Archív

Dr. Andrej Sirácky – 125 rokov od narodenia výnimočného profesora, literáta a mysliteľa

V dnešný deň, 9. decembra 1900, sa v Báčskom Petrovci narodil Dr. Andrej Sirácky – akademik, profesor, publicista a významná osobnosť slovenského kultúrneho a spoločenského života vo Vojvodine i na Slovensku. Jeho pôsobenie na Slovenskom gymnáziu v Petrovci zanechalo hlbokú stopu v dejinách školy, medzi jej žiakmi i v celej krajanskej komunite. O jeho prvých veľkých úspechoch informovala Národná jednota už 11. marca 1926 pod titulkom Promocia. Mladý profesor sa len deň predtým, 10. marca 1926, stal na Karlovej univerzite v Prahe doktorom filozofie. Sirácky vtedy už pôsobil na petrovskom gymnáziu a to nielen ako pedagóg, ale aj ako kultúrny organizátor. Podporoval mladé talenty, viedol diskusie, motivoval k čítaniu, k premýšľaniu i k verejnému pôsobeniu. Získal si veľký rešpekt u žiakov, kolegov i obyvateľov Petrovca. Bol energický, dôsledný, s jasnou víziou a neobyčajnou pracovitosťou.

 

Prof. Andrej Sirácky. Z gymnaziálneho tabla odfotografovala Miluša Snidová Miškovićová.

 

Prof. Andrej Sirácky. Z gymnaziálneho tabla odfotografovala Miluša Snidová Miškovićová.

 

Národná jednota 11. marca 1926

 

Národná jednota 11. marca 1926

 

Noviny Národná jednota 11. marca 1926 priniesli takéto srdečné blahoželanie:

„Náš rodák a priateľ p. Andrej Sirácky prof. na našom slovenskom gymnáziu v Petrovci promovaný bol dňa 10. t. m. v Prahe na univerzite Karlovej za doktora filozofie... Pán dr. Sirácky je prvým doktorom filozofie nášho kraja po dr. prof. Kvačalovi, čo nám robí osobitnej radosti, obzvlášte, keď si predstavíme tie ťažké okolnosti, medzi ktorými plynuli jeho štúdia."

Článok ďalej uvádza, ako náročnú cestu musel mladý Sirácky prejsť: štúdiá začal na sarvašskom gymnáziu, maturoval vo Vrbasi, kde ako Slovák zakúsil ponižovanie, počas vojny musel ako osemnásťročný narukovať a počas štúdia stratil obidvoch rodičov. Aj tieto trpké skúsenosti pretavil do svojich rýchlo dozrievajúcich básní, medzi nimi Na hrobe (1921) či Ston jara (1923).

Napriek všetkým prekážkam preukázal nesmiernu húževnatosť i oddanosť národnej veci. Popri štúdiu písal poéziu, beletriu a publicistiku a na prázdninách dokonca viedol redakciu Národnej jednoty.

Po štúdiách sa ako mladý profesor v roku 1925 vrátil do Petrovca. Priniesol so sebou ducha pokrokových myšlienok pražského študentského prostredia i tvorivú energiu skupiny DAV, ktorej bol aktívnym členom. Na gymnáziu sa stal iniciátorom samovzdelávacieho krúžku Sládkovič (1. 10. 1925), ktorý sa rýchlo stal jedným z pilierov kultúrneho a intelektuálneho života žiactva, a ktorý v tomto roku oslavuje storočnicu.

Výnosom Oblastného vojenského veliteľstva bol 15. decembra 1944 vymenovaný za riaditeľa petrovského gymnázia – stal sa tak prvým riadne vymenovaným riaditeľom z prostredia tunajších Slovákov. V mimoriadne zložitých povojnových časoch dokázal školu stabilizovať, zorganizovať jej chod, obnoviť jej majetok a vybudovať pevné základy pre ďalší rozvoj. Funkciu riaditeľa vykonával do 31. júla 1948, keď sa presťahoval do Bratislavy.

Po odchode do Bratislavy sa Dr. Sirácky naplno oddal vedeckej a pedagogickej práci. Pôsobil ako profesor filozofie a sociológie, publikoval zásadné vedecké diela a stal sa rešpektovanou osobnosťou spoločenských vied na Slovensku.

Popri vedeckej činnosti venoval veľa energie aj publicistike. Publikovať začal už po prvej svetovej vojne v Dolnozemskom Slováku. V Petrovci bol v rokoch 1934 – 1941 hlavným redaktorom Národnej jednoty, zostavil niekoľko ročníkov Národného kalendára (1935 – 1941, 1946 – 1948), počas vojny pôsobil v Budapešti ako redaktor Slovenskej jednoty a po roku 1946 bol šéfredaktorom časopisu Náš život.

Hoci sa neskôr preslávil najmä ako filozof a sociológ, v mladosti ho formovala poézia. Jeho verše nesú stopu prežitých strát, túžob, ale aj nádeje. V básni K novému roku zaznieva jeho typický tón – pohyb, túžba po lepšom zajtrajšku a pevná viera v zmysel cesty:

Ku novým brehom veslujeme stále,
v modravej diaľke čo vábivo stoja...
...Len člnok viery pevne ďalej pluje
ku modrým brehom – márne vietor duje...

Dr. Andrej Sirácky patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského života vo Vojvodine v 20. storočí. Bol pedagógom, ktorý presahoval rámec školy, kultúrnym pracovníkom, ktorý budoval komunitu, a vedcom, ktorého dielo prekonalo hranice regiónu.

Umrel 29. septembra 1988 v Bratislave.

Jeho životný príbeh – naplnený húževnatosťou, tvorivosťou a službou národu – zostáva silnou inšpiráciou aj dnes, pri 125. výročí jeho narodenia.

Viac o jeho živote a diele v knihe Cez prizmu petrovského gymnázia: https://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/12422-prezentacia-a-recenzia-knihy-cez-prizmu-petrovskeho-gymnazia

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články