Archív
Filter
  • Výstava v Spolku petrovských žien

    Piesňou Tie petrovské štyri zvony v predvedení ženskej speváckej skupiny Petrovčanky včera vo vynovených miestnostiach Spolku petrovských žien otvorili výstavu vyšívaných uterákov, ktoré v minulosti zdobili steny takmer v každej domácnosti. Predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová sa v úvodnom príhovore poďakovala lokálnej samospráve za finančnú podporu pri renovovaní spolkového objektu a zdôraznila, že im to bude dodatočnou motiváciou v ďalšej práci. O výstave, ktorou spolok zaznamenáva 20-ročnicu obnovenej činnosti, sa zmienila jej ideová tvorkyňa a autorka Drahotína Dorčová. K jubileu petrovským ženám zablahoželal predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a výstavu otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Stuhu na vynovených spolkových miestnostiach prestrihla predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

  • V ústrety nášmu národnostnému sviatku

    Na ihriskách FK Slávie z Kovačice v sobotu 6. augusta 2022 prebiehal 26. Matičný turnaj 2022 v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky a v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec otvorili 11. výstavu Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca. Podobne ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch, aj tentokrát si pohár vybojoval futbalový celok z Báčskeho Petrovca. Petrovčanom pohár zostáva v trvalom vlastníctve, keďže ho získali trikrát za sebou. Druhé miesto si vybojovali Kovačičania a tretie Kulpínčania.

  • In memoriam – MuDr. Antónia Kriváková

    Pred pol rokom s celou rodinou v radosti oslávila sté narodeniny. Včera v noci však tíško utíchlo jej srdce a zajtra sa už navždy rozlúčime s najstaršou občiankou Báčskeho Petrovca, obľúbenou detskou lekárkou MuDr. Antóniou Krivákovou. Aj keď v detstve sama bývala chorľavá a stále útla, obdarená bola s ohromnou životnou energiou, ktorá jej pomáha predierať sa životnou cestou. Tá ju vo vojnovej víchrici viedla aj cez záveje, keď s bombou za opaskom celú seba dávala za vyslobodenie spod fašistického jarma. Po vojne s prvou medzinárodnou delegáciou vkročila do koncentračného tábora Jasenovac. V povojnovom období v Prahe začala štúdium medicíny a kvôli zhoršujúcim sa politickým okolnostiam a InformBira v školení pokračovala v Belehrade. Nevyhla sa ani žaláru a trom rokom odpykávania trestu na Golom otoku. Zdolávala aj ďalšie prekážky a ťažké momenty, aj tuberkulózu. Najnovšie prežila koronu a tiež zápal pľúc. Avšak, možno zmorená touto extrémne silnou letnou páľou, alebo iba zlomená túžbou stretnúť sa znova s manželom, vybrala sa za ním v nočnom tichu 4. augusta 2022. Podeliť sa s ním o starosti, ale aj o novinky v ich rodine. Za 22 rokov, odkedy odišiel, sa veľa toho zmenilo, z päť vnučiek sa stali dospelé ženy a pribudli už pravnúčatá, s ktorých mala veľkú radosť. Antónia Kriváková rod. Valentová sa narodila 24. januára 1922 v českej dedine Dežanovec (Dežanovac) v západnom Slavónsku (Chorvátsko) ako siedme dieťa v rodine, v ktorej mali desať detí.

  • Michal Kellenberger – 150 rokov narodenia

    Michal Kellenberger sa na začiatku XX. storočia zapísal do dejín Petrovca predovšetkým v oblasti školstva, cirkvi, matice, divadelníctva a všeobecne kultúry. Narodil sa 6. augusta 1872 a v období rokov 1897 – 1930 pôsobil ako učiteľ na petrovskej základnej škole. Bol jedným z posledných cirkevných učiteľov, potom už došlo k poštátneniu cirkevných škôl. „Do dôchodku odišiel ako správca Ľudovej školy v Petrovci. Po rozhodnutí o založení gymnázia v Petrovci bol zvolený na zasadnutí Cirkevného konventu (7. septembra 1919) za člena gymnaziálneho kuratória, ktoré malo konštitutívne zasadnutie 8. septembra 1919 a kde bol Michal Kellenberger zvolený za zapisovateľa tejto významnej inštitúcie. Po smrti Ondreja Garaya sa stal predsedom Petrovského spevokolu. Po odchode do dôchodku publikoval v časopise Náš život a mal aj prednáškovú činnosť v Matici slovenskej. Ako učiteľa a neúnavného kultúrneho dejateľa a buditeľa ho mali Petrovčania v úcte a vysoko si vážili jeho prínos, dobročinnosť a vytrvalosť bojovať za kultúrne hodnoty Slovákov. Zomrel v Petrovci roku 1945, kde je aj pochovaný," uvádza Katarína Melegová Melichová v texte Petrovský spevokol stodvadsaťročný.

  • Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje v dňoch 28. – 29. októbra 2022 v Bratislave Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2022 na tému: „Implementácia Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2022 – 2026." Konferencia sa uskutoční v zasadacej sieni Hotela SOREA Regia.

  • Program Slovenských národných slávností 2022

    Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia. Prebiehať budú v znamení 30 rokov obnovenia Slovenských národných slávností a 90 rokov založenia Matice slovenskej v Srbsku. Niektoré podujatia sa uskutočnia už počas nasledujúceho víkendu. Z Turistickej organizácie Báčskopetrovskej obce vyzývajú všetkých záujemcov, aby sa prihlásili na Jarmok umenia, ktorý sa uskutoční dňa 13. augusta 2022 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností 2022.

  • Matica slovenská v Juhoslávii/Srbsku

    Matica slovenská v Juhoslávii (dnes v Srbsku) bola založená pred 90-mi rokmi, na Slovenských národných slávnostiach (SNS) v roku 1932. Jej cieľom bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii. Za prvého predsedu zvolili kovačického právnika Dr. Janka Bulíka. V národnom povedomí vojvodinských dolnozemských Slovákov sa vtedy aj oficiálne matičná myšlienka prebudila. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia v Petrovci bolo prijaté s oduševnením. Potom už postupne tá matičná myšlienka vzrastala, časom nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa až posvätným symbolom slovenskosti. Záväzkom Matice od začiatku bolo vydávanie slovenských kníh a umeleckých diel, takže v prvých rokoch po založení Matica pôsobila okrem iného aj na poli publicistiky. Okrem toho, že Matica knihy vydávala a vydáva, hneď na začiatku svojho pôsobenia založila aj vlastnú knižnicu, v ktorej bolo asi 5000 kníh v slovenčine. Po prerušení práce MSJ v roku 1941, knihy sa stali súčasťou vtedajšej obecnej knižnice, v súčasnosti sú vo fondoch Knižnice Štefana Homolu. Matica sa vždy podieľala aj v organizovaní SNS. Plagáty sa aj ručne maľovali a tento z roku 1952 nakreslil Jaroslav Šimovič:

  • Kulpínske oslavy – deň druhý

    Dnešný druhý deň trojnásobných osláv: Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní v Kulpíne a Svadby voľakedy a dnes svitol krásny a doznieval ešte spev veselých „svadobníkov". Ako to na svadbe býva, „mladí" si poriadne ani nezdriemli, keďže vo „svojom dome" – teda v budove KUS Zvolen, ráno ešte slamu vymetali...Spievalo sa tam do bieleho rána: Včera bola pekná vyfarbená a dneska je krajšia mladá žena... A v kulpínskom Poľovníckom dome, kde do skorých ranných hodín prebiehal gala program, už ráno sa zapaľovali ohne pod vyše päťdesiat kotlíkov a kotlov. „Mladomanželia" sa zúčastnili aj na predpoludňajších bohoslužbách.

  • Dvojdňové oslavy v Kulpíne

    Podujatia Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes ponúkli návštevníkom už v prvý deň zaujímavú a rôznorodú náplň a rovnako tak by mal byť aj zajtrajší druhý deň bohatý na rôzne programy. Dnes ráno prví štartovali rybári. Na kanáli vedľa rybárskej chaty celé predpoludnie prebiehala súťaž pionierov v športovom rybolove. Organizátorom súťaže je Združenie športových rybárov Smuđ, ktoré aj v tomto roku prilákalo do Kulpína početných malých rybárov. Všetky ostatné podujatia prebiehali v areáli poľovníckeho domu. Ľudová veselica sa začala o 16:30 a na dobrú náladu hrala skupina Druhý dych zo Slovenskej republiky. Ženy z niekoľkých spolkov žien svoje stánky vyzdobili svadobnými predmetmi a ženy kulpínskeho spolku žien aj v tomto roku ponúkli na predaj niekoľko druhov tort. Pred galakoncertom otvorili výstavu obrazov namaľovaných pred týždňom počas šiestej Slovenskej výtvarnej kolónie v Kulpíne. Galakoncert bol venovaný svadobným zvykom.

  • Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

    Miroslav Dudok sa narodil 31. júla 1952 v Erdevíku. Základnú školu skončil v rodisku, slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci. Odbor Slovenský jazyk a literatúra vyštudoval na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1992 je jeho život prepojený medzi Srbskom a Slovenskom, keďže pôsobí v oboch štátoch. Možno povedať, že je spájajúcim ohnivkom medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou. Patrí medzi najznámejších slovenských slavistov a je jedným z najcitovanejších slovenských jazykovedcov v Srbsku. Napísal rôzne monografie, vedecké knihy, štúdie, publikoval rozličné príspevky v časopisoch a zborníkoch, prekladal a spolupracoval na mnohých dielach.

  • Slováci zo Srbska na ministerstve zahraničia v Bratislave

    Martin Klus, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na spoločenských sieťach informuje o včerajšej návšteve delegácie Slovákov zo Srbska a píše, že si vážia aktivity krajanov v Srbsku a nezabúdajú na ich podporu, pretože sú dôležitou súčasťou zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky.

  • V Belehrade výstava a kniha o Dubčekovi

    Zajtra, 28. júla bude v Galérii ´73 v Belehrade slávnostne otvorená výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan venovaná vrcholnému predstaviteľovi Pražskej jari a jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. V rámci vernisáže výstavy, ktorej autormi sú prof. Ivan Laluha, doc. Pavol Pollák a JUDr. Jozef Škultéty, sa uskutoční aj prezentácia knihy: „Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností". Knihu na vydanie pripravili predstavitelia Spoločnosti slovenských velikánov Jozef Škultéty a Jozef Mazar a kolektív. Na vernisáži a prezentácii knihy sa prihovoria Mirela Pudar, riaditeľka Galérie ´73, Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Arhívu Vojvodiny a Jozef Škultéty. Výstava o Dubčekovi už bola nainštalovaná vlani v máji v Archíve Vojvodiny v Novom Sade.

  • Spolková činnosť v Kulpíne

    KUS Zvolen Kulpín v tomto roku oslavuje 50 rokov obnovenej činnosti spolku. Spolok bol však založený o 24 rokov skôr, prvé stopy svedčiace o organizovanej činnosti a založení spolku, ktorý sa menoval SKOS Zvolen v Kulpíne, siahajú po začiatok augusta roku 1948, keď bol overený štatút tohto spolku. Jeho prvým predsedom bol Michal Hlaváč. Zo začiatku činnosť spolku bola čulá a v tom období SKOS Zvolen vítal hostí z okolitých dedín a v okolí i hosťoval s nacvičenými divadelnými hrami, spevmi, tancami a kultúrno-umeleckými programami. Na početné hosťovania členovia tohto spolku cestovali na sedliackych vozoch. Osobnosti vtedajšieho spolkárskeho života, ktoré rozvlňovali hladinu mora kultúry, boli učiteľka Mária Vadnálová a Ján Valentík, menovaný i majster, niekedy i s prezývkou Čochan. Mária Vadnalová rod. Boldocká, (1905-1993), učiteľka, pôsobila v kulpínskej základnej škole v období 1947 – 1963. Sama bezdetná, na prvý pohľad strohá, deti však mala veľmi rada a ich výchove a vzdelávaniu sa venúvala nielen v škole, ale aj v rámci početných mimoškolských aktivít. Nacvičovala programy, divadielka, chodievala s deťmi na výlety...Nebolo to v tom čase ani trochu ľahké, cestovalo sa pomaly, vlakom a vozmi s konským záprahom.

  • PDvK – Šachový turnaj

    Náplň Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK) – vstupných akcií Slovenských národných slávností, – bývala spravidla bohatá a vždy prebiehali v posledný júlový víkend. Keďže sa v rámci nich koná aj Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes, viaceré podujatia sa časovo kryli. Organizátori sa preto rozhodli rozvrhnúť akcie na dva víkendy. Tak v minulú sobotu 23. júla prebiehal výtvarný tábor a v nedeľu 24. júla šachový turnaj. Predseda kulpínskych šachistov Radoslav Kolarski si pochvaľuje také rozhodnutie a nový termín turnaja a spokojný je aj s jeho tohtoročným priebehom. Na turnaji sa zúčastnilo 26 šachistov, hrali sa 15-minútovky, súťažili aj mládežníci a hráči boli aj so susedných obcí, z Báču a Báčskej Palanky. Rozhodcami boli Rastislav Širka a Dušan Vida.

