Archív
Filter
  • Poetická karavána a Poézia bez hraníc

    Dvaja vášniví milovníci poézie Miodrag Jakšić z Belehradu a Dmitrij Burago z Kyjeva, ktorí tento mesiac cestujú po 18 krajinách a čítajú verše v mnohých mestách, pricestovali na Slovensko a dnes popoludní čítali poéziu v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Literárne posedenie zorganizovali Spolok slovenských spisovateľov (SSS) a Literárny týždenník, časopis SSS. K zahraničným hosťom a ich Poetickej karaváne sa pripojili aj domáci básnici, členovia Spolku slovenských spisovateľov, ktorí vystúpili v programe Poézia bez hraníc. Program moderovali Štefan Cifra, tajomník SSS a Miroslav Demák, spisovateľ a prekladateľ. Literárne podujatie sa uskutočnilo pri príležitosti 100. výročia vzniku Spolku slovenských spisovateľov s mediálnou podporou Literárneho týždenníka.

  • Výzva na účasť na Letí pieseň, letí 2023

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili 25. festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2023, ktorý sa bude konať v nedeľu, 10. decembra 2023 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici. Podmienky účasti na festivale: Autori môžu na festival poslať najviac dve skladby, ktoré sú hudobným obsahom a textom primerané festivalu pre deti. Texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku. Skladby na festivale interpretujú deti do 14. rokov

  • Pohár pre FK Kulpín

    Víťazom Pohára OFS Báčska Palanka pre sezónu 2023-24 je FK Kulpín. Vo finálovom zápase bojovný tím Sinišu Stanivuka porazil FK Budúcnosť Parage 2:0 (0:0) a získal tak prvý pohár tejto súťaže a prvý pohár sezóny. Dva aktuálne najlepšie umiestnené tímy Oblastnej ligy Sombor z územia OFS Báčska Palanka skrížili oštepy. Zápas sa hral na štadióne Slavka Maletina – Vavu v Báčskej Palanke pred 300 divákmi. Rozhodca Milešević dal dve červené karty: jednu Plavšićovi (Kulpín) a druhú Stojkovićovi (Budúcnosť). Žlté karty: Mladenović, Mitrović, Trojanović, Plavšić, Balinović, Zelen, Končar (Kulpín); Radaković, Stojković, N. Jelić, Stokić (Budúcnosť).

  • Ars Poetica Neosoliensis

    V Banskej Bystrici v Cikkerovej sieni historickej Radnice vo štvrtok 21. septembra usporiadajú medzinárodné literárne podujatie – septembrový cyklus XIII. ročníka Ars poetica Neosoliensis, ktoré je súčasťou Kultúrneho leta v Banskej Bystrici. Program uvádza Miroslav Kapusta a so svojou poéziou sa predstavia aj účastníci zo Srbska: Zdenka Valentová Belićová a Miroslav Aleksić, ako aj Katarína Mosnáková Bagľašová, tiež Pavel Skořepa z Česka a Anna Drevická. Výtvarná scéna bude patriť Emílii Valentíkovej Labátovej. V predvečer tohto podujatia v stredu 20. septembra 2023 Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Centrum slovanských štúdií v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrum (SVC) z Báčskeho Petrovca usporiadali Slovensko – srbský večierok venovaný Kataríne Mosnákovej Bagľašovej, zberateľke, editorke a autorke viacerých knižných titulov a speváčke ľudových piesní.

  • Kulpínski volejbalisti víťazi Vojvodinského pohára

    Kulpínski volejbalisti opäť potešili svojich fanúšikov a všetkých, ktorí si vážia poctivú prácu a snahu v športe. Vo finále Vojvodinského pohára zvíťazili favorizovaný Dunav Volley. Poďme však radom. Dunav Volley má silného sponzora, a je to už tradične fíliou Vojvodiny, takže priviedli desať nových kvalitných hráčov. Na druhej strane Kulpín udržal všetkých hráčov, ktorí hrali minulý rok a dvaja starí sa do klubu vrátili (Aleksandar Stančul a Danijel Stojanović). Na tento pre nich veľmi dôležitý zápas Kulpínčania každý deň tvrdo trénovali, ale nešlo to bez problémov: veľmi dôležití a skúsení hráči Stanislav Zima (ochorel), Martin Lekár, Duško Babić (boli zranení), takže boli mimo hry a Darko Stojanović bol na dovolenke, kým Žare Babić hral po zápale pľúc...to znamená, že boli oslabení.

  • Všetko o ženách

    V nedeľu 3. septembra štartovali Petrovské dni divadelné (PDD), ktoré v tomto roku prebiehali v znamení 20-ročnice Slovenského vojvodinského divadla (SVD) a včera 17. septembra sme so širokým úsmevom dali bodku na tento 28. medzinárodný festival profesionálnych divadiel. Naše jediné slovenské profesionálne divadlo oslávilo svoje jubileum s novou vydarenou premiérou – komédiou Ferka Urbánka Kamenný chodníček v réžii Emila Spišáka, v ktorej dramaturgiu, scénu, kostýmy a výber hudby podpisuje Michal Babiak. Kamenný chodníček bol prvý raz uvedený v roku 1913 a dodnes je najhranejšia slovenská divadelná predloha v slovenskom prostredí. Včera sme mali možnosť pozrieť si jednu ďalšiu najhrávanejšiu komédiu, tentoraz súčasného chorvátskeho autora Mira Garvana Tri ženy v réžii Michala Babiaka. S ňou sa predstavilo Spišské divadlo a ide o päť príbehov v podaní troch herečiek, z ktorých každá hrá päť postáv žien vo veku od škôlky až po dôchodok.

  • Vyšlo piate číslo Slovanského obzoru

    Začiatkom augusta vyšlo nové číslo informačného spravodajcu Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Digitálna forma a jazykové mutácie rozširujú jeho dostupnosť po celom svete. Doteraz vychádzal v slovenskej, ruskej a anglickej jazykovej mutácii. Najnovšie číslo bolo prvýkrát spracované aj do srbskej mutácie. Štvrtá jazyková mutácia výrazne rozširuje dosah na južnoslovanský, respektíve srbský priestor. Tentoraz bol obzor zostavený špeciálne pre účastníkov 5. Kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov, ktorý sa konal 3. a 4. augusta v Martine. Slovanský obzor na 36 stranách prináša aktuálne informácie z aktivít matíc a inštitúcií slovanských národov.

  • Inštalácia Ivana Klinku

    Dňa 27. augusta 2023 sa v cirkevnom zbore v Bátovciach na Slovensku konala inštalácia nového zborového farára, Ivana Klinku. Udialo sa tak po jeho dvojročnej službe v tom cirkevnom zbore a deň pred jeho narodeninami. Inštalácia sa zároveň konala v roku, kedy si cirkevný zbor pripomína trojité úctyhodné jubileá – 150. výročie postavenia neogotického kostola, 90. výročie pristavania veže a 240. výročie obnovenia cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu. Ivan Klinko pochádza zo Srbska, z Kysáča, kde zakončil základnú školu a stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Báčskom Petrovci. Po tom ako úspešne ukončil Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského a kaplánske skúšky v roku 2019, bol v Novom Meste nad Váhom vysvätený za evanjelického kňaza. Tam pôsobil ako zborový kaplán, neskôr ako seniorálny kaplán Myjavského seniorátu a 1. septembra 2021 bol menovaný za zborového kaplána a neskôr po zložení farárskej skúšky za námestného farára v Bátovciach. Od svojho príchodu okrem duchovno-pastierskej služby vedie spevácky zbor Sonáta, ktorý pôsobí pri cirkevnom zbore. Keďže je v blízkom okolí deficit kantorov, od adventu 2021 vykonáva aj kantorskú službu.

  • Gitara stíchla

    Už nieto nášho Željka Kolarika-Žexa, Želju rockera, Želju pankáča. Celý jeho život sa niesol v znamení hudby, ktorej sa v úplnosti venoval. Vo väčšej miere sa zaoberal rockovou hudbou, no nezanedbával ani svoje korene, hral aj slovenskú ľudovú hudbu. Nakoniec sa to pokúsil sublimovať prostredníctvom svojej poslednej hardrockovej skupiny Marienfeld a rovnomenného koncepčného albumu a hudobných videí. Pred niekoľkými rokmi ma pozval na gitariádu v belehradskom Dome mládeže (Dom omladine). Vystúpilo veľa skupín. Väčšina z nich mala vychytenejšie pesničky, takmer všetky mali ďaleko viac sympatizantov, čo sa prejavilo na konci aj na hlasovaní divákov, no napriek tomu si cenu poroty odniesla Žexova skupina Marienfeld. Boli jednoducho to najlepšie z tých večerov: perfektne zahrané s vyváženým, čistým zvukom a dobrým scénickým vystúpením. Nie som subjektívny, pretože ich tvrdá rocková hudba sa mi veľmi nepáčila, ale veľmi som si vážil ich vytrvalú prácu a profesionálny výkon, ktorý v ten večer predviedli početným návštevníkom v Dome mládeže.

  • Insita z Kovačice v Košiciach

    Výstavu Insita z Kovačice, nainštalovanú v nádherných priestoroch Galérie pri komíne Historickej účelovej budovy Východoslovenského múzea v Košiciach, si možno obzrieť do polovice októbra. Jednu časť expozície tvoria obrazy Pavla Hajka, oni sú tam vystavené od 6. júla, a ku nim v utorok 12. septembra pribudli aj obrazy ďalších kovačických maliarov. Východoslovenské múzeum v Košiciach, ktoré patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku, v minulý utorok v spolupráci s Galériou Babka Kovačica usporiadalo tiež sprievodné podujatia k výstave: kurz insitnej maľby s Vieroslavou Svetlík a Klarou Babka a krst knihy – Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku.

  • 220 rokov života Slovákov v Nadlaku

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Nadlaku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku pozývajú na medzinárodnú interdisciplinárnu konferenciu 220 rokov života Slovákov v Nadlaku. Slováci na Dolnej zemi sú najstaršou vetvou slovenského národa žijúcou mimo hraníc súčasnej Slovenskej republiky. Počas troch storočí existencie v tomto regióne starého kontinentu si vytvorili vlastné spádové oblasti, vlastné regionálne, kultúrne a vzdelávacie centrá, vlastné inštitúcie a organizácie. Medzi takéto dolnozemské centrá slovenskosti rozhodne patrí aj Nadlak. Konferencia sa uskutoční v dňoch 17. – 18. novembra 2023 v Nadlaku — Rumunsko. Prezentované práce, z ktorých vznikne komplexná mozaika nazerania na žitie a bytie Slovákov v Nadlaku, budú publikované v zborníku. Prihlášky treba zaslať do 25. septembra 2023.

  • Bauerovci

    V minulosti v Kulpíne žilo niekoľko nemeckých rodín, prevažne remeselníckych a obchodníckych. V knižočke Dejiny Kulpína. dľa svojich zápisiek Štefan Kvas, učiteľ čítame: „Krem Slovákov dľa posledného popisu ľudu je v Kulpíne: Srbov 1021, Nemcov 120, iných: 45 duší, spolu 3225. duší. Nemci – evanjelici – sú od Slovákov oddelení, majú svoju osobitnú modlitebnicu, činia filiálnu cirkev." A v knihe Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch, ktorá vyšla roku 1930, Gustáv Klobušický, ev. farár-senior píše o fílii kulpínskeho cirkevného zboru: Fíliu tvoria tunajší nemeckí evanjelici, počtom 110 duší. Majú svoju osobitnú úhľadnú modlitebnicu, svojho kurátora, svoje presbytérium, svoju pokladnicu, vôbec so slovenskou cirkvou nie sú v niakom spojení, len toľko, že farár slovenskej cirkve je aj ich farárom, ktorý im služby Božie každú 4. nedeľu v mesiaci a každý druhý deň výročitých slávností odbavuje. Fília patrí do nemeckého seniorátu.

  • FOLK EXPO Slovakia 2023

    V dňoch 8. a 9. septembra sa v areáli Slovenského ľudového umeleckého kolektívu SĽUK-u v Rusovciach v Bratislave uskutočňuje podujatie FOLK EXPO Slovakia 2023. Ide o projekt, ktorého cieľom je prezentovať klasické a inovatívne prístupy k tradičnej ľudovej kultúre, vzdelávať, iniciovať dialóg o folklórnom priemysle, spájať folklórne a nefolklórne komunity, predstaviť inovatívne formy nazerania súčasných umelcov na folklór, podporovať vzájomné zdieľanie informácií a skúseností a využívať nové technologické možnosti (hardvér i softvér) v scénickom folklorizme, ako aj pri ochrane, dokumentácii, prezentácii a propagácii nehmotného kultúrneho dedičstva. Na tohtoročnom FOLK EXPO Slovakia sa zúčastňuje aj Galéria Babka Kovačica, ktorá s projektom Robiť, robiť, robiť a keď sa porobí, len potom tancovať... prezentuje Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku. Včera tam otvorili výstavu kovačického insitného maliarstva a predstavili knihu Gordany Blagojevic Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku, etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít.

  • Za evanjelickou históriou

    Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Senici na Slovensku aj v tomto roku pokračoval vo svojich tradičných výletoch za evanjelickou históriou. Tentokrát sme smerovali na Liptov, aby sme vo Svätom Kríži navštívili posledný z našich drevených artikulárnych kostolov. Keďže naša návšteva bola vopred ohlásená, v kostole už čakali domáce cirkevníčky, ktoré nás veľmi srdečne privítali. Prišiel i domáci brat farár Miloslav Gdovin, ktorý o „svojom" kostole vedel skutočne pútavo rozprávať. Za to mu patrí od nás veľká vďaka. Druhou našou zastávkou bol Liptovský Hrádok. Na tomto mieste bola ešte pred niekoľkými rokmi len zrúcanina, ktorá naozaj žiadneho návštevníka neprilákala. Tieto časy sú už preč, dnes má Liptovský Hrádok novú majiteľku, ktorá tu urobila a ešte sa stále robí to, čo sa už zdalo nemožné. Veľa práce, námahy, ale výsledok je ohromujúci. Kaštieľ i hrad sa zmenil na pekné výstavné miesto.

  • Výzva na účasť na 31. festivale Rozspievané klenoty 2023

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice vyzýva deti od 7 do 10 a 11 do 14 rokov, aby neváhali a zúčastnili sa vojvodinského Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese deti Rozspievané klenoty 2023. Prosíme odborných pracovníkov základných škôl, prípadne spolkov, alebo združení, aby nám najneskoršie do 2. októbra t.r. zaslali písomnú prihlášku a k tomu i telefonický potvrdili účasť jedného mladého speváka od 7 do 10 rokov a jedného mladého speváka od 11 do 14 rokov zo svojho prostredia v Záverečnej – finálovej časti festivalu , ktorá sa bude konať v nedeľu, 29. októbra 2023 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici

  • Nedožité sté narodeniny Samuela Miklovica

    Samuel Miklovic sa narodil 6. septembra 1923 v Báčskom Petrovci. Základnú školu a gymnázium vychodil v rodisku. Bol dlhoročným novinárom - redaktorom Hlasu ľudu i šéfredaktorom časopisu pre deti Naši pionieri a obrázkového časopisu Rozhľady, tiež viacročným (1971, 1972, 1978-1979) zostavovateľom Ľudových kalendárov. Popri svojej základnej publicistickej činnosti vydal knihu publicistických textov Pero na návetrí (1977), knihy Petrovské pohľadnice (spolu s V. Benkovou, 1995) a Petrovské pohľadnice II (2000). Zostavil a je autorom viac desiatok titulov prekladov literárnych diel pre dospelých i deti, ale i odborných textov. Do slovenčiny prekladal z češtiny, chorvátčiny, slovinčiny a srbčiny, avšak širšej verejnosti je predovšetkým známy ako autor niekoľko stovák kozérií, humoresiek, skečov, humorných scénok a pod., ktoré poväčšine publikoval v časopise Hlase ľudu (ale i v iných časopisoch, alebo boli vysielané v rádiu a v televízii) a publikoval ich v pokročilom veku, ako 87 ročný dôchodca. Kniha Begejovec na dereši s podnázvom kocúrkovčiny z veľkej dediny (2010) je výberom z jeho humoresiek i satiricky ladených textov. Samuel Miklovic zomrel 13. 03. 2017, vo veku nedožitých 94 rokov. Na ukážku z jeho tvorby vyberáme humoresku „...okó, ale bobó..."

  • Festival slovenského insitného maliarstva v Srbsku

    Druhý Festival slovenského insitného maliarstva v Srbsku, ktorého usporiadateľom je Galéria Babka, sa začal v nedeľu 3. septembra 2023 a pokračoval aj v pondelok a utorok. Prvé dva dni sa konal v Kovačici a záverečný deň prebiehal v Belehrade, v Ústave pre výskum kultúrneho rozvoja. Prebiehal pod patronátom Maje Gojkovićovej, podpredsedníčky vlády a ministerky kultúry Srbska, ktorá ho aj otvorila, tiež pod záštitou Maroša Šefčovica, podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitučné vzťahy EU (Brusel) a Andreje Rihter, riaditeľky Fóra slovanských kultúr (Ľubľana). Ústredným bodom prvého dňa bola prezentácia digitalizovanej monografie o Zuzane Chalupovej a Martinovi Jonášovi autorky Stefany Husárová, koordinátorky Centra digitalizácie slovenského insitného maliarstva v Srbsku. V druhý deň sa z pódia pred Galériou Babka prihovorili vysokí hostia: Maja Gojkovićová, Andreja Rihter, Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, v mene Obce Kovačica Marijana Melišová a tiež Emanuele Giaufret, veľvyslanec a šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku, ktorý zároveň otvoril výstavu Vieroslavy Svetlíkovej. Na úvod programu druhého festivalového dňa na fujare zahral insitný maliar Juraj Lavroš.

  • 28. PDD, 20 rokov SVD a Kamenný chodníček

    V nedeľu 3. septembra štartoval medzinárodný divadelný festival 28. Petrovské dni divadelné (PDD), ktorý v tomto roku prebieha v znamení 20-ročnice Slovenského vojvodinského divadla (SVD). Naše jediné slovenské profesionálne divadlo oslavuje jubileum s novou vydarenou premiérou, ktorú si verné publikum iste zaslúžilo a ktorú včera večer odmenilo štedrým potleskom. Ide o komédiu Ferka Urbánka Kamenný chodníček, stvárnenú pod režisérskou taktovkou Emila Spišáka. Je to predstavenie o zakázanej láske popretkávané ľudovými spevmi a tancami. Pred týmto divadelným skvostom, na otváracom ceremoniáli sa prihovorili Viera Krstevská, riaditeľka SVD, Alma Rizvanović, osobitná poradkyňa ministerky kultúry Srbska, Michal Hataľa, člen Obecnej rady Obce Báčsky Petrovec a 28. ročník PDD otvorila Dušanka Petráková, predsedníčka NRSNM. Nasledoval slávnostný program venovaný 20. výročiu založenia Slovenského vojvodinského divadla Milujem divadlo, ktorého scenár a réžia mal na starosti Michal Babiak, ktorý sa ako protagonista aj zúčastnil v tomto programe.

  • Pomaly sa blíži ku jeseni 2023

    KUS Jána Kollára zo Selenče usporiadal v sobotu večer 2. septembra kultúrno-umelecký program pod názvom Pomaly sa blíži ku jeseni 2023. V selenčskom kultúrnom dome vystúpili selenčskí a kulpínski spolkári. Réžiu programu mal na starosti umelecký vedúci KUS Jána Kollára - Selenča Jaroslav Beredi a účastníkom a podporovateľom sa poďakovala predsedníčka spolku Malvína Zolňanová. Naživo program bol vysielaný aj na facebookovej stránke KUS Jána Kollára - Selenča.

  • Po prázdninách o výlete

    Prázdninové dni už skončili, ale väčšine žiakov zostali v pamäti pekné spomienky a veľa príjemných zážitkov. Aj pre deti z Cirkevného zboru Senica (Myjavský seniorát) bol – po výborných odozvách z minulého roku – pripravený pekný spoločný týždeň. Spolu s deťmi sa ho zúčastnili i niektorí učitelia a mládežníci z cirkevného zboru. Stretali sa na fare v zborovej sieni pri raňajšej modlitbe a nábožnej piesni, ale aj vo veľkom stane, ktorý bol postavený na farskom dvore. Pre deti bolo pripravených veľa rôznych zaujímavých i poučných aktivít. Bol tu aj jeden „pracovný" deň, kde mali všetci možnosť urobiť si pekné vtáčie búdky. Deti usilovne pracovali a výsledok bol naozaj veľmi pekný. A tak v Senických záhradách pribudne veľa domčekov pre vtáčiky. Samozrejme nebudú chýbať ani na farskom dvore.

  • Michal Kyseľa: Ľúbim knihu

    Škola volá! Začína sa nový školský rok. Žiakom a učiteľom nech sa darí! Báseň Ľúbim knihu, ktorú venúvame žiakom, vyberáme z Čítanky pre štvrtú triedu osemročných škôl so slovenským vyučovacím jazykom. Čítanku vydala Kultúra – Petrovec v roku 1959 a zostavil ju Michal Kyseľa. Hold učiteľom vzdávame spomienkou na učiteľa Michala Kyseľu, ktorý sa narodil pred 120 rokmi 16. septembra 1903 v Kysáči.

  • Projekt úpravy Ulice maršala Tita v Petrovci

    Hlavná Ulica maršala Tita v Báčskom Petrovci, teda časť ulice od križovatky s Masarykovou ulicou, predstavuje staré jadro mesta Báčsky Petrovec ktoré si zasluhuje byť upravené. Tento komplex zahŕňa väčšiu časť ulice pred pamätníkom padlých v 2. svetovej vojne, slovenský evanjelický kostol s budovou fary, sem patrí aj budova starej obce a niekoľko ďalších budov s architektúrou špecifickou pre históriu osady. Zaplánované je túto časť ulice pozmeniť v pešiu zónu, plánovaná je aj výmena existujúcej dlažby, úprava plató pred kostolom, rozmiestnenie nového mobiliáru a osvetlenia. Tiež vymiestnenie dopravy a parkovania v tejto časti ulice.

  • Moderná tkáčovňa v Petrovci

    Bolo to v roku 1940 a o novej továrni v Petrovci písali v augustovom čísle novín Národná jednota. Citujeme: „V Petrovci máme nateraz tri konopné fabriky a tiež i rozličné priemyselné podniky, ktoré majú zavedený elektrický pohon. Najnovšie bola u nás založená i moderná tkáčovňa („tkalcovňa) na elektrický prúd, ktorá bude denne vyrábať asi 600 m. konopného plátna a vriec. Túto tkáčovňu zakladá známy náš továrnik Pavel Majera a tým rozšíril svoj podnik na investičný kapitál v hodnote 1,500.000 din. Tkáčovňa bude predbežne pracovať len pre vojsko. Týmto podnikom dostane sa viacej práce nášmu chudobnému ľudu."

  • 43. Ilocké leto

    Posledný augustový víkend býva medzi Slovákmi v Iloku tradične vyhradený pre "Ilocké leto". Organizujú ho Matica slovenská Ilok a Slovenský kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra. Podujatie prebiehalo v sobotu, 26. augusta a v nedeľu, 27. augusta 2023 na letnom javisku Slovenského domu v Iloku. V prvý večer s celovečerným folklórnym programom vystúpila Folklórnej skupine „Hajduky" Slovákov z Poľska, ktorá sa predstavila slovenskými piesňami a tancami svojho regiónu a veselou hudbou a tancom dobre pobavila početné publikum. V nedeľu podvečer organizátori pripravili ďalší bohatý folklórny večierok. Na ňom vystúpili: KUD „Sloga" – Bapska, UKPD „Ivan Franko" – Vukovar, Matica slovenská Osijek, KUS Jána Kollára – Selenča, FS „Hajduky" - Vyšné Lapše (Poľsko) a hostitelia – Matica slovenská Ilok a SKOS Ľudovíta Štúra. Prítomných privítala predsedníčka Matice slovenskej z Iloku Jarmila Mudrochová a program otvoril parlamentný zástupca pre českú a slovenskú menšinu v Chorvátskej republike Vladimír Bílek. Po programe nasledovala zábava a o dobrú náladu sa postarali Miroslav Hemela a Ivan Galamboš. V rámci Ilockého leta bola inštalovaná aj výstava o tkaní. Jednotlivé momenty fotoobjektívom zachytil Juraj Spevák.

  • Ked' si ja zaspievam

    Najmladší sólisti slovenských kultúrnych umeleckých spolkov zo sriemského územia v sobotu večer 26. augusta 2023 vystúpili v rámci Festivalu slovenských ľudových piesní Ked' si ja zaspievam, ktorý už ôsmy rok po sebe organizuje Slovenský kultúrno-umelecký spolok „Jednota" zo Šídu. Najmladších účinkujúcich sprevádzal aj tento rok skvelý priateľ festivalu, orchester Základnej školy "Jána Kollára" zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho.

  • Úspešný štart volejbalistov V.K. Kulpína

    Volejbalisti V.K. Kulpína začali s prípravami začiatkom augusta a už 25. augusta museli odohrať prvý pohárový zápas s V.K. Stražilovo zo Sriemských Karloviec. Všetky kluby sú len na začiatku prípravy, veď šampionát sa začína v polovici októbra, a preto nikto nechápe, prečo sa pohárové zápasy začali o mesiac skôr ako doteraz. Týmto všetci prehrávajú: hráči sú nepripravení a hrozí im zranenie, v halách je príliš teplo, hrá sa v neštandardných podmienkach a keďže hráči nie sú platení (okrem tých v Superlige), niektorí sú ešte stále na dovolenkách...Ale to Volejbalový zväz nezaujíma, už inkasovali od klubov veľké poplatky (niekoľko stotisíc dinárov) a užívajú si v klimatizovaných priestoroch a veľkých príjmoch.

  • Druhý Festival Slovenského insitného maliarstva v Srbsku

    Druhý Festival Slovenského insitného maliarstva v Srbsku bude prebiehať najprv začiatkom septembra a potom aj začiatkom októbra v Kovačici a Belehrade. Festival slávnostne otvoria v nedeľu 3. septembra na plató pred Galériou Babka a Galériou insitného umenia, Masarykova 65. Z bohatého pondelkového programu vyzdvihujeme prezentáciu digitalizovanej monografie o Zuzane Chalupovej a Martinovi Jonášovi, autorka digitalizácie je Stefany Husárová a prezentáciu Šlabikára Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku, autorom ktorého je Juraj Hamar, vedúci Katedry estetiky Univerzity Komenského, riaditeľ SĽUK a predseda Rady Ministerstva kultúry SR na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, Bratislava. V pokračovaní Festivalu v Galérii Babka usporiadajú vernisáž výstavy Maľované šamlíky Vieroslavy Svetlíkovej s témou Reformátori slovanskej gramotnosti v slovanských krajinách Európy a u Nemčekov mini koncert na nástrojoch vyrobených v umeleckej dielni Jána Nemčeka.

  • Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov

    Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov so sídlom v Galante bolo oficiálne založené roku 2020, avšak zo 15 nadšencov niekoľko rokov predtým usilovne pracovalo a zhromažďovalo údaje. V súčasnosti má združenie 25 členov, ktorí sa podieľajú na indexovaní a genealogickom spracovaní dolnozemských matrík. V krátkom čase veľa urobili, predovšetkým vďaka svojim členom – dobrovoľníkom, ktorí doma na vlastných počítačoch prepisujú matriky do genealogického počítačového programu, ktorý pripravil Ing. Ľubomír Kmeť, predseda Združenia. Pán inžinier Kmeť s delegáciou pobudol počas Slovenských národných slávností vo Vojvodine a okrem návštev jednotlivých našich prostredí ich výprava nafotila celý kulpínsky cintorín. Informácie z náhrobkov na cintoríne prepoja s informáciami z matriky a to by mal byť základ digitalizácie a plánovanej publikácie o matrike Kulpína. Petrovec by tiež chceli spracovať, avšak dlhšiu dobu sa pokúšajú motivovať Petrovčanov na spoluprácu, zatiaľ to však bolo bez výraznejšieho výsledku.

  • Pokora, láska a úcta

    Ružena Bartošová rod. Labátová (1946) z Báčskeho Petrovca bola vzornou krajčírkou v niekdajšom konfekčnom podniku Tatran. Od malých nôh naučená na poriadok a čistotu, úctu k ľuďom a lásku k blížnym. To, čo sa v mladom veku v človeku hlboko zakorení, to v ňom natrvalo zostáva a životom ho sprevádza. So srdečným úsmevom sa mi teda prihovára a pozýva dnu. Odrazu sa ocitám akoby v múzeu. V piatich izbách úhľadne a vkusne rozložené predmety, jej spomienky. Väčšinou sú novšieho dátumu. Veľa toho nezdedila, ani len jednu-jedinú sedliacku sukňu. Jej mama pochádzala zo Slovenska, preto si dcéra musela dať kroje ušiť. Predsalen opatruje zopár krásnych vecí z maminej výbavy zo Slovenska a Spevník evanjelický z roku, 1902, ktorý patril starej materi. Starý otec Ondrej Labát (1880 – 1938) nebol vraj veľmi majetný, bol majstrom a nemal veľa pôdy, no oženil sa s bohatou Annou Pálenkášovou, s ktorou mal sedem detí. Ruženkin otec Ján sa im narodil v roku 1917. Keď sa nad Európou začali šíriť plamene 2. sv. vojny ešte bol slobodný a aby sa vyhol mobilizácii spolu so skupinou ďalších petrovských mladíkov utiekol na Slovensko.

  • Oltárny krúžok žien v Petrovci

    Petrovský Oltárny krúžok žien bol založený roku 1956 v súkromnom dome u Topoľskov, hovorí vedúca krúžku Anna Ponigerová a dodáva, že to bolo počas úradovania pána farára Pavla Škantíka. "V živote sboru nemožno nespomenúť horlivú prácu cirkevníčiek sdružených v Krúžku žien. Krúžok pracuje na ten pôsob, že sa konajú prednášky, výklady z Písma Sv., a čítaním mravno-náboženských článkov, cvičením spevu. Popri tomto sdruženie pracuje na poli sociálnom: navštevuje nemocných, stará sa o ošatenie chudobných a práce neschopných. ´Jedni druhých bremená znášajte a naplníte zákon Kristov´ (Gal. 62) – uvádza to Pavel Škantík v cirkevnej Ročenke z roku 1957. Zo začiatku sa teda ženy stretávali u Topoľskov, no neskôr pán farár Škantík navrhol, aby oltárny krúžok žien pôsobil na fare. Odvtedy a dodnes tieto stretnutia cirkevníčok sú zastrešené petrovským cirkevným zborom a konajú sa v cirkevných miestnostiach. Stretnutia bývajú raz mesačne a augustové prebiehalo včera.

  • Zuzke k jubileu

    Naša Zuzka dnes jubiluje, dožíva sa požehnaného veku: 75. narodenín. Že, prečo naša? Nuž preto, lebo ona žila so všetkými našimi úspechmi a problémami, už či s tými v Báčke, Banáte, alebo Srieme, alebo aj na Slovensku, či v Zámorí. Vžila sa do našich situácií. V jednom príhovore sama povedala, že ju písaný príbeh natoľko zaujal, že pozabudla na jeho opravy. Taká bola a taká je naša Zuzka, vždy ochotná a prívetivá. Zuzana Medveďová Koruniaková. Naša dlhoročná jazyková redaktorka týždenníka Hlas ľudu, magazínu Rovina, Ľudových/ Národných kalendárov, kníh, vedeckých prác a i. Zaslúžila sa o mnohé naše vydania, pomáhala pri početných jazykových kurzoch, vzdelávala nás v hlasľudovských jazykových okienkach, na vlnách Rádio Petrovca, bola a je nápomocná v Spolku petrovských žien, pokorná v chrámových laviciach...Veľa urobila, no nikdy sa nevystatovala. Snáď preto zostala vždy akosi v tieni. Bez cien a odmien. Aj v túto zajtrajšiu nedeľu, 11. po svätej Trojici, sa iste bude zamýšľať nad jej témou: "Pýcha a pokánie" a uvažovať nad veršom: "Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Matúš 23:12). Ona sa radšej ponížila, aby zostala človekom. Alebo anjelom. „Pýcha zmenila anjelov na diablov; pokora robí z ľudí anjelov "( Aurelius Augustinus). Blahoželáme

  • Prezentácia kníh dolnozemských autoriek

    Asociácia slovenských spolkov žien pravidelne počas Slovenských národných slávností zorganizuje prezentáciu kníh slovenských dolnozemských autoriek, ktoré boli vydané medzi dvomi slávnosťami. V tomto roku bolo predstavených 12 titulov: Viery Benkovej, Kataríny Melegovej Melichovej, Zdenky Valentovej Belićovej, Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, Kataríny Pucovskej, Annamárie Boldockej Grbićovej a Ruženy Kraticovej a tiež vedecké publikácie Jasny Uhlárikovej, Daniely Marčokovej a Jarmily Hodoličovej. Podujatie usporiadali v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára, kde prítomných privítala predsedníčka asociácie Viera Miškovicová.

  • Predseda ÚSŽZ Miloš Koterec v Srbsku

    V dňoch 11. až 13. augusta 2023 predseda ÚSŽZ Miloš Koterec, podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka a Milina Sklabinská zo strategicko-politického odboru ÚSŽZ navštívili viaceré slovenské inštitúcie vo Vojvodine. Súčasťou programu zahraničnej cesty delegácie úradu, okrem účasti na kultúrnom programe Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, boli najmä pracovné stretnutia so zástupcami slovenskej menšiny. Najdôležitejšou témou stretnutí bola podpora krajanských projektov vrátane otázky podpory projektu slovenského domu v Novom Sade.

  • Slovenská ministerka kultúry s vojvodinskými Slovákmi

    Ministerka kultúry Slovenskej republiky Silvia Hroncová sa zúčastnila otvorenia Slovenských národných slávností, každoročného kultúrneho festivalu slovenskej národnostnej menšiny v regióne Vojvodina na severe Srbskej republiky. Otvorenie slávností sa uskutočnilo v piatok 11. augusta v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci. „Zažiť vojvodinských Slovákov, vnímať ich umenie a počuť ich materinský jazyk, je rovnako ako pre mnohých ďalších, veľkým zážitkom i pre mňa. Naša najväčšia komunita mimo územia Slovenska si už viac než 250 rokov zachováva svoje zvyky, tradície a rozmanitosť ich kultúry je veľkým povzbudením aj do budúcnosti," hovorí k návšteve ministerka kultúry Silvia Hroncová.

  • Fotookamihy zo slávností

    Slovenské národné slávnosti 2023 prebiehali v Báčskom Petrovci v dňoch 11. – 13. augusta, avšak niektoré podujatia sa konali aj v sobotu, nedeľu a vo štvrtok v ústrety slávnostiam. Úhrne teda šesť dní programov, čo je skutočne náročné zvládnuť aj pre tých zanietených. Naša známa novinárka na dôchodku Anna Dudášová, ktorá stála pri obnovení tohto nášho najväčšieho podujatia hodnotí, že sú v súčasnosti Slovenské národné slávnosti trochu politické, trochu stranícke, trochu už aj neslovenské, trochu jarmočné, trochu také, trochu onaké a trvajú "od vidím do nevidím"... Hovorí sa: kde je kvantita nie je aj kvalita. Aby sme sa vyhli kvantite ponúkame iba niektoré skutočne krásne fotookamihy zaznamenané objektívom Juraja Speváka.

  • Juraj Rohoň

    Pred 250 rokmi 15. augusta 1773 v Hornom Kalníku na Slovensku sa narodil Juraj Rohoň, básnik, učiteľ, súkromný vychovávateľ a organista v Kulpíne, evanjelický farár v Hložanoch, senior báčsko-sriemskeho seniorátu a starý otec Leopolda Branislava Abafiho. Bol v poradí druhým učiteľom slovenskej ľudovej školy v Kulpíne, kde vyučoval v období 1796 – 1801. Pred ním v Kulpíne pôsobil Ján Lisý, ktorý tu bol učiteľom v rokoch 1789 – 1796.

  • Z úcty k šľachetným

    Vstupný program Slovenských národných slávností 2023 v Báčskom Petrovci pomenovaný Z úcty k šľachetným bol venovaný jubilantom. Pod scenár a réžiu sa podpisuje Katarína Melegová Melichová a moderátormi boli Anna Hrťanová Leskovac a Rastislav Labát. Účinkovali: Marína Cerovská, Viera Dorčová Babiaková, Katarína Kolárová, Ján Kolár, Michal Fehér, Mária Koruniaková, Vlastislav Zelenák, Ján Trpinský, Una Amidžićová, Iveta Kováčová, Andrej Marek Kaňa, Katarína Kalmárová, Marek Stupavský, Ľudmila Berediová Stupavská, Ondrej Maglovský, Ivan Galamboš a folklórny súbor KOS Jednota Hložany. V priamom prenose ho prenášala RTV Slovenská redakcia.

  • Slovenské národné slávnosti v spomienkach

    Na Slovenské národné slávnosti v päťdesiatych rokoch si s radosťou spomína 88-ročný Kulpínčan Michal Danko, narodený roku 1935. Keď bol 16-ročný mládenec tancoval vo folklórnej skupine. Tanečníkov nacvičovala Mária Rumanová a Samuel Lipták. V spoločnej choreografii na ihriskách petrovskej Vrbary vystupoval v rokoch 1951 a 1952. „Každá slovenská dedina mala na slávnostiach svojich predstaviteľov a aspoň jednu tanečnú skupinu, ktorá vystupovala v centrálnom programe. Niektoré dediny mali aj po dve tanečné skupiny a Petrovec mával aj viac. Ihrisko vo Vrbare bolo plné tanečníkov a naša kulpínska skupina tancovala v centrálnom kole. Boli sme štyri páry. Hudba bola jedna, spoločná, a všetci sme tancovali podľa toho ako oni hrali. Bola to nádhera, ihrisko bolo plné tanečníkov v rôznych slovenských krojoch..." spomína Michal Danko a dodáva, že sa na vystúpenie nacvičovali v dnešnom dome KUS Zvolenu, ale aj v niekdajšej Rumanovej krčme, ktorú majiteľom vyvlastnili hneď po oslobodení a tie miestnosti dostalo Sedliacke pracovné družstvo a tiež mládežnícka organizácia.

  • Eva Kristinová... jednoducho kráľovná

    29. júla 2023 sa konala v Dome kultúry v Laliti slávnostná vernisáž výstavy Eva Kristinová... jednoducho kráľovná, ktorej autorom je Karol Mišovic. Eva Kristinová je legenda slovenskej divadelnej scény, slovenského kultúrneho a spoločenského života. Výstavu usporiadal Kultúrno-umelecký spolok Branislava Nušića z Lalite v spolupráci s občianskym združením Cyrilometodiada z Bratislavy, s miestnym Kultúrno-umeleckým spolkom Štefánik a so Základnou školou Nestora Žučného. Výstavu, ktorá vznikla s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, zapožičal Divadelný ústav Bratislava.

  • Spomienky neblednú – petrovská rada

    Ďalšia národopisná výstava Spolku petrovských žien pomenovaná Spomienky neblednú – petrovská rada návštevníkom vyrozpráva o nedeľňajšom popoludňajšom sedení na priedomí, v takzvanej „rade", kde sa ženy a muži radili, debatovali, pretriasali udalosti, ohovárali, ale aj rozhodovali o dôležitých a menej dôležitých veciach, tak ako sa to robí napríklad vo Výkonnej rade, alebo dokonca v parlamente. „Voľakedajšia nedeľná rada bola nielen bežným posedením a stíšením sa v deň oddychu, v prvom rade pre ženskú časť populácie, ale rada slúžila hlavne aj ako uličný parlament, do ktorého sa zlievali všetky, aj tie najväčšmi strážené informácie a tajomstvá; kde sa nad správaním sa jednotlivcov, hlavne dievok, vynášali ortiele, kde sa aj bez rokovacieho programu pretriasli všetky, aj tie údajné udalosti, niečie skutky, či prehrešky," povedala v nedeľu 6. augusta Jasna Šprochová, predsedníčka Báčskopetrovskej obce otvárajúc výstavu. Na vernisáži zaspievala spevácka skupina Spolku petrovských žien za sprievodu Jána Andrášika, moderátorkou bola Anna Hansmanová a možný príbeh o niekdajšej rade rozpovedala Katarína Rašetová, predsedníčka SPŽ.

  • Kovačické insitné umenie

    Múzeum vojvodinských Slovákov z Báčskeho Petrovca a Galéria insitného umenia z Kovačice pripravili pre návštevníkov Slovenských národných slávností krásnu a bohatú výstavu Kovačické insitné umenie, ktorú otvorili v nedeľu 6. augusta v Galérii Zuzky Medveďovej. Na úvod vernisáže Emil Nemček z Kovačice zahral zmes slovenských ľudových piesní. Riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová prezradila dôvod, prečo sa v tomto roku rozhodli nainštalovať práve kolektívnu výstavu kovačických maliarov: „Tohto roku v marci Múzeum vojvodinských Slovákov, podobne ako aj iné naše národnostné činitele, poskytlo Ministerstvu kultúry Srbska odporúčanie o nominovaní kovačického insitného umenia na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Teší nás, že sa nomináciu podarilo vypracovať a do UNESCO poslať práve prvok, ktorý zaznamenáva naše slovenské hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo. Na tento spôsob si nás Slovákov uctil štát v ktorom žijeme a pestujeme svoje kultúrne dedičstvo. Preto nám je cťou, že sme sa aj my pričinili v tejto dôležitej veci a veríme, že nominácia bude úspešná," ozrejmila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, podčiarkujúc, že sa od roku 2012 naše slovenské insitné umenie už nachádza na Listine nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska.

  • Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu

    Knižnica Štefana Homolu z Báčskeho Petrovca pri príležitosti Slovenských národných slávností a jubilea petrovského chrámu Božieho nainštalovala vo svojich priestoroch dokumentárnu výstavu Petrovské zvony kostolné zvonia na dvestoročnicu. Na vernisáži, v nedeľu 6. augusta, prítomných privítala Vesna Valihorová, úradujúca riaditeľka petrovskej knižnice, ktorá sa kratšie zmienila o výstave. O Štefanovi Homolovi a jeho pôsobení v petrovskom cirkevnom zbore a úlohe pri zakladaní petrovskej knižnice, ktorá patrí medzi najstaršie v Srbsku, hovorila Anna Speváková, katechétka v petrovskom cirkevnom zbore a predchádzajúca riaditeľka knižnice. O petrovskom kostole hovoril Ondrej Bovdiš, dozorca cirkevného zboru Petrovec a výstavu otvorila Jasna Šprochová, predsedníčka Báčskopetrovskej obce. Hudobná časť vernisáže patrila petrovskému cirkevnému spevokolu, ktorý nacvičila Miluška Petrášová, kantorka kulpínska.

  • Čaro štetca 12

    Na tradičnej výstave členov Združenia petrovských výtvarných umelcov ladenej k Slovenským národným slávnostiam — Čaro štetca vystavuje 25 umelcov z Petrovca a ďalších našich prostredí. V sobotu 5. augusta 2023 v podvečerných hodinách v priestore Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec usporiadali vernisáž, na ktorej hostí privítala predsedníčka združenia Mária Struhárová a prihovoril sa i jej zástupca Sava Spremo. O výstave hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík a výstavu otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. V hudobných predeloch vystúpili Martin Pintír, žiak tretieho ročníka základnej školy a prvého ročníka hudobnej školy Josip Slavenski z Nového Sadu a Lucia Beličková žiačka prvého ročníka gymnázia a piateho ročníka hudobnej školy. Program moderovala Tatiana Milina Turanová. V afiši k výstave Vladimír Valentík zhodnotil, že je táto výstava vzácnym umeleckým príspevkom k tohtoročným Slávnostiam.

  • Melónové dopingy

    Melón patrí k letu rovnako ako slnko, teplo a voda: osvieži, upokojí, ukojí smäd aj hlad. Pred jedlom zasýti, po jedle zaženie chuť na sladké a veľké množstvo vody odplaví z tela nazbierané toxíny. Vďaka obsahu telu prospešných látok v kombinácii s cukrami a veľkým množstvom vody melón v lete dokonale zasýti a nezaťaží žalúdok. Pre svoj močopudný účinok priaznivo pôsobí na vylučovací systém, preto je vhodný pri detoxikačných kúrach. Počas letných mesiacov by sa melóny mali konzumovať hoci i každý deň, nič tým nepokazíte. Vaše telo a pokožka budú týmto dopingom nadmieru spokojné. Všetky druhy melónov obsahujú tri silné antioxidanty – lykopén, betakarotén a vitamín C, ktoré chránia bunky pred škodlivými účinkami voľných radikálov a chránia našu pokožku či srdce.

  • Slávnosti slovenského gymnázia v Juhoslávii

    Pred sto rokmi, v roku 1923, obrázkový časopis Slovenský svet zo Slovenska písal o slávnostiach v Petrovci a zverejnený článok ponúkame v úplnom znení: "Nikde za hranicami republiky nevynikajú naši slovenskí bratia tak povedomým a jednomyseľne svorným národným životom, ako v Juhoslávii. Dokázali to podivuhodným spôsobom už dávno pred vojnou, keď si oni roku 1905 jediní zo všetkých Slovákov v bývalom Uhorsku zvolili slovenského poslanca do peštianskeho snemu (Milana Hodžu), a dokázali to o rok v nasledujúcich voľbách. Vtedy si celé Slovensko vlastne prvý raz dobre upovedomilo, akých verných, smelých a povedomých Slovákov máme tam ďaleko na juhu pri bývalých srbských a chorvatských hraniciach okolo Nového Sadu, v krásnych obciach v Petrovci, v Kysáči, v Kulpíne, Pivnici, v Selenči, v Laliti atď. i ďalej na sriemskej pôde: v Starej Pazove, v Surčíne, v Boljevcach, v lloku a konečne i v Torontálskej (v Padinej, v Kovačici). Boli smo hrdí na nich a tešili sme sa z ich lásky k národu.

  • Cez Nadlak je ... 2023

    Vážení priatelia a milovníci slovenskej ľudovej piesne, opäť prešiel rok, blíži sa september a s ním aj ďalší 23. ročník našej celodolnozemskej prehliadky Cez Nadlak je ... 2023. Srdečne očakávame Vaše prihlášky v súlade s priloženými materiálmi a tešíme sa na stretnutie. Prosíme, aby ste prihlášky posielali VÝLUČNE na mailovú adresu: jucancristina@yahoo.com. S úctou, Mgr. Pavel Hlasznik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

  • IN MEMORIAM: Zuzana Miháliková Týrová

    Zuzana Miháliková Týrová zomrela po dlhej a ťažkej chorobe 30. júla 2023 vo veku 71 rokov. Narodila sa 12. marca 1952 v Pivnici. Základnú školu vychodila v rodisku a maturovala na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci v školskom roku 1970/71. V roku 1980 vyštudovala Slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. V odbore pracovala na viacerých pracovných miestach ako lektorka, jazyková redaktorka, prekladateľka. Posledným jej pracovným miestom bola Slovenská redakcia Televízie Vojvodiny, kde bola lektorkou v období rokov 1987 – 2004.

  • Čepčenie fotoobjektívom Juraja Speváka

    Galakoncert pod názvom Čepčenie, ktorý odznel v sobotu v rámci trojnásobných kulpínskych osláv, zachytil fotoobjektívom Juraj Spevák. Program prichystali členovia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen a ich umelecký vedúci Zoroslav Zima. Okrem mládežníckeho súboru vystúpil i detský folklórny súbor Bažalička, ktorý nacvičili Aneta Brtková a Maja Levárska. V programe zaspievali aj sólisti: Andrea Šimová, debutant Marián Šimo, Paulínka Zimová, Maja Levárská, Pavel Poniger Forero a ľudový spevák Jozef Mak z Banskej Bystrice.

  • PDvK – deň druhý

    Druhý deň Predslávnosťových dní v Kulpíne štartoval súťažou poľovníkov v streľbe do hlinených holubov a súťažou vo varení poľovníckeho paprikáša, ktoré prebiehali v poľovníckom dome. Paralelne v kulpínskom chráme Božom sa konali služby Božie príležitostne ladené k oslavám a venované 8. nedeli po sv. Trojici, ktorá má tému: výstraha pred zvodmi. Kázňou poslúžil biskup SEAVC v Srbsku a farár kulpínsky d.p. Jaroslav Javorník. Za základ kázne si zvolil slová Písma svätého napísané v Evanjeliu podľa Matúša v 7. kapitole 21. verši: Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Keďže sa v rámci kulpínskych osláv pripomína aj Deň Kulpína, prvá časť kázne bola zacielená na dejiny Kulpína. V spoločnej modlitbe sa prítomní pomodlili za milosť a ochranu pred zlým počasím. Na záver bohoslužieb veľký priateľ Kulpína, ľudový spevák Jozef Mak z Banskej Bystrice za hudobného sprievodu kantorky Milušky Petrášovej zaspieval pesničku z evanjelického spevníka Smieť žiť pre Krista.

  • PDvK 2023 – deň prvý

    Tradičné júlové kulpínske oslavy Deň Kulpína, Svadba voľakedy a dnes a Predslávnosťové dni v Kulpíne štartovali v sobotu 29. júla a pokračovať budú aj v nedeľu 30. júla. Predpoludním súťažili pionieri v love rýb a popoludní sa program roztočil hudobnou veselicou, pokračoval tortiádou, vernisážou dvoch výstav, kultúrno-umeleckým programom, po ktorom skupina Dúha – Zvarovci z Aradáča hrali do tanca. Pred polnocou nasledoval koncert skupiny Koncert majstori z Belehradu.

  • Matičný futbalový turnaj a šport v Kysáči

    Na ihriskách FK Tatra v Kysáči zajtra 29. júla 2023 so začiatkom o 10.00 h sa začne matičný Turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky. Turnaj zapadá do rámca osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Toto športové podujatie roky sledoval, o ňom informoval a svojou prítomnosťou podporoval Pavel Pálik, novinár z Kysáča. P. Pálik bol tiež zostavovateľom knihy „Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 — 2020", avšak jej prezentácie sa nedožil. Knihu vydala v roku 2021 Matica slovenská v Srbsku, MOMS Kysáč. V nej je zmapovaný tento matičný futbalový turnaj z vyše štvrťstoročnou tradíciou a zároveň je propagovaná matičná myšlienka zoskupovať na jedno miesto športovcov zo slovenských prostredí.

  • 3. Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku

    Projekt: 3. Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku sa začal 24. júla a potrvá ešte zajtra, teda do 27. júla 2023. Prebieha v Kysáči, v slávnostnej sieni reštaurácie Romansa, ktorá sa nachádza v historickom bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu ako kultúrna pamätihodnosť. Na tábore sa zúčastňujú slovenskí akademickí maliari žijúci v Srbsku a tiež hostka z Kanady. Každý účinkujúci autor jeden obraz venuje Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči, kde už od roku 2021 vzniká zbierka súčasného výtvarného umenia slovenských akademických maliarov v Srbsku. Organizátorom a autorom projektu je Michal Ďurovka. Projekt sa realizuje s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Tuhá zima v roku 1823

    Pred dvomi storočiami na týchto končinách vládla tuhá zima. Píše o tom Ján Stehlo (27. 07. 1787 – 13. 01. 1868), farár petrovský, autor prvej petrovskej kroniky, z ktorej výňatky zverejnil Ján Kišgeci v knihe Petrovská dedina (Hlas ľudu, Nový Sad, 1997). O začiatku roku 1823 Stehlo v kronike uvádza: "V mesiaci januári a v predchádzajúcich decembrových dňoch nás prekvapila tak strašná zima, že aj ľuďom aj statku hrozila záhuba. Zima to naozaj sibírska! Počas celých 35 dní nás skutočne vo veľkej miere trápila a nútila k obrane, ale predsa niekoľko ľudí aj umorila...

  • V čase i nečase

    Hydrometeorologický ústav Srbska vydal dnes varovanie o náhlej zmene počasia s dažďom, prehánkami, búrkami a poklesom teplôt asi o 15 stupňov. Vo výstrahe sa uvádza, že v utorok (25.07.) na sklonku dňa dôjde k zmene počasia najprv na severe a v stredu (26.07.) aj v ostatných častiach Srbska. V pásme búrok sa údajne očakáva výskyt krupobitia, ako aj silného vetra, ktorý môže krátkodobo dosiahnuť silu orkánu. Či sa nám to príroda pomstí za naše bezohľadné správanie, alebo je na príčine ľudská chamtivosť, nemožno povedať, no ľudská zodpovednosť je iste veľká. A doplácame katastrofálne. Po minulotýždňových búrkach spočitujeme škody, ktoré sú nevyčísliteľné, máme zničené polia, záhrady, domy... a utratené tri životy. Pri požiari v Kovačici, ktorý vypukol po údere blesku do stromu, zahynula jedna žena, v Báčskej Palanke zahynul muž a v Novom Sade dieťa. Všetci sme z toho zdrvení, bolestne dotknutí, všetci sme v nebezpečenstve, doma, na ulici aj na pracovisku.

  • Šachový turnaj v Kulpíne

    Do náplne osláv Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK), ktoré budú prebiehať v nasledujúci víkend, zapadá aj obecný šachový turnaj, ktorý usporiadali v nedeľu 22. júla na rybárskej chate ZŠR Smuđ v Kulpíne. Na turnaji sa zúčastnilo 21 šachistov, hralo sa 9. kôl systémom 15-minútoviek a súťažili dospelí, mládežníci a pionieri a tiež šachisti zo susedných obcí. Najlepším hráčom z obce bol Pavel Marčok a najlepším Kulpínčanom Rastislav Širka

  • Slovenská výtvarná kolónia 2023

    Siedmy ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia 2023 prebiehal v sobotu 22. júla v areáli Dunđerskovho kaštieľa v Kulpíne. Na tábore sa zúčastnilo vyše dvadsať maliarov z Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče, Báčskej Palanky, Pivnice, Tasmánie (Austrália) a Kulpína. Na tábore sa zúčastnili aj členovia kulpínskeho združenia Zagrljaj/Objatie. Maliari tvorili rôznymi technikami na tému kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža privítal účastníkov a potom odovzdal slovo Vladimírovi Grňovi, zakladateľovi výtvarnej skupiny KEBY z Kulpína. Niekdajší kulpínsky farár Vladimír Grňa povzbudil maliarov v tvorbe, lebo, ako povedal, to čo maliar namaľuje, to vychádza z jeho srdca a to je láska.

  • Petrovský bazén

    V období rokov 1928-1931, kedy bola vo svete veľká hospodárska kríza, sa málo podnikalo. Pri jej uľavení v roku 1931 z iniciatívy Dr. Šustera pristúpilo sa k ďalšej akcii, a to vybudovať vo Vrbare kúpalisko výstavbou bazénu. Vytvorená bola kúpeľná sekcia pri Sokole pod predsedníctvom Dr. Šustera. Vypracoval sa rozpočet, ktorý znel na 150 tisíc din. Potom sa zmobilizovala petrovská verejnosť a pristúpilo sa k uzatváraniu bezúrokovej pôžičky. Rozhodlo sa v sekcii, že pýtať pôjde všade osobne starosta Dr. Šuster, ktorý šiel a v priebehu troch dní hovoril: „dobre je, ide to..." a vždy vedel, koľko ktorý deň zoženie. Po krátkej dobe povedal: „Groše máme — všetko bude". Našiel 300 účastinárov s podielom 500 din. A v roku 1932 sa pristúpilo k budovaniu prvého kúpaliska s bazénom na území Vojvodiny. Bazén bol vystavaný vo Vrbare, vedľa rybníka, zo železobetónu v rozmeroch: dĺžka 50 m a 8 m šírka so spádom 95 až 160 cm. Pozdĺž bazénu boli vystavané obliekárne. Boli priestory na slnenie, aj pre rôzne športové hry. Voda do bazénu sa čerpala pomocou elektromotora. Uviedol Ján Podhradský v texte Životná púť petrovského lekára a národovca Dr. Jozefa Šustera zverejnenom v Národnom kalendári z roku 1997.

  • 200-ročný petrovský kostol

    Slovenský evanjelický augsburského vyznania cirkevný zbor v Petrovci tohto roku 2023 oslavuje významné jubileum: pred 200 rokmi, 13. októbra 1823 bol posvätený chrám Boží a daný do používania. Vtedajší cirkevníci pod vedením svojho duchovného pastiera Jána Stehlu sa ešte niekoľko rokov pred uvedeným rokom rozhodli urobiť prestavbu petrovského chrámu Božieho – dovtedajší nahrýzol zub času a stal sa príliš malým, keďže sa počet veriacich zvyšoval. Na mieste starého kostola postaveného roku 1783, teda nemal ani 40 rokov, rozhodli sa vystavať nový, veľkolepý chrám Boží. To sa im aj podarilo roku 1822 a následne potom o rok chrám bol aj posvätený. „Aj my sme vykonali množstvo prác na jeho obnovení, rekonštrukcii, oprave a tešíme sa na radostný sviatok v októbri, keď zaznamenáme toto úctyhodné jubileum, výročie posvätenia," hovorí Ján Vida, súčasný petrovský evanjelický kňaz. Dodáva, že ústredným oslavám budú predchádzať jednotlivé podujatia. Už na nedeľu 23. júla po predpoludňajších službách Božích si pripomenú 50. výročie ordinácie, vysviacky za novokňaza Samuela Vrbovského, a to práve v deň jeho 77. narodenín, a prezentujú brožúrku Samuel Vrbovský emeritný biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi autora Jána Vidu

  • Program slávností 2023

    Ústredný program tohtoročných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci bude prebiehať v ústálenom termíne – v druhý augustový víkend v dňoch 11.– 13. augusta. Avšak, niektoré výstavy a podujatia sa začnú už v prvý víkend, kým sprievodné podujatia sa už začali. V nedeľu 16. júla prebiehal v Kovačici Matičný kolkársky turnaj a nasledujúce dva vikendy budú patriť Kulpínčanom: 22. júla v Kulpíne usporiadajú Slovenský výtvarný tábor, v nedeľu 23. júla Turnaj v šachu a 28. – 30. júla (piatok – nedeľa) budú prebiehať 24. Predslávnosťové dni v Kulpíne, Svadba voľakedy a dnes a Deň Kulpína. V sobotu 29. júla v Kysáči sa odohrá Turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky.

  • Oslavy slovenčiny v Hlbokom

    V obci Hlboké v okrese Senica si v nedeľu 16. júla 2023 pripomenuli spomienkovými oslavami 180. výročie míľnika našich dejín. Práve v Hlbokom totiž na fare, kde pôsobil Jozef Miloslav Hurban ako evanjelický kňaz, spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom kodifikovali spisovnú slovenčinu. Podujatie začalo slávnostnými Službami Božími za účasti významných predstaviteľov evanjelickej cirkvi: generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka, biskupa západného dištriktu ECAV Jána Hroboňa, zborového farára Juraja Šefčíka, domácich farárov a tiež Spevokolu CZ Senica, ktorý zhudobnil Hurbanovu báseň Mládeži. Generálny biskup vo svojej kázni – ktorú uviedol citátom „vezmi si prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie" (Ef 6, 17) – zdôraznil význam udalosti kodifikácie a poukázal na prínos evanjelikov v kontexte prekladu Biblie do zrozumiteľnej reči, teda národného jazyka, ako aj ich podiel v národotvorných procesoch. Nasledoval slávnostný pochod k mohyle J. M. Hurbana, kde nasledovali príhovory a slávnostné kladenie vencov.

  • Tropické horúčavy

    Dnes napoludnie bol Nový Sad najteplejším mestom v Srbsku. V tomto vojvodinskom meste a okolí namerali 38°C, nasledoval Belehrad s 34 stupňami. Republikový hydrometeorologický ústav Srbska zopakoval výstrahu pred vysokými teplotami aj na zajtra a na prvú polovicu budúceho týždňa, kedy sa lokálne očakávajú teploty do 40 °C a tropické noci s teplotami nad 20°C. Letné maximum kedysi u nás len výnimočne prekročilo 33°C Celzia. Aktuálne každoročne už máme dni s horúčavou 40°C. Počet tropických dní s teplotami nad 35°C Celzia rastie každým rokom.

  • Slávnosti voľakedy

    Povojnové roky boli ťažké a skromné pre každého človeka v každom ohľade. I napriek ťažkostiam, nerestiam, chudobe Slovenské národné slávnosti sa bez ohľadu na to, že Matica slovenská v Juhoslávii v tom období nepôsobila, organizovali až do roku 1953. „Možno ako nikdy predtým a nikdy potom v období po druhej svetovej vojne na tomto najväčšom slovenskom podujatí vo vtedajšej Juhoslávii mohutnel pocit bratstva a jednoty. Bolo to vidno na ústrednom programe, ktorý prebiehal v nedeľu na ihrisku vo Vrbare, počas spoločnej besedy." Tak si spomínala na zašlé časy učiteľka vo výslužbe Alžbeta Pucovská z Kulpína a tak o tom písala Vladimíra Dorčová-Valtnerová v týždenníku Hlas ľudu.

  • Michal Trpinský – k nedožitým 90. narodeninám

    Bol dobrým gazdom, jedným z tých najváženejších v dedine. Sedliačil ako jeho predkovia. Tomu sa vyhnúť nemohol a ani sa veľmi nevzpieral... Vedel, že uviazol po bahry v zemi. Vravím „po bahry v zemi" náročky, pretože mi z toho zaznieva akási zemitá poézia a nijako nie preto, aby som o niekom z nás tvrdil, že je tak plytko zasadený do našej rodnej hrudy. Kdeže, my sme ešte stále v zemi, ako by povedali naši otcovia, až po samé hlavy kolies, sťaby nás do nej bol vrazil Valibuk. Tak uvažoval o našom tunajšom vzťahu k žírnej čiernej zemi bard Bohuš. Vôňa zeme sa aj Michalovi Trpinskému od prvého novorodeneckého plaču hlboko vrývala do mysle a srdca. K jeho nedožitým deväťdesiatinám je venovaný text v najnovšom čísle nášho rodinného magazínu Rovina.

  • 180. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny

    V týchto dňoch si pripomíname 180. výročie pamätného stretnutia Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu, v dňoch 11. - 16.7.1843 na fare v Hlbokom, kde sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia. Obec Hlboké, Trnavský samosprávny kraj, CZ ECAV Hlboké a Záhorské osvetové stredisko pozývajú na Spomienkové oslavy 180. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny v nedeľu 16. 7. 2023 v Hlbokom. Na slávnostných službách Božích, ktoré sa začnú o 9:00, sa okrem domáceho evanjelického kňaza Juraja Šefčíka prihovorí aj generálny biskup Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku Ivan Eľko a ďalší vysokí cirkevní hodnostári. Po bohoslužbách sa účastníci osláv slávnostným pochodom vydajú k mohyle J. M. Hurbana, kde bude spomienková slávnosť. Program bude pokračovať v Kultúrnom dome Hlboké. V programe vystúpi spevácky zbor Cantilena zo Senice, deti z Materskej školy a Základnej školy Hlboké a Folklórna skupina Kýčer.

  • Ľadovňa, ľadnica

    V polovici 20. storočia, v tom povojnovom období, naši predkovia vedeli žiť aj bez chladničky. Keďže v letných mesiacoch niektorí remeselníci chlad a ľad predsa veľmi potrebovali, vynachádzali sa na rôzne spôsoby. Okrem iného naučili sa robiť si takzvané ľadnice alebo ľadovne, čiže sklady ľadu. Počas zimných mesiacov sa zo zamrznutého kanála vyrezávali ľadové kusy, ktoré sa poukladali do hlbšej jamy vyloženej slamou alebo pilinami. Ľadovňu využívali predovšetkým mäsiari, krčmári a zmrzlinári, ale aj ostatní záujemcovia. Keď bola zima najtuhšia, zorganizovali sa remeselníci a na vozoch sa vybrali rúbať ľad. Sekali ho a na konských povozoch zvážali ľad do dediny a ukladali do tej hlbokej jamy. Na dno jamy nasypali slamu a na ňu rad ľadu, potom zasa slamu a ďalší rad ľadu. Postup opakovali kým jamu nenaplnili, s tým, že hore bola hrubšia vrstva slamy. Takto si ľad zachovali až do augusta. Mäsiari a krčmári si postupne ľad z ľadovne vyberali a odnášali domov. V Kulpíne bola ľadovňa v strede dediny, na mieste kde je teraz eko studňa. Na toto si ešte dobre pamätajú najstarší Kulpínčania, ktorí spomínajú, že vedľa ľadovne žila istá Cigánka, volali ju Pipíška, ktorá v lete spávala na slame na tom ľade. Nik v dedine nemal vraj príjemnejší letný kútik na spanie.

  • Deň Kulpína

    Návrh členov združenia Klubu Kulpínčanov, aby sa 10. júl, deň keď bol v roku 1745 založený terajší Kulpín vyhlásil za Deň Kulpína, bol schválený na schôdzi Rady Miestneho spoločenstva v roku 2009. Odvtedy sa dnešný deň oslavuje ako Deň Kulpína. Štefan Kvas (13. 08. 1870 Aszód, Maďarsko – 7. 03. 1929 Vojlovica), lalitský a kulpínsky učiteľ, autor čítaniek a početných hospodárskych a historicko-publicistických článkov, písal aj o dejinách Kulpína. Ako učiteľ pôsobil v kulpínskej cirkvi v období 1890-1925. V publikácii Dejiny Kulpína, dľa svojich zápisiek: Štefan Kvas, učiteľ okrem iného uvádza:

  • Krajanská nedeľa a Krajanský dvor

    V rámci 56. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v dňoch 7. – 9. júla 2023 prebiehal 8. Krajanský dvor a dnes popoludní na hlavnej scéne amfiteátra v Detve sa uskutočnila 48. Krajanská nedeľa. Krajanská nedeľa – program súborov a skupín Slovákov žijúcich v zahraničí je vždy sviatkom stretnutia Slovákov zo sveta. Do Detvy na tento sviatok prichádzajú mladí i tí skôr narodení, zblízka i zďaleka, prichádzajú, aby prejavili svoj blízky vzťah k svojej dedovizni, k svojmu rodu. Tohtoročné stretnutie s krajanmi bolo komponované programom Zimný slnovrat. Zimné obdobe našich predkov bolo preplnené rôznymi zvykmi. Zahŕňa predvianočné obdobie, adventný pôst, začiatok cirkevného roka i obávané stridžie dni. Vo vianočných sviatkoch sa spájali dávne oslavy zimného slnovratu s náboženským sviatkom narodenia Ježiša Krista. Nový rok vystriedal starý, prichádzal sviatok Troch kráľov a očakávané fašiangy. V krajanskej nedeli účinkovali súbory: FS Nádeje, Paríž, Francúzsko; Cerovina, Čerpotok, Rumunsko; V pivnickom poli, Pivnica, Srbsko; Limbora, Praha, Česká republika; tanečné súbory Dúha, Malý Kereš, Maďarsko; Domovina/Slovak Domovina Dancers, Windsor, Kanada; Slovenský kultúrno-umelecký spolok Slnečnica, Padina, Srbsko.

  • In memoriam: Zvonko Šimon

    Zomrel Zvonko Šimon, dolnozemský Slovák z Bijeliny v Bosne a Hercegovine. Bol potomkom veľkostatkárov Šimonovcov, ktorí vlastnili nemalé pozemky v Sembérii. Táto rodina priniesla do Sembérie kultúru človeka, vyznačujúcu sa pracovitosťou, zbožnosťou, vzájomnou ľudskou úctou a rešpektom, ktorej cez príklad vlastného života nepriamo učili aj vnímavých domácich obyvateľov. Tak nám o nich rozprávalo pozoruhodné množstvo vďačných potomkov niekdajších Šimonových zamestnancov, ktorí pri prvej výstave o Slovákoch v Sembérii v roku 2003 zaplnili priestory mestského múzea. S rešpektom a úctou spomínali na príbehy svojich otcov a matiek, zarábajúcich si chlieb na šimonovských poliach o tom, ako v rozvrhu každého dňa tam mala miesto usilovná práca aj potrebná prestávka a modlitba, štedré porcie jedla počas dňa aj spravodlivá odmena večer, slušné a trpezlivé vzájomné správanie medzi členmi rodiny a rovnako aj ku zamestnancom. Až sa snažili doma napodobňovať ich príklad. Zvonko životom napodobňoval svojich predkov. Po roku 2000 bol spolu s vtedajším predsedom Matice slovenskej v Srbsku Branislavom Slivkom a so svojím krajanom Milanom Grňom jedným z hlavných aktérov obnovenia cirkevno-zborového a národného života Slovákov v Bijeline.

  • Na návšteve Brezna

    Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m a najnižší bod je na hladine rieky Hron. Mesto má bohatú históriu. V tomto meste vznikla Evanjelická cirkev v roku 1610 a vtedy bolo mesto sídlom superintendenta. Evanjelický zbor počítal asi štyritisíc duší, avšak mesto postupne osídľovalo obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania a počet evanjelikov klesal. Dodnes si však evanjelici starostlivo chránia kostol z roku 1787 a pamätihodnosti upomínajúce slávu zašlých čias. Tento kostol patrí medzi prvé kostoly na Slovensku, ktoré sa začali stavať po vydaní tolerančného patentu Jozefom II., ktorý povolil výstavbu protestantských chrámov mimo hlavných ulíc, bez veže a presbytéria. Vežu postavili v roku 1906. No ešte predtým, v roku 1887 na sté výročie stavby kostola, do kostola inštalovali organ. Organ je z evanjelických kostolov druhý najväčší na Slovensku, po bratislavskom. Zvony sú tiež mohutné a ten najväčší má až 3026 kg a tiež sa zaraďuje medzi najväčšie kostolné zvony. V Brezne pôsobili niekoľkí významní evanjelickí farári: Ján Kuzmány, Ján Chalupka, Martin Rázus...

  • 5. júl

    Dnešný deň je na Slovensku štátnym sviatkom, ktorým sa pripomína príchod slovanských vierozvestcov na územie Veľkej Moravy v roku 863. V tomto roku sa teda oslavuje 1160. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. 5. júl je zároveň Pamätný Deň zahraničných Slovákov. Symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda a oslavuje sa od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, teda už 30 rokov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) tradične organizuje 5. júla predpoludním v Sade Janka Kráľa v Bratislave kladenie kytíc pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

  • Chlieb náš každodenný...

    Peceň chleba je symbolom života, soľ symbolom zdravia. Vôňa chleba je pravôňou nášho tuzemského života, znakom harmónie, pokoja a domova. Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Tento rituál sa dodnes zachoval pri vítaní hostí tak v Srbsku, ako aj na Slovensku, Česku, Rusku... Hosť si z ponúkaného chleba odštipne kúsok a namočí ho do soli. Odmietnuť ponúknutý chlieb a soľ sa považuje za neslušné ba neprípustné a opačne, ak túto úctu prijímame, svedčíme tým o nadviazaní „spoločenstva" s hostiteľom. Posvätnosť chleba sa v srbskom jazyku presunula z bežnej sféry aj do jazykovej sféry, a tak aj dnes prísahu na pravdu povedaného neraz sprevádza výraz „leba mi" a na Slovensku a v Česku sa dostala napríklad aj do literatúry. Slávna Babička Boženy Němcovej vravievala: „Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla". Kto chlieb a soľ ctí, ten neklame, – hovorí slovenské príslovie.

  • Vidovci a Harmincovci

    „Vidím dom Vidovcov. V prednej izbe ty, vdova na posteli, okolo teba tri siroty. V zadnej izbe druhá vdova a jedna sirota. Mužov vám pobrala krutá 1. svetová vojna." Takto si v písaných záznamoch spomína na svoju tetu Katarínu Vidovú narodenú Harmincovú Vladislav Harminc. Katarína pochádzala zo známej kulpínskej rodiny staviteľa Pavla Harminca, bola sestrou známeho architekta Michala Milana Harminca. Katka sa narodila 30. august 1879. v Kulpíne ako šieste dieťa rodičom Pavlovi Harmincovi a Johane rodenej Čapeľovej zo Selenče. Krstnými rodičmi jej boli Felix Kutlík, farár a Mária Nongrády. Jej mama Johana bola strednej postavy, blondínka, modrooká. Oči mala jasno modré, pleť bielu a aj v starobe peknú. V dome bola vždy čisto oblečená. V kuchyni mala liatinový riad. Opatrovala však aj starodávnu trojnožku z čias keď sa varievalo na „patky", na otvorenom ohnisku pred pecou. U Harmincov však vtedy už patka nebola, lež moderný murovaný sporák. Bola prívetivá a dobrá voči deťom – vždy mala voľačo odložené pre deti. Bola ozdobou domu svojho. Matkinu krásu zdedila najstaršia dcéra Zuzka, no tú krásu duchovnú, ľudskú – prívetivosť a dobrotu, zdedila dcéra Katka. Život jej však na chrbát privalil ťažký kríž.

  • Život v obrazoch

    Vo vydavateľstve Nadácie Babka Kovačica v týchto dňoch vyšla tlačou publikácia Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku – Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít autorky Dr. Gordany Blagojević. Kniha je prvou komplexnou štúdiou slovenského insitného maliarstva v Srbsku z pohľadu etnológie a antropológie a je zároveň jedným z hlavných elaborátov na nomináciu zápisu slovenského insitného umenia zo Srbska do UNESCO.Túto vzácnu knihu predstavili v sobotu 1. júla 2023 v Synagóge v Brezne na Slovensku, kde zároveň otvorili výstavu insitného maliarstva dolnozemských Slovákov Život v obrazoch. Podujatie prebiehalo pod záštitou primátora mesta Brezno Tomáša Abela, ktorý spolu s Mojmírom Vrlíkom, honorárnym konzulom Srbskej republiky v Slovenskej republike so sídlom v Martine a za asistencie Pavla Babku, zakladateľa Nadácie Babka, knihu uviedli do života a pokrstili makovým koláčom. V druhej časti vydareného sobotňajšieho podujatia, ktorého organizátorkou bola Veronika Cerovská, samostatná odborná referentka kultúry mesta Brezno, výstavu insitných maliarov Život v obrazoch otvoril Dragan Zurovac, prvý radca na Veľvyslanectve Srbskej republiky v Slovenskej republike.

  • Festival Jarné nôty 2023

    Tohtoročný 27. Festival vážnej hudby Jarné nôty sa uskutočnil v piatok 23. júna v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Na úvod sa prihovorili hostia. V mene hostí z Nadlaku Pavel Hlásnik, v mene Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, v mene Obce Báčsky Petrovec predsedníčka Jasna Šprochová a v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dušanka Petráková.

  • Felix Kutlík (1843-1890)

    V dnešný deň 30. júna 1890 v Kulpíne zomrel Felix Kutlík, prozaik, publicista a evanjelický farár v Silbaši a Kulpíne. Narodil sa pred 180 rokmi 28. marca 1843 v Rumunsku v Sinnicolau Mare. Do Petrovca prvýkrát prišiel roku 1870, kde pracoval ako kaplán po boku petrovského farára Juraja Mrvu. Významnou udalosťou v živote národovca Felixa Kutlíka bola tá, keď roku 28. júna 1874 bol jednohlasne zvolený za farára v Silbaši. Rýchlo po príchode napísal rukopis pod názvom Dejiny Cirkve a. v. Silbašskej. Neskoršie od roku 1876 bol farárom v Kulpíne kde prežil aj obdobie zrelosti a kde napísal vzácnu knižočku Báč-Sriemskí Slováci. Kniha vyšla v roku 1888 v Nemeckej Palánke, tlačou Jozefa Krištofeka, nákladom pôvodcovým.

  • Koncoročný program ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

    V rámci osláv 220 rokov od príchodu Slovákov do Jánošíka – osláv ktoré prebiehajú celý tento rok – v piatok 23.6.2023 usporiadaný bol aj veľký koncoročný program Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. Učiteľský kolektív na čele s riaditeľkou Zuzanou Halabrínovou si na pomoc povolal pani učiteľku a choreografku Anu Halajovú z Padiny, pani učiteľku Zuzanu Petríkovú z kovačického DFS Vločka, ako aj ochotníkov z Hajdušice a Vojlovice a spolu s hosťami zo Slovenska, z Hrušova, Jánošíčania svojím spoluobčanom usporiadali nádherný kultúrno-umelecký program s recitáciami, so spevom a tancom.

  • Všestranní maturanti kovačického gymnázia

    Je jeden naďaleko známy výrok: Na mladých svet zostáva. Pri dlhodobom trende odchodu mladých do zahraničia z našej komunity dolnozemských Slovákov nemožno sa nezamyslieť nad tým, ako bude vyzerať náš tunajší svet v blízkej budúcnosti. Ale netreba sa zamýšľať pridlho, lebo stačí sa okolo seba poobzerať, a spoznať aká výborná skupina mladých, akými sú maturanti kovačického gymnázia, je súčasťou toho budúceho sveta. Medzi tohtoročnými 53. maturantami Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sú nádejní športovci, prírodovedci, jazykovedci a kultúrno-umelecký dejatelia. O tomto svečia početné odmeny z republikových súťaží, súbehov, výborný prospech, ako aj pravidelná účasť v spoločenských akciách. V nasledovných riadkoch si prečítajte rozhovor s nádejnými mladými ľuďmi, ktorí prezradili zákulisia svojho pobytu na gymnáziu, tiež pohovorili aj o ideách a rokoch pred nimi z ich aspektu: Unou Brtkovou, Svetlanou Sládečekovou, Patrikom Pavlom Cickom (maturanti slovenskej triedy gymnázia) Ivanom Benkom a Alesandrom Erdeľanom (maturanti odborného smeru elektrotechnik informačných technológií).

  • Prijatie nositeľov Vukovho diplomu a žiakov generácie

    V pondelok 26. júna 2023 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec slávnostne odovzdali odmeny nositeľom Vukovho diplomu a žiakom generácie na základných školách a gymnáziu z územia obce Báčsky Petrovec. Spolu 21 žiakov najúspešnejšie ukončilo ešte jeden školský rok. Žiakom, nositeľom Vukovho diplomu a žiakom generácie, odmeny odovzdala predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, ktorá im zablahoželala k dosiahnutému úspechu a výsledkom počas školenia a zároveň im popriala veľa zdaru v práci a ďalšom školení.

  • Laureátom Zlatej brány DFS Vločka z Kovačice

    V Kysáči v nedeľu 25. júna vrcholil Detský folklórny festival Zlatá brána 2023. Na ňom vystúpilo 1200 účastníkov z čoho 200 zahraničných. Početné obecenstvo si počas troch festivalových dní mohlo pozrieť výstavy, koncerty, divadielko, hry, tance a spevy 35 detských a mládežníckych súborov. Zo zahraničných účastníkov 3 súbory boli zo Slovenskej republiky a po jeden z Maďarska a Chorvátska. Program zapadol do osláv 250 rokov života Slovákov v Kysáči. Festival otvoril Dalibor Rožić, člen Mestskej rady pre kultúru mesta Nový Sad. Víťazom tohtoročnej Zlatej brány je DFS Vločka ZŠ Mladých pokolení z Kovačice, ktorý predviedol detské hry a tance: Ja mám kone. Kovačický detský súbor získal zároveň aj cenu a sošku NRSNM. Druhé miesto si vytancoval DFS Ratolesť SKUS Pivnica, mladšia skupina tancom Ani, Ani Anička a tretie DFS Vrkôčiky ZŠ Bratstvo z Aradáča s choreografiou detských hier: Hra na detskú svadbu.

  • 40. stretnutie evanjelickej mládeže SEAVC v Srbsku

    Iba mesiac po príchode Slovákov do Starej Pazovy v roku 1770, prvé bohoslužby pod holým nebom usporiadal evanjelický farár Samuel Španagel v dnešný deň pred 253. rokmi, dňa 25. júna 1770 na tzv. Selenčskom šore. Boli to prvé slovenské služby Božie na týchto dolnozemských krážoch konané farárom. Už nasledujúceho roku 31. augusta bol položený aj základ na novom kostole. Panovník Jozef II. vyhovel žiadosti pazovských evanjelikov vystavať kostol a tento ústupok urobil predovšetkým kvôli tomu, že išlo o hraničné územie, ktoré bolo treba chrániť pred tureckými vpádmi. Aby pustatinu Pazova osadníci Slováci, evanjelici, neopustili, ale tam natrvalo zostali, povolil im vystavať si kostol aj s vežou. Vo vtedajšej habsburskej monarchii pazovský evanjelický kostol prvý dostal toto povolenie na stavbu veže. Sám kostol je najstarší evanjelický kostol na Balkáne. Tieto historické udalosti pripomenul senior sriemsky a farár staropazovský Igor Feldy na dnešných predpoludňajších službách Božích a tiež aj na včerajšom jubilejnom 40. celocirkevnom stretnutí evanjelickej mládeže SEAVC v Srbsku, ktoré prebiehali v Starej Pazove. Iniciátorom spoločných mládežníckych letných stretnutí bol staropazovský farár Ján Baláž s manželkou Elenkou a na ich počesť sa každé jubilejné stretnutie organizuje v tomto cirkevnom zbore. Včera sa tam zišlo 250 mládežníkov a ich vedúcich.

  • Vráťme Dunaju blankyt neba

    V Hložanoch dnes usporiadali podujatie Vráťme Dunaju blankyt neba. Tradične pri príležitosti Dňa Dunaja spoločne ho organizujú Združenie ekológov Ekos z Hložian, Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta a MOMS Hložany. Tohtoročné sa však líšilo od predchádzajúcich tým, že neprebiehalo pri Dunaji, ako bolo pôvodne plánované, lež v strede dediny, čím organizátori chceli vyjadriť svoj protest proti znečisťovaniu Dunaja. Najnovšie sa totiž 19. júna 2023 na Dunaji vedľa Čeláreva udial ekologický akcident, pri ktorom z bulharskej lode vytieklo okolo 35.000 litrov nafty. Reagujúc na túto ekologickú katastrofu z Obecnej správy z Báčskeho Petrovca vydali vyhlásenie pre verejnosť, v ktorom informujú, že je dunajská voda pri Hložanoch znečistená a nevhodná na kúpanie.

  • Pavel Čáni, ev. farár

    Pavel Čáni sa narodil pred 110 rokmi 23. júna 1913 v Petrovci, za kňaza bol vysvätený roku 1939 a v tom istom roku nastúpil v Kulpíne najprv za kaplána a od roku 1945 aj za zborového farára. Po 40-ročnej službe v Kulpíne 31. októbra roku 1979 odišiel do výslužby a zo svojou manželkou sa presťahoval do Petrovca. Zaslúžený dôchodok si užil iba päť rokov, umrel 23. mája 1984. Pochovaný je na petrovskom cintoríne.

  • Slováci v Bulharsku

    Spolok Slovákov z Bulharska so sídlom v Bratislave v dňoch 9. - 15. mája zorganizoval zájazd do Bulharska pri príležitosti 100. výročia príchodu do Gornej Mitropolije prvej učiteľky Márie Matějovskej. Rozhodli sme sa ísť po stopách našich predkov, a preto sme sa zastavili v Kovačici a Padine, kde nám Paľko Baláž, predseda MOMS Kovačica a zakladateľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, pripravil krásny, bohatý program. Najprv sme v Padine navštívili miestny cintorín a potom sme sa presunuli do evanjelického kostola, o ktorom nám porozprával senior banátsky Sladjan Daniel Srdić. Z kostola sme prešli do Etno domčeka Ženského spolku Padina, ktorý je vo zvonárskom dome cirkevného zboru Padina. Iniciátori slovenského etnického domu so skupinou občanov boli práve členky združenia žien. Na počesť 200 rokov osídlenia Padiny domček zariadili autentickými exponátmi z 19. storočia, aby ukázali širokej verejnosti, ako to v domácnosti kedysi vyzeralo. Vo vstupnej miestnosti si môžete pozrieť históriu Padiny s originálnymi starými fotografiami. Vybavené sú aj obývacia izba a spálňa, rovnako ako aj malá kuchyňa. Toto zariadenie je tiež k dispozícii návštevníkom s primeraným vysvetlením minulého života a práce ľudí v Padine.

  • 105. výročie popravenia 44 slovenských vojakov v Kragujevci

    Na Stanovljanskom poli v Kragujevaci bolo na sklonku I. sv. vojny, 8. júna 1918, popravených 44 slovenských vojakov rakúsko – uhorskej armády, príslušníkov náhradného práporu 71. Pešieho pluku. Slováci, navrátilci z ruského zajatia, sa vzbúrili v Kragujevaci, pretože rakúsko-uhorské velenie si z nich vytipovalo „skupinu podozrivých" pre údajný vplyv ruskej Októbrovej revolúcie. Vojaci sa pokúsili vrátiť svojich „odlúčených" spolubojovníkov späť do kasární a keď sa im to nepodarilo, nasledovala vzájomná streľba. Viac ako 700 povstalcov opustilo kasárne a v meste Kragujevac prerušili telefónne spojenie, zničili telegrafné zariadenia a obsadili železničnú stanicu. Rakúsko-uhorské velenie spustilo proti povstalcom 7. pluk. Pouličné boje a streľba pokračovali celú noc. Omnoho silnejším rakúsko-uhorským silám sa podarilo povstanie potlačiť a prinútiť väčšinu povstalcov vzdať sa. Niektorým sa podarilo utiecť a uchýliť sa u šumadijských roľníkov a čakať tam na koniec vojny. Vojenský súd žlto-čiernej rakúsko-uhorskej monarchie odsúdil na trest smrti zastrelením 44 vojakov a päť civilistov vrátane jednej ženy, ktorá bola odsúdená na trest smrti obesením. Ostatných oslobodili alebo im vyriekli miernejšie tresty.

  • Pavel Čáni o nás – pre nás

    Akademický maliar a grafik Mr. Pavel Čáni (19. 6. 1953) patrí medzí najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov v Srbsku. V tomto roku oslavuje svoje sedemdesiate narodeniny. Jeho maliarska a najmä grafická tvorba zanecháva hlbokú stopu v dejinách slovenského výtvarného umenia v Srbsku. Pavel Čáni, absolvent výtvarných škôl v Novom Sade a Belehrade, sa v umení stal rozpoznateľný vďaka originalite a jedinečnosti. Včera, v deň jeho narodenín, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov oslávili životné jubileum tohto nášho akademického umelca. Po uvítacích slovách Danice Vŕbovej a príhovore kurátora výstavy a autora katalógu Vladimíra Valentíka, Anna Speváková oslávencovi odovzdala cenu Pro Cultura Slovaca, keďže sa laureát zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť slávnostného udelenia v rumunskom Nadlaku. Večierok hrou na gitare ozvláštnil oslávencov syn Zoran Mitić. Narodeninová oslava pokračovala aj dnes v kruhu rodiny v Kulpíne. Blahoželáme!

  • 51. FF Tancuj, tancuj...

    V sobotu 17. júna 2023 v Hložanoch prebiehal náš najväčší folklórny festival, na ktorom vystúpili spevácke a tanečné súbory z našich slovenských prostredí a hostia z krajiny a zo zahraničia. Pivničania excelovali, SKUS Pivnica si domov odniesla najvyššie ocenenia zo všetkých oceňovaných kategórií: spevu, tanca a tiež ľudových krojov. Druhoumiestnení tak v speve ako aj v tanci bol SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, kým tretiu cenu v prednese slovenských ľudových piesní získala mužská spevácka skupina KC Aradáč a v tanci mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian. Špeciálne ceny získali ženská spevácka skupina KUS Mladosť z Lugu, ženská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu a SKUS Slnečnica z Padiny. Na Detvu odcestujú súbory V pivnickom poli z Pivnice a SKOS Erdevík. Na hložianskom amfiteátri program pokračoval aj v nedeľu 18. júna, keď sa na galakoncerte predstavili ochotníci domáceho Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian. Z oboch podujatí ponúkame fotoreportáž Juraja Speváka.

  • 50 rokov od malej maturity

    Pred päťdesiatimi rokmi za sebou zavreli brány Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci maturanti narodení v roku 1958. V generácii maturovalo 108 žiakov rozdelených do štyroch tried. Učiteľky a triedni učitelia v jednotlivých triedach boli: v A triede v nižších ročníkoch učiteľka Mária Pavlisová a vo vyšších triedna učiteľka Anna Lomenová, v B triede v nižších ročníkoch učiteľka Viera Speváková a vo vyšších triedny učiteľ Štefan Ferko, v C triede v nižších ročníkoch učiteľka Anna Miklovicová, ktorá v týchto dňoch oslávila životné jubileum 90 rokov a vo vyšších Mária Lavircová, v D triede v nižších ročníkoch učiteľka Anna Kollárová a vo vyšších triedny učiteľ Ján Pavelka.

  • Dobrovoľný hasičský spolok Kulpín

    Kulpínski požiarnici po 40-ročnej prestávke obnovili svoju činnosť. Ustanovujúce zhromaždenie obnoveného Dobrovoľného hasičského spolku Kulpín prebiehalo 15. júna 2023. Na ňom sa zúčastnili predsedovia Požiarnického spolku Srbska a Požiarnického spolku Vojvodiny, predstavitelia miestneho spoločenstva, obce, pokrajiny a republiky a viacerí občania Kulpína. Za predsedu bol zvolený iniciátor obnovenia činnosti Boško Krdžavac, za veliteľa Nikola Zabunov a za tajomníčku Ilinka Dorić. Nové vedenie teraz očakáva náročná práca registrácie spolku, zabezpečenia výstroje, priestorov, požiarnického vozidla...čo môže potrvať aj niekoľko mesiacov. Dovtedy však neplánujú sedieť zo zloženými rukami. Čoskoro plánujú začať s rozbiehaním činnosť a podľa slov novozvoleného predsedu prioritou im bude práca s deťmi. Deti chcú animovať a zapájať do dobrovoľníckej práci, učiť ich zodpovednosti, získavať skúsenosti, čiže zaujať ich niečím užitočným, aby sa od malička učili pracovať v prospech svojho prostredia. V dohľadnej dobe by v rámci spolku mohla vzniknúť aj kapela trubačov, čiže „trombetášov", tak ako to bývalo aj v minulosti.

  • Sťahovavé vtáky

    Dávno som nevidela lastovičky. Voľakedy stačilo zdvihnúť pohľad a hneď sa mohli spozorovať tieto vtáčky ako v krásnom lete „párali" oblohu. Lastovička obyčajná alebo lastovička domová si volila život v ľudských sídliskách. Vždy sa považovala za akýsi symbol šťastia a k tradičnej vidieckej krajine neodmysliteľne patrila. Mnohí si ešte pamätáme, ako bolo bežné mať na dome niekoľko hniezd lastovičiek. Stavali si ich predovšetkým tam, kde nachádzali množstvo hmyzu, najmä komárov, ktoré konzumujú. Použitím insekticídov a postrekmi proti komárom sa im výrazne znížilo množstvo potravy a tým aj trend početnosti týchto krásnych čierno-bielych sťahovavých vtákov výrazne začal klesať. Takmer utíchol ich spev. Vlani sa však na našom dvore začal ozývať štebot iný, tiež krásny, spevavý. Malý vtáčik, ako vrabček, avšak s hrdzavo pomarančovým chvostíkom, veselo okolo nás poletoval a nad garážovými dverami si urobil hniezdo. Nebol to však iba jeden vtáčik, boli oni dva, bol to vtáčí párik. Tohto roku, s príchodom jari, sa k nám znova tieto vtáčky vrátili. Tentoraz si urobili hniezdo ešte bližšie nám, nad verandovými dverami. Žltochvost domový alebo žltochvost domáci (lat. Phoenicurus ochruros) – Crvenorepka domaća sa u nás udomácnil. Prvé tohtoročné mláďatá včera už vyleteli z hniezda.

