Pri príležitosti 80. výročia historicky zapísaného Kongresu slovenských spisovateľov, ktorý sa uskutočnil v Trenčianskych Tepliciach roku 1936, nový Kongres slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou sa koná dnes a zajtra tiež v známych slovenských kúpeľoch pri Trenčíne. Hlavným organizátorom je Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci s ďalšími združeniami, najmä Slovenským centrom PEN, a pod záštitou slovenského predsedníctva Rady Európskej únie a premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica. Na kongrese sa zúčastňuje vyše tridsať hostí – spisovateľov a publicistov z trinástich štátov Európy. Zo Srbska je tam prítomných desať predstaviteľov.
Na prijatí u predsedu slovenského parlamentu Andreja Danka (Foto: press služba predsedu NR SR)
Ako predstavitelia slovenskej vojvodinskej literatúry na Kongrese sa zúčastňujú poetka Viera Benková, literárny vedec a kritik Michal Harpáň, spisovatelia Miroslav Demák a Martin Prebudila, prekladateľka Zdenka Valentová- Belićová, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík a riaditeľ Slovenského vojvodinského múzea Pavel Čáni.
Zo Srbska na kongrese sú tiež Janko Vujinović, v mene predstavenstva Združenia spisovateľov Srbska, predseda Matice srbskej Dragan Stanić a básnik a úradujúci riaditeľ Srbského národného divadla v Novom Sade Zoran Djerić.
Pred oficiálnym začiatkom kongresu všetkých účastníkov na bratislavskom hrade včera večer prijali predseda parlamentu Slovenskej republiky Andrej Danko a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik. Predseda Národnej rady SR Andrej Danko sa stretol so zástupcami Spolku slovenských spisovateľov a ich kolegami zo zahraničia v Koženom salóne v trakte predsedu NR SR na Námestí A. Dubčeka 1 v Bratislave. Dnes a zajtra podujatie pokračuje v Trenčianskych Teliciach.
O programe Kongresu viac tu:
http://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/kongres-slovenskych-spisovatelov-2016/program-kongresu/
Martin Prebudila
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)