  • Naše tropické letá

    V článku uverejnenom na tejto webovej stránke pred desaťročím, 15. júla 2012, okrem iného píše: „Vo veľkej časti Vojvodiny vôbec nedošlo k opeleniu kukurice, takže úroda nebude" – upozorňovali vtedy predstavitelia združení poľnohospodárskych výrobcov. Za veľké škody na plodinách obvinili horúčavy, ktoré sa v tých dňoch šplhali na 40°C a na slnku prevýšili až 50°C. Slnko vtedy pražilo, no päť rokov predtým bolo ešte nemilosrdnejšie: v dnešný deň roku 2007 bola na týchto končinách zaznamenaná teplota 41°C. Takmer identická situácia je aj v tomto roku. Predseda Nezávislého združenia poľnohospodárov Srbska Jovica Jakšić nedávno povedal: "Následky sú už viditeľné na kukurici, sóji a slnečnici. Nepamätám si, kedy naposledy pršalo, v máji možno desať litrov na meter štvorcový. Kukurica zaostala v raste, a čo je horšie, pri takých vysokých teplotách sa nemôže ani opeľovať." Pred desaťročím poľnohospodári žiadali vyhlásiť živelnú pohromu spôsobenú slnečnou kalamitou a úhradu škôd a oslobodenie platenia dane.

  • Slovenská výtvarná kolónia 2022

    Šiesty ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia 2022 prebiehal v sobotu 23. júla v areáli Dundjerskovho kaštieľa v Kulpíne. Na tábore sa zúčastnilo vyše dvadsať maliarov z Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče, Báčskej Palanky, Padiny a Kulpína. Tvorili rôznymi technikami na tému kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža privítal účastníkov a potom odovzdal slovo Vladimírovi Grňovi, zakladateľovi výtvarnej skupiny KEBY z Kulpína. Niekdajší kulpínsky farár Vladimír Grňa povzbudil maliarov v tvorbe, lebo to čo maliar namaľuje, to vychádza z jeho srdca, to je láska, ktorú prostredníctvom obrazu ďalej rozdáva a ktorá tu zostáva aj pre budúce pokolenia. Medzi maliarov zavítali aj družbovia a družice, členovia KUS Zvolen z Kulpína, ktorí ich prišli povolať na Svadbu voľakedy a dnes, ktorá sa uskutoční o týždeň a prebiehať bude v rámci tohtoročných PDvK .

  • Cestami rozprávok v Archíve Vojvodiny

    V Archíve Vojvodiny v Novom Sade dnes napoludnie otvorili výstavu ilustrácií detských kníh Cestami rozprávok, držitelia Grand Prix BIB 1967 – 2021 medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana z Bratislavy. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović. V mene veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku sa prihovorila Monika Podsklanová Šuhajdová a v mene Bibiany Viera Anoškinová. O dlhoročnej spolupráci s Bibianou sa zmienil Pavel Babka, zakladateľ Nadácie Babka Kovačica a Iveta Galbavá, poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí hovorila o prehlbovaní spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom. Preniesla tiež pozdravy predsedu vlády Slovenskej republiky Eduarda Hegera. Výstava sa koná pod záštitou veľvyslanca SR v Srbsku J.E. Fedora Rosochu a záujemcovia si ju môžu obzrieť do 5. augusta 2022.

  • Melónové čudá

    Melón patrí k letu rovnako ako slnko, teplo a voda: osvieži, upokojí, ukojí smäd aj hlad. Pred jedlom zasýti, po jedle zaženie chuť na sladké a veľké množstvo vody odplaví z tela nazbierané toxíny. Mnohí ho zaraďujú medzi ovocie, no melón je zelenina. A ďalšie mylné chápanie sa týka správneho pomenovania. Melón je vskutku dyňa a opačne. Keď sa povie „melón", nie vždy je jasné, o čo vlastne ide. Čiže, tá naša chutná „gerega", alebo srbsky „lubenica" v slovenčine má botanický názov „dyňa červená", kým to čo pomenúvame dyňa, alebo nárečovo „ďiňa" je v botanike žltý melón, alebo melón cukrový. Avšak „geregu" aj na Slovensku často pomenúvajú „melón vodový", keďže má veľa šťavy, ktorá sa pri jedle steká po brade.Či však použijete slovo „melón" alebo „dyňa", obe sú synonymom botanických označení a sú správne.

