoval a v ktorých na matičných večierkoch prednášal na rôzne témy. Jeho prednášky spravidla bývali bohato navštívené.
V nakladateľstve Kníhtlačiarne úč. spol. Petrovec vyšla kniha Ako rástol a premýšľal T. G. Masaryk. Knihu zostavil Michal Topoľský.
Prof. PhDr. Michal Topoľský bol slovenský filozof, univerzitný profesor, ktorý sa zaoberal problémami gnozeológie a prírodných vied. Doktorát získal na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a jeho vedecké záujmy smerovali k gnozeológii a prírodným vedám. V 30. rokoch bol jedným z najaktívnejších členov Matice slovenskej v Juhoslávii a počas druhej svetovej vojny dvakrát väznený za protifašistickú činnosť. Po vojne sa vrátil na Slovensko a pôsobil vo vysokoškolskom prostredí. V rokoch 1959/1960 a 1962/1963 bol rektorom Univerzity Komenského.
Autor viacerých filozofických monografií, medzi nimi V hľadaní človeka, Dejiny objektov či Dialektický materializmus a gnozeologické tendencie v súčasných prírodných vedách.
Vyznamenania: Rad práce, Medaila J. A. Komenského, Rad Víťazného februára, Zlatá medaila UK, Pamätná medaila UK za vynikajúcu prácu.
Zomrel 1. októbra 1990 v Bratislave.
Zdroj: Kniha Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)