Samouká maliarka, Anna Nosálova (rod. Trusinová, 1962) zo Selenče patrí medzi výtvarných nadšencov, samoukov. Kresliť začala najprv ceruzkou roku 1979 a neskoršie talent prejavila pri ručných prácach a omaľovaní nábytku. Maliarstvu sa však skutočne začala venovať roku 2019 najprv akrylovými farbami a neskoršie aj olejovými. Rada zobrazuje kvety, venuje sa i krajinomaľbe, no najčastejšie maľuje podobizne, ľudské figúry a figurálne kompozície. Inšpirujú ju deti, predovšetkým jej vnúčatá, a mladí ľudia. Neraz ich zobrazuje v ľudovom kroji. Snaží sa čím presnejšie, teda reálne predstaviť znázornené témy. V poslednom období stvárňuje tiež náboženské motívy a biblické scény. Po samostatných výstavách v Selenči a Báči, aktuálne sa predstavuje v Petrovci v Združení výtvarných umelcov samostatne tretíkrát. Na kolektívnych výstavách účinkovala pravidelne v Selenči a v Petrovci, kde je členkou výtvarníckeho združenia. Uvádza výtvarný kritik Vladimír Valentík v afiši k výstave Anny Nosálovej.
Foto: Dragan Dimitrijević
Tretiu samostatnú výstavu Anny Nosálovej otvorili po výročnom zhromaždení Združenia petrovských výtvarných umelcov. Správy o aktivitách v minulom roku a plány na tento rok podalo vedenie združenia: Mária Struhárová, Sava Spremo, Anna Legíňová a Tatiana Milina Turanová. Mali sa čím pochváliť, veď vlani zaznamenali skutočne bohatú činnosť. Keďže spolupracujú s výtvarnými združeniami z viacerých prostredí, na výročné zhromaždenie si petrovskí výtvarníci pozvali aj hostí.
Schôdza prebiehala v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec, kde je nainštalovaná aj výstava Anny Nosálovej. Sprístupnená bude do 4. marca 2023.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)