V nedeľu 28.septembra sme oslávili 90. výročie Oltárneho krúžku žien (OKŽ) v našom zbore. Pripomenuli sme si prvé roky jestvovania krúžku a horlivé sestry, ktoré ho založili v dávnom roku 1924, ale i pôsobenie OKŽ v súčasnosti. O slávnostné chvíle v chráme Božom sa pričinili Viera Báthoriová, farárka laliťská a vedúca OKŽ v SEAVC v Srbsku a Olina Kolárová, farárka v Šíde. Úvodom sa prihovoril zborový farár Vladimír Valent, senior Báčskeho seniorátu a svojou účasťou na oslavách ženy do ďalšej práci povzbudil aj Sladjan Daniel Srdić, farár jánošícky.
V. Valent zaželal OKŽ ešte dlhé roky plodnej práce
Medzi osobnosti v našom cirkevnom zbore v minulosti, ktorým záležalo na vlastnom duchovnom vzraste a tiež na povzbudzovaní nie len iných žien, ale i mužov vo viere, nájdeme tri zbožné Márie: Máriju Mučajiovú, Máriu Marekovú a Máriu Dobríkovú. Boli to také povedala by som - vizionárky, ktoré videli potreby druhých, cítili vnútorné povolanie a mali túžbu viacej sa obetovať a horlivejšie slúžiť, a v mnohom mi pripomínajú verné sestry zo Starej Tury, Máriu a Kristínu Rojové. Tieto horlivé sestry v Pánu si ako cieľ vytýčili viacej sa venovať duchovným veciam v našom zbore, a z tých pohnútok zakladajú 1924 roku Ženský krúžok.
V. Báthoriová, S. D. Srdić a O. Kolárová
A.Valentová prečítala pozdravné listy a správu o činnosti selenčského OKŽ
Oltárny kružok žien je prítomný v činnosti cirkevného zboru až do dnešných dní. V súčastnosti sa stretá vo farských priestoroch asi raz do mesiaca. Náplň stretnutia je spev, modlitba, biblické čítanie, svedectvá. Podľa potreby sa organizuje pomoc a návšteva blížnym v nemoci prípadne nedostatku. Viackrát je organizovnaná zbierka šatstva, potravných článkov a peňazí pre humanitné ciele v spolupráci s Ekumenickou humanitnou organizáciou z Nového Sadu. Ale zrovna tak sestry sú ochotné vo svojej práci aj pri údržbe cirkevných objektov, a tiež sa zapájajú aj do rôzných projektov, ktoré organizujeme v rámci zboru, ale i širšie: dijakonických, ekumenických, ekologických, ale aj kultúrnych podujatí s cieľom zveľadenia prostredia v ktorom žijeme.
Zaspieval cirkevný spevokol pod vedením kantora Juraja Súdiho
Do Selenče na oslavy pricestovali predstaviteľky zo všetkých troch seniorátov
Asi v takejto práci a činnosti sme naplnili s našimi sestrami v minulosti života nášho cirkevného zboru - 90 rokov jestvovania. Tie prvé sestry, zakladateľky krúžku žien boli priekopníčky vo svojom prostredí. Predbehli danú dobu, keďže skôr ako boli v našej cirkvi zakladané OKŽ v forme akej ich dnes poznáme sa najprv samoiniciatívne stretali u sestre Mučajovej a založili krúžok žien. A možem s istotou tvrdiť, že neboli ojedinelé, že v iných zboroch sa tiež našli také horlivé Márie, či Zuzany, Any.... lebo ich snahy vyústili v 1958 roku v prvé spoločné stretnutie na BÚ. V mnohom nám môžu byť príkladom ochoty, obetavosti, vernosti, vrúcnosti v modlitebnom živote... nezabúdajme sa ne, sú hodné našej pamäti.
Po slávnostných službách Božích a duchovnom nasýtení nasledoval telesný pokrm
My dnes sme ich pokračovateľky. Snažíme sa ísť v šľapajách, ktoré nám vykliesnili, hoci sme vedomé skutočnosti, že aj keď toho času robíme koľko je v naších snahách, vždy by sme mohli toho dať viac, nie ani tak materiálnych vecí ako viac lásky, nehy, trpezlivosti, viac byť šíriteľkami pokoja, porozumenia, viac byť rozsievačakami dobrej správy o Ježišovi, byť ešte lepším príkladom pokory a sebazapierania....
Členky OKŽ v Selenči sa v ústrety osláv patrične prichystali na príchod vzácnych návštev (Foto Juraj Berédi)
Ďakujeme všetkým sestrám, ktoré v tento deň oslavovali s nami: predstaviteľkám OKŽ z Erdevíka, Aradáča, Báčského Petrovca, Bieleho Blata, Begeču, Bóľoviec, Čeláreva, Hložian, Jánošíka, Kovačice I, Kovačice II, Kulpína, Kysáča, Lalite, Nového Sadu, Odžakov, Padiny, Pivnice, Silbašu, Slankamenských vinohradov, Starej Pazovy a Šídu.
Sme vďačné Pánu Bohu za požehnanie práce zbožných sestier na Jeho vinici po všetky roky, ktoré z milosti pridal a prosíme o múdrosť, vedenie a silu aj do ďalších rokov pôsobenia OKŽ v Selenči.
Vedúca OKŽ v Selenči Anna Valentová
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)