Archív

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

V stredu 1. októbra 2025 v priestoroch Miestneho spoločenstva v Bajši sa uskutočnila slávnostná prezentácia novej vedeckej monografie s názvom Bajša. Multikultúrne tradície Slovákov v Báčke. Knihu pripravili renomovaní odborníci zo Slovenska pod vedením editorov prof. Jaroslava Čukana a prof. Borisa Michalíka a vydal ju Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca. Na úvod stretnutia sa prihovorili Alexander Tot-Isasegi, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Bajši, a Daniel Sakál, predseda Slovenského kultúrneho centra. Slovenskosť atmosféry podujatia dotvorila acapella pieseň v podaní Anny Legíňovej.

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

V Bajši predstavili knihu o multikultúrnych tradíciách Slovákov

 

Samotnú publikáciu predstavil prof. Boris Michalík, jeden z editorov a autorov, ktorý zdôraznil, že monografia prináša doposiaľ nepublikované poznatky o špecifickom multietnickom prostredí Bajše. Do výskumu i písania knihy sa zapojili aj ďalší autori zo Slovenska, ktorí majú dlhoročné skúsenosti s etnologickým a kultúrnogeografickým výskumom slovenských minorít v dolnozemskom priestore.

Z knihy vyplýva, že v Bajši slovenská menšina tvorí 6,3 %, ide v súčasnosti približne o 116 osôb. Obyvatelia hlásiaci sa k maďarskej národnosti tvoria asi 65% z celkového počtu, Srbov je 16%. Zvyšné národnosti s výnimkou Juhoslovanov (5%) neprekračujú 0,5 % hranicu. Počet obyvateľov s vedomím slovenského etnického pôvodu je však niekoľkonásobne vyšší. Len evanjelický a. v. cirkevný zbor má viac ako 500 členov. Rímskokatolícke matriky dokumentujú početné slovenské priezviská, resp. potvrdzujú fluktuáciu obyvateľov medzi evanjelickou a rímskokatolíckou cirkvou. Publikované pramene uvádzajú, že Slováci túto lokalitu osídľovali už v prvej tretine 18. storočia. Iné pramene hovoria o tom, že dedina bola založená v roku 1751, pričom tento rok je uvedený aj v erbe. Tieto nezrovnalosti je možné interpretovať tak (bez nároku na výlučnú správnosť tvrdenia), že krajania sa v Bajši usadili a následne ju po niekoľkých rokoch opustili. Znovuosídlenie územia je už potom pomerne dobre historicky zdokumentované.

Kolektív autorov venoval pozornosť dejinám a architektúre Bajše, tradičnej sociálnej a duchovnej kultúre, gastronómii, ale aj piesňovému repertoáru tamojších Slovákov. Významná časť publikácie sa zaoberá aj inštitucionálnym a spolkovým životom, ktorý v posledných rokoch nadobúda nové rozmery – bajšianski Slováci, aj keď početne neveľkí, sa v poslednom období prebúdzajú z nečinnosti a s väčším odhodlaním sa snažia uchovať svoju identitu.

"Materiál do tejto monografie bol získaný a spracovaný vedeckými metódami. Ide teda o vedeckú monografiu, ktorej primárnym cieľom je obohatiť poznanie v oblasti krajanskej problematiky či etnických procesov. No zreteľom, ktorého sme sa ani tentokrát nezriekli, bolo interpretovať informácie jazykom, ktorý je zrozumiteľný aj pre obyvateľov Bajše aj ďalších laických čitateľov. Kniha je totiž určená aj im, pretože je o nich," uviedol Boris Michalík v závere knihy, kde tiež uvádza najhorlivejších spolupracovníkov: Jaroslava Sakála a Ondreja Pivarčíka a tiež aj Dr. Tot-Isasegiho s manželkou Nadou, manželov Ruženku a Šándora Szuhankovcov, Katarínu Cechmajster, Daniela Sakála, tiež aj pani farárku Martu Dolinskú.

Na záver prezentácie vystúpil vydavateľ Vladimír Valentík zo Slovenského kultúrneho klubu v Báčskom Petrovci, ktorý zdôraznil význam publikácie a rovnako tak aj význam spolupráce medzi domácimi a slovenskými inštitúciami. Aj vďaka tejto spolupráci sa podarilo publikáciu vydať a zároveň pripraviť dôstojnú prezentáciu spojenú s priateľským posedením a chutným pohostením.

Kniha má 318 strán, tvrdú väzbu a je bohato ilustrovaná. Autori v nej zachytili nielen historické fakty, ale aj živú pamäť miestnych obyvateľov. Publikácia vznikla vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Ústavu hudobnej vedy SAV.

Monografia Bajša. Multikultúrne tradície Slovákov v Báčke je ďalším dôležitým krokom v dokumentovaní života dolnozemských Slovákov. Ako sa vyjadril Boris Michalík, kniha je nielen vedeckým dielom, ale aj svedectvom o miestnej komunite, ktoré má zostať zachované pre budúce generácie.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články