Domovská

Alžbeta Čížiková – tichá poetka kovačickej insity by oslávila 90 rokov

Dňa 7. apríla 2026 si pripomíname nedožité 90. narodeniny významnej predstaviteľky kovačickej insitnej maľby, maliarky Alžbety Čížikovej (1936 – 2021). Rodáčka z Kovačica patrila k prvej generácii insitných maliarov v bývalej Juhoslávii a svojím dielom i osobnosťou sa nezmazateľne zapísala do dejín tohto jedinečného umeleckého fenoménu.

 

Alžbeta Čížiková vo svojom ateliéry v roku 2014

 

Alžbeta Čížiková vo svojom ateliéry v roku 2014

 

Veľkonočný pondelok - Oblievačka

 

Veľkonočný pondelok - Oblievačka

 

Tance na lúke

 

Tance na lúke

 

Močenie konopí

 

Močenie konopí

 

V Obci Kovačica žijú Maďari, Slováci, Rumuni a Srbi a keď maľovala svadby, zvykla namaľovať všetky štyri spolu, čím pestovala multikulturalizmus

 

V Obci Kovačica žijú Maďari, Slováci, Rumuni a Srbi a keď maľovala svadby, zvykla namaľovať všetky štyri spolu, čím pestovala multikulturalizmus

 

V Obci Kovačica žijú Maďari, Slováci, Rumuni a Srbi a keď maľovala svadby, zvykla namaľovať všetky štyri spolu, čím pestovala multikulturalizmus

 

K umeniu sa dostala veľmi mladá. Maľovať začala už v roku 1954 a ako osemnásťročná sa stala vôbec prvou maliarkou kovačickej insitnej školy. Jej talent a cit pre detail neunikli pozornosti ani významných osobností – umelecký vývoj Alžbety Čížikovej usmerňoval Martin Jonáš, jeden z najznámejších svetových predstaviteľov insitného umenia. Už jej prvá výstava v Belehrade naznačila, že ide o výnimočný zjav, ktorý si štetcom natrvalo vyznačil svoju životnú cestu.

Ako členka prvej generácie insitných maliarov stála aj pri zrode Galéria insitného umenia v Kovačici, ktorá sa stala symbolom a centrom tohto umeleckého smeru. Jej tvorba sa vyznačuje mimoriadnou kresliarskou precíznosťou, citom pre kompozíciu a schopnosťou zachytiť život v jeho najjemnejších odtieňoch. Okrem olejomaľby sa venovala aj grafike, akvarelu a pastelu.

Motívy jej obrazov vychádzali predovšetkým z detstva, spomienok a každodenného života vidieka. Rurálne prostredie, pokojné scenérie a idylická atmosféra dediny ožívali na jej plátnach v bohatých detailoch, ktoré dnes predstavujú nielen umeleckú hodnotu, ale aj cenné etnografické svedectvo o živote slovenského obyvateľstva vo Vojvodine. Sama o svojej tvorbe povedala: „Keď maľujem, všetky moje trápenia zostávajú bokom a vtedy svoje pocity ukladám do obrazov."

Alžbeta Čížiková tvorila bezmála sedem desaťročí. Za svoju prácu získala viacero významných ocenení, medzi nimi medailu mesta Amsterdam (1979), zlatú medailu na medzinárodnej výstave v Debeljači (1989), špeciálnu cenu na VI. bienále juhoslovanského insitného umenia v Jagodine (1993) či diplom z medzinárodnej výstavy insity v Lisabone (1996).

Zomrela 29. septembra 2021, no v jej diele život pulzuje. Je to svet detstva, práce, sviatkov i každodenných radostí – svet, ktorý dnes už často existuje len v spomienkach. Pri príležitosti jej nedožitých 90. narodenín si tak pripomíname aj vnímavú kronikárku jednej doby, ktorá dokázala obyčajný život premeniť na trvalú umeleckú hodnotu.

 

Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský a autorka

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus