Archív

Od vápna k umeleckým stenám: príbeh maľovania dolnozemských domov

Keď dnes vojdeme do moderne zariadeného príbytku, len málokto si spomenie, že pred sto či dvesto rokmi sa steny izieb našich predkov kalili – teda líčili – výlučne vápnom. Tento tradičný materiál si gazdovia kupovali najčastejšie od židovských vápnarov a výsledkom boli čisté biele múry. Postupne sa však menil vkus i technológie. Na prelome 19. a 20. storočia sa do módy dostali jemné farebné odtiene stien – bledomodrá, bledozelená, bledožltá či bledoružová. Farba sa pridávala priamo do vápna a intenzita sfarbenia závisela od množstva použitej farby. V prvej polovici 20. storočia prichádza do príbytkov dolnozemských Slovákov ozajstná novinka – vzorované steny. O tie sa postarali majstri zvaní maliari, ktorí vedeli nielen „okaliť", ale aj „váľčokuvať" múry. Pomocou špeciálnych valčekov nanášali opakujúce sa ornamenty, inokedy zas na stenu namaľovali ružový konárik alebo dekoratívnu „čipku" pomocou papierových šablón. Takto zdobené steny často pripomínali tapety a v najmajetnejších domoch sa menili na opravdivé umelecké diela.

 

Zábery z niekdajšieho Dundjerskovho domu v Kulpíne

 

Zábery z niekdajšieho Dundjerskovho domu v Kulpíne

 

Zábery z niekdajšieho Dundjerskovho domu v Kulpíne

 

Zábery z niekdajšieho Dundjerskovho domu v Kulpíne

 

Zábery z niekdajšieho Dundjerskovho domu v Kulpíne

 

Masarikov dom v Padine

 

Masarikov dom v Padine

 

Ferkov dom v Kysáči (foto: RTV)

 

Ferkov dom v Kysáči (foto: RTV)

 

https://www.etsy.com

 

https://www.etsy.com

 

Hospodárska úroveň majiteľa domu bola zreteľná a prejavovaná inovatívnymi či ozdobnými prvkami, ktoré sa prejavovali aj na vonkajšom a vnútornom vzhľade domu.

Gazdovia, ktorí si to mohli dovoliť, experimentovali s dvoj- či trojfarebnými kombináciami. Najprv sa steny „váľčokovali" bielym vzorom a následne sa cez neho nanášal farebný motív. Kto chcel ešte viac zažiariť, siahol po bohatej, viacerými farbami vrstvenej čipke. Výzdoba neobišla ani strop – tzv. paláš – ktorý sa zdobil striebornými vzormi často pripomínajúcimi hviezdy.

Aj vonkajšia fasáda domu odrážala nielen hospodársku silu, ale aj národnú príslušnosť. Slovenské domy sa dali ľahko odlíšiť od srbských – naši predkovia uprednostňovali svetlé farby, najmä bielu s modrou podmurovkou. Modrá farba sa stala znakom slovenskej národnosti a často ňou natierali aj okenice. Naopak, Srbi častejšie používali zemité odtiene – drapovú, krémovú či žltohnedú. Aj naše slovenské kostoly mávali v minulosti bielo-modrú fasádu. Avšak v súčasnosti niektoré z nich boli pri rekonštrukcii premaľované do krémových odtieňov. Ide predovšetkým o chrámy, ktoré sú pod ochranou štátu a štátne orgány určili krémovú farbu fasády.

Hoci valčekové vzory v posledných desaťročiach takmer úplne upadli do zabudnutia, dnes akoby zažívali renesanciu. Moderné vodouriediteľné farby umožňujú nanášať motívy na najrôznejšie povrchy a otvárajú priestor na kreatívne nápady. Či už si vzorovaný valček použijete iba ako bordúru, vytvoríte efekt modrotlače alebo pokryjete celý povrch, výsledok pôsobí ako ručná umelecká práca s nádychom nostalgie.

Najväčšími inšpirátormi v tejto oblasti sú dnes Briti so svojím projektom The Painted House, ktorých legendárne valčeky našli cestu až do Ameriky a Austrálie. Ich ponuku možno nájsť napríklad na stránke etsy.com.

Pri práci s valčekom však platí jedno pravidlo: treba jemne zachádzať do predchádzajúceho pásu, aby vzor nadväzoval. Každý motív je navrhnutý tak, aby zniesol drobné nepresnosti – a ak predsa len zostane niekde prázdne miesto, stačí ho domaľovať štetcom.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články