Príbeh Jána Pešku – Slováka, ktorý prežil tri režimy, dve vojny a dožil sa stovky

Podrobnosti

Uverejnené 21. 06. 2026

Nie každý človek, ktorý prežije sto rokov, zanechá za sebou príbeh hodný románu. Život Jána Pešku (1912 – 2012), rodáka z Hložian, ktorý väčšinu života prežil v Srieme a posledné desaťročia v Austrálii, však patrí medzi tie osudy, ktoré odzrkadľujú celé storočie dejín dolnozemských Slovákov. Narodil sa v roku 1912 v sriemskej dedinke Grabovo, kam sa jeho rodičia presťahovali z Hložian za lepším životom. Rodina hospodárila na vlastnej pôde a zdalo sa, že ich čaká pokojná budúcnosť. Tú však prerušila prvá svetová vojna. Otec narukoval do rakúsko-uhorskej armády a z ruskej fronty sa už nikdy nevrátil. „Mal som päť rokov, keď som otca videl naposledy," spomínal Ján Peška v rozhovore, ktorý s ním v roku 1995 urobil Ján Kulík z Austrálie.

Najsilnejšou spomienkou na otca zostali včely. Práve pri úľoch mu otec odkázal, aby sa o ne staral, ak sa z vojny nevráti. Včelárstvo sa potom stalo Peškovou celoživotnou vášňou a symbolickým dedičstvom, ktoré si niesol až do Austrálie.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska však rodinu postihla ďalšia rana. Ako rodinu bývalého vojaka porazenej armády ich z Grábova vyhnali. Matka so siedmimi sirotami našla nový domov v Lugu, jednej z najmladších slovenských osád vo Vojvodine. Chudoba bola každodennou súčasťou života.

Ako trinásťročný sa Ján vydal do sveta za remeslom. Bez peňazí a často aj bez jedla sa dostal až do Nového Sadu, kde ho prichýlil nemecký mäsiarsky majster. Vďaka tomu sa mäsiarske remeslo stalo jeho povolaním na celý život. Pracoval v Novom Sade, Hložanoch, Petrovci, Číbe (Čeláreve) i v Rijeke.

Keď sa oženil s dievčaťom z Bingule a usadil sa v Lugu, nad Európou opäť začali hroziť vojnové mračná. Druhá svetová vojna zasiahla aj jeho rodinu. Najprv slúžil v juhoslovanskej armáde, potom v chorvátskej domobrannej a napokon v partizánskych jednotkách. Zažil hrôzy sriemskeho frontu, kde zo 110 vojakov jeho jednotky prežili len dvaja.

Po vojne sa spolu s rodinou usadil v Šíde. Pracoval ako mäsiar, včeláril a postupne budoval nové hospodárstvo. Ani povojnové roky však neboli jednoduché. Odmietol vstúpiť do komunistickej strany, čo mu prinieslo problémy s úradmi a podozrenia zo strany režimu. Napriek tomu zostal verný svojim zásadám.

Peškov život bol neustálym začínaním odznova. Niekoľkokrát prišiel o domov, majetok i istoty, no zakaždým sa dokázal postaviť na nohy. Keď sa jeho deti vysťahovali do Austrálie, rozhodol sa spolu s manželkou nasledovať ich. Predali majetok v Šíde a v pokročilom veku začali nový život na opačnom konci sveta.

Aj v Austrálii zostal verný svojej pracovitosti. Po odpracovaných 32 rokoch v Juhoslávii strávil ďalších osem rokov v mäsokombináte DON, kde pracovalo mnoho vojvodinských Slovákov. Vo voľnom čase sa venoval včelárstvu, cirkevnému životu a krajanským aktivitám.

Hoci nikdy nenavštívil Slovensko, celý život sa cítil byť Slovákom. S úctou hovoril o evanjelickej cirkvi a slovenských spolkoch, ktoré podľa neho pomohli zachovať identitu dolnozemských Slovákov v najťažších časoch. „Na ten druhý svet pôjdem ako Slovák. Ak aj tam majú včely, budem včeláriť. Možno aj so svojím otcom," zvykol hovoriť.

V roku 2012 sa dožil úctyhodných sto a pol roka. K storočnici mu zablahoželala aj britská kráľovná Elizabeth II. prostredníctvom generálneho guvernéra Austrálie. Krátko nato sa jeho dlhá životná púť uzavrela.

Život Jána Pešku bol plný zvratov: prežil vojny, vysťahovalectvo, politické zmeny i stratu domova. Napriek tomu sa nikdy nevzdal. Vždy dokázal začínať od nuly. Celý život budoval hodnoty, ktoré pretrvali v jeho deťoch, vnukoch a pravnukoch.

Keď sa dnes obzrieme za jeho storočným životom, vidíme predovšetkým poctivého človeka, ktorý vedel pracovať, pomáhať druhým a zachovať si dôstojnosť aj v najťažších chvíľach. A práve preto jeho „obyčajný život" nebol vôbec obyčajný. Bol výnimočný.

Celý text Jána Kulíka Len taký obyčajný život TU:

O rodine Peškovej Ján Kulík písal i TU: https://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10183-jablko-nepada-daleko-od-stromu

Katarína Pucovská

Twitter