Špión a diplomat: 50. výročie úmrtia Stanislava Kopčoka

Podrobnosti

Uverejnené 7. 06. 2026

Osudy slovenských rodín na Dolnej zemi neraz ukrývajú príbehy, z ktorých by mohli vzniknúť pútavé romány. Taký je aj príbeh rodiny Kopčokovcov – príbeh odvahy, podnikavosti, vzdelania, dramatických udalostí druhej svetovej vojny, ale aj cesty k vysokým diplomatickým pozíciám a do salónov európskej politiky. V centre tohto príbehu stojí Stanislav Kopčok, rodák z Iloku, významný protifašistický pracovník, tajný agent a neskorší vysoký juhoslovanský diplomat. Korene jeho rodiny siahajú do Báčskeho Petrovca, kde sa roku 1869 narodil jeho otec Juraj Kopčok rodičom Jánovi Kopčokovi a Anne, rodenej Filkovej z Kysáča. Juraj bol mužom odvahy a vízie. Predal svoj majetok v Petrovci a rozhodol sa začať nový život v Iloku, kde bola pôda lacnejšia a ponúkala lepšie možnosti hospodárenia. Spolu s manželkou Zuzanou, rodenou Čániovou, narodenou roku 1878 v Petrovci, vybudovali v Iloku veľké a vzorné hospodárstvo a motorový mlyn, ktorý bol v tom čase jediný svojho druhu v širšom okolí. V manželstve sa im narodili tri dcéry – Zuzana, Mária a Anna – a dvaja synovia, Samuel a Juraj. Juraj prevzal prácu v rodinnom mlyne, zatiaľ čo Samuel, neskôr známy ako Stanislav, sa rozhodol pre štúdium.

Ilok 15. augusta 1931: Druhý zľava stojí Samuel Kopčok a v strede sedia dve sestry Ana a Zuzana Kopčokove

Samuel Kopčok vo vyšívanej slovenskej košeli

Kopčokove dcéry dostali kvalitné vzdelanie, čo v tom období nebolo samozrejmosťou. Najstaršia z nich, Zuzana Kopčoková, narodená roku 1909, sa vydala do Kysáča za Jána Ferku. Ich dcéra Elena Ferková (1941), vydatá Girićová z Temerína, dodnes opatruje rodinné fotografie a spomienky, z ktorých časť zverejňujeme aj pri tomto článku.

O svojom ujovi Samuelovi však vie pomerne málo. Veď málo o ňom vedeli aj jeho najbližší. Počas druhej svetovej vojny sa totiž jeho život ponoril do sveta utajenia.

„O ujovi Samuelovi sme toho veľa nevedeli," spomína pani Elena. „Bol ďaleko od domova, pracoval v tajnosti, ukrýval sa a viackrát bol zatknutý."

Je pravdepodobné, že z bezpečnostných dôvodov obmedzoval kontakty s rodinou, aby ju nevystavil nebezpečenstvu. Práve tieto okolnosti vytvorili okolo jeho mena auru tajomstva, ktorá pretrváva dodnes.

Po návrate z nemeckého zajatia v roku 1941 sa v Záhrebe zapojil do ilegálnej činnosti a prijal meno Stanislav. Podľa viacerých historických prameňov pôsobil v spravodajskej sieti, ktorú viedol Josip Kopinič, jedna z najzáhadnejších osobností protifašistického odboja na území bývalej Juhoslávie a blízky spolupracovník Josipa Broza Tita. Niektoré archívne dokumenty dokonca uvádzajú, že Stanislav Kopčok patril medzi najspoľahlivejších a najvýznamnejších agentov tejto siete.

Mnohé udalosti z tohto obdobia však dodnes nie sú úplne objasnené. Historici sa v hodnotení jednotlivých operácií a úlohy spravodajského centra neraz rozchádzajú. Niektoré tvrdenia publikované po vojne boli neskôr spochybnené, iné zostávajú predmetom odborných diskusií. Aj preto sa s menom Stanislava Kopčoka dodnes stretávame v odborných štúdiách, článkoch a publikáciách venovaných dejinám spravodajskej činnosti a protifašistického odboja... https://www.novosti.rs/dodatni_sadrzaj/clanci.119.html:276359-operacija-drumski-razbojnik%27

Nie je to prekvapujúce. Pôsobil totiž v službách Spravodajského centra Kominterny – medzinárodnej organizácie komunistických strán, ktorého záhrebskú sieť viedol Josip Kopinič. Dvojzväzkové dielo Enigma Kopinič autora Vjenceslava Cenčića, v ktorom sa meno Stanislava Kopčoka opakovane objavuje, dodnes púta pozornosť historikov. Mnohé otázky však zostávajú nezodpovedané a niektoré kapitoly jeho života sú stále zahalené tajomstvom.

