Domovská

Sedemdesiat básní k sedemdesiatke

Dr. Zoroslav Spevák, v detskom a literárnom svete známy ako Zoroslav Jesenský, oslavuje sedemdesiat rokov. K svojmu životnému jubileu si pripravil netradičný darček – vlastnú knihu 70 básničiek pre naše dietky od Zoroslava Jesenského. Jeho profesionálny život je spojený predovšetkým s pedagogikou. Viac ako tri desaťročia pôsobil na Oddelení pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, kde dosiahol vedecký titul doktora vied a profesorskú hodnosť. Popri vede sa však dlhodobo venuje aj literatúre pre deti a mládež. Pod pseudonymom Jesenský – priezviskom po matke – uverejnil viac ako dvadsať zbierok básní a poviedok, predovšetkým v slovenskom jazyku. Jeho detská tvorba je postavená na hre so slovami, fantázii, humore, absurdite a schopnosti pozrieť sa na obyčajný svet detskými očami.

 

Sedemdesiat básní k sedemdesiatke

 

Najnovšia kniha 70 básničiek pre naše dietky od Zoroslava Jesenského je výberom z jeho doterajšej tvorby. Vydavateľom je ZORKO, ilustrácie vytvoril Michal Souček a editorkou je Marta Součková. Básne pochádzajú zo zbierok vydávaných v rokoch 2017 až 2025 – od knihy Sedel som raz na múriku cez Správni hráči nekvočia len pri počítači, Každý deň má inú farbu, Zo života bĺch, Novučičké básne, Zelené a žlté ježibaby a Veselé veslo až po minuloročnú zbierku Kde sú Briti?

        Dva páry párkov
Išiel jeden pár
na párky.
Každý z nich mal nárok
na dva páry
plus ešte jeden párok.
Koľko ich tam bolo spolu,
ak kečup bol hore
a horčica dolu?

Zbierka Kde sú Briti?, ktorá vyšla v roku 2025 ako autorské vydanie ZORKO v Báčskom Petrovci, ponúkla 52 básní na 60 stranách a bola ďalšou svojráznou jazdou svetom detskej imaginácie, slovných hračiek a nečakaných point. Do jubilejnej knihy sa teraz z nej dostalo sedemnásť básní.

        Veselé myšlienky
Stretli sa raz
jedna myš
a dve lienky.
Vznikli z toho
dve veselé
myšlienky.

Aj názvy jednotlivých básní naznačujú, že Jesenský sa neberie príliš vážne – a práve preto dokáže zaujať malého čitateľa. Sedí raz na múriku, inokedy na stoličke či na záchode, stretáva blchy, hyeny, ježibaby, hrocha, potkana, žabopsa či pána generála Kapustu. Svet jeho básní je plný nezmyslov, ktoré však majú svoju vnútornú logiku a predovšetkým prinášajú radosť z jazyka.

        Sedel som raz na záchode
Sedel som raz na záchode,
kým sa vonku lialo.
Premýšľal som o slobode,
prečo jej je málo.
Celý život takto žiť?
Každý deň sedieť, utierať si ...?
O slobode iba sniť?

V básni Sedel som raz na múriku sa napríklad obyčajný múrik a susedova loď premieňajú na začiatok malého detského dobrodružstva. V Najväčšom úbožiakovi autor s humorom obracia pozornosť k znudenej škole a v básni Obchod s kabátmi sa pohráva s významom slov a nezbedným detským humorom. A Veselé veslo je možno aj malým autorským krédom: „Riekou života / nie vždy je ľahko veslovať. / Preto je dobré / mať veselé veslo."

Podobne jednoduchá, no zároveň nadčasová je báseň Rozdávaj úsmevy. Jej posolstvo je prosté – úsmev je niečo, čo môže človek darovať druhému bez toho, aby o čokoľvek prišiel. A práve tak pôsobí aj Jesenského poézia: ako pozvanie na chvíľu odložiť vážnosť sveta, zahrať sa so slovami a objaviť radosť v obyčajných veciach.

Zoroslav Spevák je otcom troch synov – Vincenta, Viliama a Marcela. Jeho manželka Marína je profesorkou slovenskej literatúry na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade.

Sedemdesiat básní pre deti je sedemdesiat malých dôkazov, že detská fantázia má svoju vlastnú logiku. A že aj človek, ktorý desaťročia skúmal dejiny pedagogiky, vzdelávania a detstva, môže zostať vo svojom básnickom svete stále trochu dieťaťom.

Stačilo, dosť,
chcem od života šťavnatú dužinu
a nie ohlodanú kosť.

K sedemdesiatke mu teda možno popriať predovšetkým to, aby mu ešte dlho nechýbali slová, nápady, humor ani chuť veslovať tou svojou riekou života – s veselým veslom v rukách a s úsmevom na tvári.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus