Archív

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

Slovenské národné slávnosti sa dajú otvoriť aj inak – tichšie, srdečnejšie, s vôňou pradomova a zvukom smiechu pri spoločnom stole. Taký bol aj piatkový večer v reštaurácii Jela v Báčskom Petrovci, kde namiesto formálnych príhovorov vo vzduchu rezonovali tóny srdečnosti a pesničiek z Pohorelej a vôňa bryndze.

 

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

 

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

 

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

 

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

 

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

 

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

 

Bryndzové halušky na dolnozemskej pôde

 

Župkovčania z Občianskeho združenia Frtálov vrch, vedení Jánom Tomášom, pricestovali do Petrovca po noci strávenej v autobuse. Unavení? Možno. Ale to im nezabránilo, aby sa rovno z cesty pustili do kuchyne. Neboli tu totiž len ako hostia – rozhodli sa byť hostiteľmi. Pre svojich dávnych priateľov z Petrovca pripravili tradičnú hostinu: bryndzové halušky a žinčicu, ako doma, pod Kľakovským grúňom.

„Ako Slováci a ako ľudia ďakujeme vám za toto krásne gesto," povedala v prípitku Annamária Boldocká Grbićová. Pohľadom zahrnula nielen Jána Tomáša, ale aj Martina Kalmana, známeho slovenského drevorezbára, ktorý do Petrovca prišiel so svojou rodinou. Pred desiatimi rokmi tu motorovou pílou vyrezal z tvrdého jaseňa 270 cm vysokú sochu prvého osadníka Mateja Čániho. Bolo horúco, drevo neúprosné a za ním 36 hodín bez spánku – ale výsledok stojí v parku dodnes a pripomína nielen históriu, ale aj puto medzi horami a Dolnou zemou.

Martin Kalman si na Petrovčanov zachoval milé spomienky a tentoraz im priniesol hudobný dar – so svojimi tromi deťmi zaspievali piesne z rodného kraja. „Aj keď je dnes doba iná, som rád, že zostávame ľuďmi," poznamenal tento rezbár, folklorista, človek ktorý si ctí prácu predkov... o ktorom sme písali TU: https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/8397-m-art-in .

Ján Tomáš si na začiatky družby spomenul presne – na rok 2009, keď ho na cestu do Petrovca nahovoril spisovateľ Miroslav Bielik. Z myšlienky spolupráce medzi školami vyrástli výmeny učiteľov, spoločné podujatia a priateľstvá, ktoré pretrvali aj po tom, čo skončil vo funkcii starostu. V roku 2015 pritiahli do Petrovca autobus plný ľudí a majstrov Európy vo varení halušiek – a 450 porcií rozdali zdarma na jarmoku umenia. „Odvtedy sme sa snažili chodiť na Slovenské národné slávnosti každé dva roky," hovorí Ján Tomáš a dodáva, že tak to bývalo počas jeho mandátu starostu, no družbu neprerušili ani po odchode do dôchodku.

Keď v roku 2022 vzniklo Občianske združenie Frtálov vrch, bolo jasné, že tradíciu treba udržať. Tento rok sa stretnutie podarilo zorganizovať vďaka malému projektu podporenému Ministerstvom financií SR. A hoci išlo len o jedno nanajvýš príjemné posedenie pred začiatkom slávností, každý, kto tam bol, vedel, že ide o viac než len o halušky.

Bol to večer, kedy sa hranice medzi hosťom a hostiteľom stratili. Večer, ktorý potvrdil, že priateľstvo sa neudržuje veľkými slovami, ale drobnými gestami – napríklad lyžicou bryndze, pohárom žinčice, teplým slovom a pesničkou, ktorá spája dvoch Slovákov, nech ich oddeľuje akokoľvek dlhá cesta.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články