Samuel Kopčok sa narodil roku 1907 v Iloku. Základnú školu ukončil v rodisku a už v mladosti sa zapájal do kultúrneho života ako člen folklórnej skupiny. V rodine Kopčokovcov sa pestovala úcta k slovenským koreňom, vzdelaniu a národnému povedomiu.

Neskôr odišiel do Nového Sadu, kde navštevoval strednú obchodnú školu. V štúdiách pokračoval v Záhrebe, kde sa venoval zahraničnému obchodu, a napokon vo Viedni absolvoval Exportnú akadémiu.

V medzivojnovom období patril medzi neveľký počet dolnozemských Slovákov s odborným vzdelaním v oblasti obchodu, ekonomiky a exportu. Mohol sa uplatniť vo Viedni či Záhrebe, no rozhodol sa vrátiť do rodného Iloku, kde pracoval ako bankový úradník.

Tu sa stretával aj s Adamom Verešom, významnou osobnosťou slovenského života v Juhoslávii, ktorý sa zaslúžil o osamostatnenie Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a neskôr sa stal jej prvým biskupom. Okolo roku 1930 stáli Adam Vereš a Samuel Kopčok na čele Slovenskej sriemskej banky. Tá sa neskôr spojila s Československou bankou, ktorá pôsobila až do roku 1944.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa život Samuela – onedlho už Stanislava – Kopčoka dramaticky zmenil. Jeho ilegálna činnosť sa začala v auguste 1941 po návrate z nemeckého zajatia. Od roku 1942 bol účastníkom národnooslobodzovacieho boja a v Záhrebe pôsobil ako tajný agent protifašistického hnutia. Patril medzi významných ilegálnych pracovníkov, ktorí svojou činnosťou výrazne prispeli k boju proti fašizmu v Juhoslávii.

Stanislav sa oženil so Záhrebčankou Tereziou Poturićovou

V tom období si zmenil meno na Stanislav a oženil sa so Záhrebčankou Tereziou Poturićovou. Pohyboval sa v intelektuálnych kruhoch a priateľské vzťahy ho spájali aj s Miroslavom Krležom, jedným z najvýznamnejších juhoslovanských spisovateľov 20. storočia.

Jeho ilegálna činnosť však prinášala aj veľké riziká. V noci 28. januára 1942 sa po prvý raz ocitol v rukách ustašovskej polície. Nasledovali ďalšie zatknutia, výsluchy a obdobia väznenia. Do februára 1945 prešiel viacerými žalármi, kde zažil kruté mučenie.

Po skončení vojny vstúpil Stanislav Kopčok do štátnych služieb novej Juhoslávie. Pôsobil na ministerstve priemyslu a neskôr na ministerstve zahraničného obchodu Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie. Roku 1951 prešiel do diplomatických služieb a ocitol sa v diplomatických salónoch Paríža a Ženevy.

Zastával významné funkcie – bol veľvyslancom a šéfom Stálej delegácie FNRJ pri Organizácii pre európsku hospodársku spoluprácu v Paríži, pôsobil ako poradca diplomatického úradu a neskôr aj ako šéf Stálej delegácie SFRJ pri Organizácii Spojených národov v Ženeve. Za svoju prácu získal viacero vysokých vyznamenaní.

Jeho súkromný život však nebol naplnený rodinným šťastím. Manželstvo s Tereziou Poturićovou zostalo bezdetné a tri roky pred jeho smrťou ho zasiahla strata manželky. Stanislav Kopčok zomrel 8. júna 1976 v Belehrade.

Po sebe nezanechal potomkov, no zanechal príbeh, ktorý dodnes vzbudzuje zvedavosť. Príbeh slovenského chlapca z Iloku, syna úspešného mlynára, ktorý sa stal tajným agentom, prežil väzenia a mučenie, pohyboval sa medzi významnými intelektuálmi svojej doby a napokon zastupoval svoju krajinu na medzinárodnej diplomatickej scéne.

Časť jeho osudu zostáva ukrytá v archívoch, časť v spomienkach príbuzných a časť v knihách. Medzi nimi aj v publikácii Slováci v Srieme – zamlčané dejiny autora Ratka Sudeckého, ktorá pripomína jednu z pozoruhodných osobností slovenských dejín na území bývalej Juhoslávie.

Katarína Pucovská

Twitter