Archív

Storočnica narodenia Anny Máľachovej Fajndovićovej

Anna Máľachová sa narodila 27. decembra 1922, ako jedno zo šiestich detí v známej Máľachovej rodine v Báčskom Petrovci, ktorá sa zaoberala pestovaním chmeľu. Výtvarný talent zdedila, rovnako ako aj jej sestra Mária, po rodičoch – otcovi Tomášovi, ktorý sa venoval rezbárstvu a písaniu poézie, a mame Zuzane, ktorá sa venovala ručným prácam. Základnú školu a gymnázium ukončila v Petrovci. Vyštudovala slavistiku na Filozofickej fakulte v Belehrade a potom sa školila aj na Vyššej pedagogickej škole a na Umeleckej škole Kolarcovej univerzity v Belehrade. Sestra Mária bola insitná maliarka, kým Anna sa maliarstvu venovala ako školená maliarka. V rokoch 1948-1956 vyučovala výtvarnú výchovu na základných školách, najskôr v Pivnici a potom v Báčskej Palanke. Tam sa zoznámila s budúcim manželom. Od roku 1956 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní a robila aj ilustrácie pre slovenské časopisy.

 

Foto: Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Foto: Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Foto: Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Vernisáž obrazov Márie Máľachovej: Zlata Kišgeciová, kustódka, Mária Máľachová, autorka, Anna Máľachová Fajndovićová, maliarka, Pavel Červený, riaditeľ Domu kultúry, Mária Červená, maliarka (Foto archív Vlastičky Triaškovej)

 

Vernisáž obrazov Márie Máľachovej: Zlata Kišgeciová, kustódka, Mária Máľachová, autorka, Anna Máľachová Fajndovićová, maliarka, Pavel Červený, riaditeľ Domu kultúry, Mária Červená, maliarka (Foto archív Vlastičky Triaškovej)

 

Storočnica narodenia Anny Máľachovej Fajndovićovej

 

Storočnica narodenia Anny Máľachovej Fajndovićovej

 

V roku 1962 sa Anna Máľachová Fajndovićová presťahovala do Belehradu, kde sa podieľala na založení umeleckého klubu Ikarus a stala sa animátorkou umeleckého života v Novom Belehrade. Zúčastnila sa prvého Bienále slovenských výtvarných umelcov v Juhoslávii, ktoré sa konalo v roku 1991 v Petrovci. Posledné roky života prežila v Petrovci a Kysáči, u dcéry Vieročky Fajndovićovej Súdiovej. Zomrela vo Futogu, 20. októbra 2001.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články