  • Príbeh, ktorý sa skončil

    In memoriam Jaroslav Petržľan 1977 – 2023

    V poslednej ulici zapadnutej dediny vychovala vdova statočného syna. Nie je to ojedinelý prípad. Jaro patril k takejto skupine požehnaných detí, ktoré podlomeným samým rodičom prinavracali silu. Chlapec bol múdry a šikovný – čo oko videlo, to ruky vytvorili. Pracoval, tvoril, šikovnosťou až prekvapoval – ani takých nie je málo medzi naším ľudom. Vyrástol v čestného a usilovného človeka, nebál sa roboty ani nových pracovných výziev. Z jeho práce mali úžitok mnohí v dedine. Vyskúšal si poľnohospodárstvo, rôzne druhy kovoobrábania, mechaniku, všetky práce okolo domu stavbárskeho a inštalatérskeho rázu, s elektrinou vedel narábať, IT technológiám rozumel, administratívne a účtovnícke práce, komunikáciu s úradmi v mene spolku či zboru, tvorbu projektovej dokumentácie zvládal pedantne, drevo ho poslúchalo až z jeho rúk vyšli husle či fujara...

  • K storočnici Františka Jozefa Fugu

    V roku 2023 sa v jubileách krajanského kalendára skvie najmä meno Františka Jozefa Fugu. Františka Jozefa Fugu (pôvodným menom Figu), rodáka z Vinného (okr. Michalovce) poznáme najmä ako kňaza, mecéna krajanského života, vydavateľa, editora, redaktora, tlačiara, agitátora slovenského života na severoamerickom kontinente, tretieho predsedu Zahraničnej Matice slovenskej a autora návrhu dnešnej slovenskej zástavy. I napriek obrovským pronárodným zásluhám, slovenská verejnosť tohto exulanta takmer nepozná. 7. júna 2023, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia, si Matica slovenská pripomenula jeho život a dielo vedeckým seminárom vo svojom ústredí v Martine. Ním Matica slovenská odštartovala sériu spomienkových podujatí v roku storočnice Fugovho narodenia.

  • Stand-up Dušky Mušić

    Večierok s Duškou Mušić bol ako dobrý koktail. Obsahoval stand-up komiku, krásne spevy, burlesku, sofistikovaný humor, ale aj ten vulgárny, ktorý si však vedel nájsť cestičku k divákom. Bavili sa do posledného okamihu. Každý príbeh vťahoval obecenstvo do deja a do autorkinho života. Striedali sa emócie, raz nostalgické, potom smutné, inokedy vtipné, komické, alebo aj smiešne do popuku. U vnímavého diváka tie pocity trvali ešte dlho po skončení predstavenia. Autorka večierka, známa dalmatínska stand up komička Duška Mušić používala komické a fraškovité príbehy so zámerom zľahčiť neraz tvrdú realitu nášho života, alebo zosmiešniť jeho javy. Na záver vojvodinského turné, na ktorom ju sprevádza hudobníčka a speváčka Anita Šunjić z Mostaru, usporiadali večierky vo VHV klube v Báčskom Petrovci a grand finále zájazdu si ponechali pre Kulpín. Lebo je Kulpín "dedina vháčkovaná do ľavej komory" jej srdca. Vyznáva sa s tým Duška Mušić v jednej z jej štyroch kníh. Najkrajšie letné prázdniny roky trávievala u príbuzných v Kulpíne a na vychádzky chodievala do Petrovca. Večierky v Petrovci a Kulpíne chcela preto na znak vďaky venovať týmto prostrediam. Vstup bol voľný.

  • Čaro višieň 2023

    Aktív žien zo Silbaša tradične každoročne organizuje hospodársko-turistické kultúrne podujatie pod názvom Čaro višieň. Ženy na tento spôsob podnietia svojich spoluobčanov, tak deti, ako i dospelých, aby sa aktívne zapojili do prípravy programu, na ktorý bývajú pozvaní početní hostia a tak zmenia dedinskú každodennosť na ozajstnú oslavu. Na tomto podujatí, prítomní majú možnosť pozrieť si výstavy ručných prác a višňových koláčov domáceho spolku žien a taktiež aj spolkov žien z iných osád, ktoré si Silbašanky v tento deň pozvú za svoje hostky. V kultúrno-umeleckom programe, ktorý prebiehal v sobotu 10. júna 2023 v sále Domu kultúry, vystúpili účastníci zo Silbaša a ich hostia. Tohtoročné, v poradí 12. podujatie fotografickým aparátom zaznamenal Juraj Spevák.

  • Pred desaťročím Dolina v Prvej lige Srbska

    V najpopulárnejšom športe na svete sa padinská Dolina na konci sezóny 2012/13 prebojovala k výšinám. Získala šampiónsky titul v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Stala sa tak našim najúspešnejším klubom doteraz. V súčasnosti je vôbec najlepším futbalovým tímom z Banátu. Pohár majstra v treťom srbskom rangu bol najkrajším darčekom, ktorí si fanúšikovia červeno-modrých mohli zaželať pri oslave 75. výročia založenia prvého futbalového klubu v Padine (1938 – 2013). Na prvoligových meraniach síl v jesennej časti majstrovstiev Prvej ligy Srbska bola v Padine veľká návštevnosť. Pozrieť si Dolinu v súboji s inými kvalitnými družstvami prichádza do najslovenskejšieho vojvodinského mestečka po niekoľko stovák fajnšmekrov z pokrajiny a Belehradu.

  • Zelený list do Padiny

    „S hrdosťou a veľkou radosťou sa s vami chceme podeliť o mimoriadnu novinku – Ekologické hnutie Padina EKOP je laureátom tohtoročného prestížneho ocenenia Zelený list. Akcia s názvom Hľadáme znečisťovateľa roka a ochrancov životného prostredia a udeľovanie Zeleného listu alebo Čierneho listu je najvýznamnejšie, najstaršie a najznámejšie environmentálne ocenenie v Srbsku, ktoré má už vyše 40-ročnú tradíciu a ktorého organizátormi sú Rádio Belehrad 2 a Hnutie vojvodinských zalesňovateľov. V rámci programu tohto environmentálneho ocenenia udeľujú sa Zelený list a Čierny list jednotlivcom a organizáciám, ktorým buď najviac záleží na ochrane životného prostredia, alebo na druhej strane najviac znečisťujú životné prostredie. Získanie ocenenia Zelený list je veľkou cťou, ale aj potvrdením, že ideme správnou cestou. Je to uznanie aj pre každého z vás, ktorý sa staráte o našu planétu, podporujete naše činy a pomáhate nám dosiahnuť naše poslanie. Ďakujeme za váš neoceniteľný príspevok a podporu! S ešte väčším nasadením sa budeme aj naďalej zasadzovať za ochranu nášho životného prostredia. Pretože naša misia je jasná: starať sa o planétu už dnes, pre lepšie zajtra!" Napísali na svojej facebookovej stránke členovia Ekologického hnutia Padina. Zaslúžené ocenenie! Gratulujeme!

  • Hurban III. – Medzi Stalinom a Rooseveltom

    Vážení krajania, milí priatelia, Matica slovenská premiérovala ďalšie zo svojich videí: Hurban III. – Medzi Stalinom a Rooseveltom. Martinské centrum vyprodukovalo pred rokom 1918 v rámci politicky ostro črtanej hurbanovskej rodiny málo známu, ale výnimočnú osobnosť Vladimíra Ladislava Hurbana. Talentovaný novinár a spisovateľ so široko tvarovanou kreativitou vstúpil do života slovenskej spoločnosti na začiatku 20. storočia spontánne ako mladý účastník hlasistického hnutia, neskôr najmä ako martinský súčiniteľ obrán slovenského národa zo strany nórskeho génia B. Bjornsona, za čo ho uhorské úrady perzekvovali. Preto prinútene odišiel roku 1909 do Ruska, kde vstúpil do cárskej armády, aby sa tam po vypuknutí prvej svetovej vojny zaradil do líderskej vrstvy česko-slovenských légií. Postupne v priebehu vojny natoľko prenikol do organizačných štruktúr prvého česko-slovenského odboja, až sa vyprofiloval v dvoch životných priemetoch – v slovenskej literatúre a publicistike i vo svetovej diplomacii. V oboch prípadoch vstupoval do emancipačných procesov slovenského národa po prevrate až neslovensky rozmanitými spôsobmi, najmä však rýchlym prienikom do špičky československej diplomacie.

  • Oslavy školstva a slovenčiny

    V Kovačici a Padine v minulý víkend prebiehali oslavy venované 180. výročiu kodifikácie spisovnej slovenčiny a 220. výročia založenia kovačickej základnej školy. Pri tej príležitosti usporiadali vedeckú konferenciu a slávnostné bohoslužby ako aj viaceré sprievodné podujatia. Na vedeckej konferencii referáty predniesli: Dr. Zuzana Čížiková, mimoriadna profesorka Univerzity v Belehrade – téma: Ľudovít Štúr; Mgr. Juraj Šefčík, evanjelický farár CZ ECAV v Hlbokom na Slovensku – téma: Hlboké, obec na západnom Slovensku, kde bola uzákonená slovenčina a Jozef Miloslav Hurban; Anna Hrková, profesorka slovenského jazyka a literatúry v ZŠ Mladých pokolení – téma: Cesta k spisovnej slovenčine; Mária Kotvášová Jonášová, profesorka slovenského jazyka a literatúry na dôchodku – téma: Štúrovskí básnici; Miroslav Jurica, profesor dejepisu v školách v Kovačici a v Padine – téma: Výskyt slovenského spisovného jazyka v archíve SEAVC v Padine; Mgr. Sladjan Daniel Srdić, senior banátsky a evanjelický farár v cirkevnom zbore SECAV v Padine – téma: Spisovná slovenčina v kázňach a speve v SECAV a Michaela Chrapáňová, profesorka na lýceu v Nadlaku v Rumunsku – téma: Vyučovanie slovenského jazyka v Nadlaku. Na Slovensku, v obci Hlboké, spomienkové oslavy 180. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny usporiadajú 16. júla 2023 – avizoval Juraj Šefčík.

  • Na krídlach piesní 2023

    Tretí ročník detského hudobného festivalu Na krídlach piesní, ktorý prebiehal v nedeľu 4. júna v SVD v Báčskom Petrovci, potvrdil svoje opodstatnenie. Zakladateľkou a dušou festivalu je umelecká vedúca zboru Musica viva Mariena Stankovićová Kriváková, ktorá festival koncipovala tak, aby nebol súťažného rázu, ale len poskytol možnosť mladým nadaným spevákom verejne predviesť svoj talent a zvykať si vystupovať pred publikom. Aj v tomto roku najviac účastníkov bolo z Petrovca, no dôstojne zastúpené boli aj Selenča, Kulpín a Hložany. Predvlani na prvom festivalovom ročníku odznelo 17 piesní a vlani a v tomto roku ich už bolo 24. Festival otvorila detská spevácka skupina Peličky z Ymkárne, s ktorou pracuje Mariena Stankovićová Kriváková a tieto utešené perličky vo veku 4 až 10 rokov prednesom piesne Hody (hudba Ľuboslav Majera, text Anna Majerová) zvučne a veselo naštartovali festival.

  • 3. Juniors cup

    Na treťom detskom medzinárodnom futbalovom turnaji v Kulpíne, ktorý prebiehal v nedeľu 4. júna 2023, sa zúčastnilo vyše 700 účastníkov zo Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska. Úhrnne súťažilo 52 tímov v troch kategóriách: ročník 2011, 2013 a 2015. Účastníkov pozdravil a poprial im úspešný a pekný deň v Kulpíne Nenad Zamfirović, predseda futbalového klubu Kulpín a prihovorila sa aj predsedníčka obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. „Zaoberanie sa športom vám v živote môže priniesť iba pekné veci a spomienky" - povedala úvodom moderátorka Anna Gažová Peťovská. Začiatok 3. turnaja označili vypustením do vzduchu balónov s číslicou tri.V otváracom programe vystúpili členovia dvoch kultúrno-umeleckých spolkov z Kulpína: KUS Metropolitu Stefana Stratimirovića a KUS Zvolen. Tri prvoumiestnené celky z každej kategórie získali poháre a medaily a tiež vstupenky pre aquapark Petroland Báčsky Petrovec. Víťazmi sú však všetci účinkujúci, keďže hrdinsky a korektne všetci bojovali. Športu zdar!

  • Súťaž Prečo mám rád slovenčinu 2023

    Súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko pozná tohtoročných víťazov.

    Tvorivé súťaženie o najkrajšie vyznanie adresované slovenskej reči a slovenskej domovine uzatvorilo ďalší ročník. 25. mája 2023 Nové Zámky vítali mladé literárne talenty už po 31. krát na slávnostnom ceremoniáli, ktorý sa konal v budove Miestneho odboru MS v Nových Zámkoch. Celoštátna súťaž s krajanskou účasťou posudzuje i práce zahraničných Slovákov, vďaka čomu má špecifické a pevné miesto medzi literárnymi súťažami doma i v zahraničí. Na súťaži dlhoročne spolupracuje nielen Krajanské múzeum Matice slovenskej, ale i Miestny odbor Matice slovenskej v Nových Zámkoch, ktorý sa podieľa organizačne, porotcovsky i zabezpečovaním umelecky veľmi hodnotného programu slávnostného ceremoniálu.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články