  • 2. Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku

    V Kysáči, v slávnostnej sieni reštaurácie Romansa, ktorá sa nachádza v historickom bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu ako kultúrna pamätihodnosť, prebieha Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku. Účinkujú jedenásti umelci, deviati akademickí maliari, jedna samouká maliarka a jeden umelecký fotograf. Autorom projektu realizovaného s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je akademický maliar Michal Ďurovka.

  • Jubileá Jána Čajaka ml.

    Nedávno sme si pripomenuli výročie úmrtia Jána Čajaka mladšieho (3.7.1982) a dnes si chceme spomenúť na 125. výročie jeho narodenia. Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior), spisovateľ, dramatik, esejista, publicista, prekladateľ, pedagóg a redaktor, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov dolnozemskej literatúry. Bol synom prozaika Jána Čajaka (19. december 1863, Liptovský Ján – † 29. máj 1944, Petrovec) a vnukom básnika Janka Čajaka (1. január 1830, Paludza – † 4. február 1867, Liptovský Ján) . Narodil sa v Selenči 18. júla 1897 a zomrel 3. júla 1982 v Bratislave. Najznámejšie diela: Zuzka Turanová, V zajatí na holíčskom hrade no najmä Zypa Cupák. Tento satirický román bol na Slovensku aj sfilmovaný a je známy aj z početných televíznych repríz. Autorom nielen spomínaných, ale aj mnohých ďalších diel je Ján Čajak mladší. Jeho tvorba tematicky vychádzala zo života Slovákov na dolnej zemi.

  • Pavel Turčan (17. 07. 1892 – 7. 12. 1965)

    Pavel Turčan sa narodil pred 130 rokmi 17. júla v Selenči z roľníckych rodičov otca Michala a matky Zuzany rod. Krížovej. Základnú školu vychodil v rodisku a gymnázium navštevoval v Novom Sade, Bratislave a v Ženeve, vo Švajčiarsku. Evanjelickú teológiu študoval v Bratislave, dejiny východných národov na univerzite v Budapešti a sociológiu na sociologickej fakulte ženevskej univerzity, kde s úspechom zložil i základnú skúšku zo sociologických štúdií (národné hospodárstvo, teor. sociológia, ekonomická história, politické inštitúcie, verejné a súkromné peňažníctvo, medzinárodné a ústavné právo atď.). V Ženeve, v slávnom meste medzinárodných inštitúcií, nadviazal styky s poľskými, bulharskými, srbskými, ruskými...študentmi. Už vtedy sa začal angažovať aj na spoločenskom a kultúrnom poli. Neskôr bol aktívne zapojený do príprav osamostatnenia SEAVC v Juhoslávii/Srbsku, ako i do aktivít pri zakladaní reálneho gymnázia v Petrovci a Matice slovenskej v Juhoslávii. Uvádza sa to v knihe Slovenská evanjelická kresťanská a.v. cirkev v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch zostavovateľa Adama Vereša (Kníhtlačiareň úč. spol. v Petrovci, 1930) a v brožúrke Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996, ktorú vydala SEAVC v Juhoslávii v roku 1996.

  • Riaditeľ gymnázia Michal Rapoš

    Michal Rapoš bol jediným profesorom Slovenského gymnázia v Petrovci, ktorý dlhé roky vykonával funkciu riaditeľa školy, hoci za riaditeľa úradne nikdy nebol vymenovaný. Príčina bola v tom, že absolvoval teologickú fakultu. Avšak jeho práca v prospech gymnázia dávala mu právo, aby ho verejnosť a žiaci považovali za skutočného riaditeľa gymnázia. Michal Rapoš sa narodil v Kovačici 17. júla roku 1896. Základnú školu zakončil v rodisku a gymnázium v Békescsabe, kde i maturoval. V roku 1918 zakončil štúdiá na Teologickej fakulte v Bratislave, avšak tomuto povolaniu sa nevenoval, hoci kratší čas pôsobil ako farár v Megyesháze. Po utvorení Juhoslávie vrátil sa domov do Kovačice, kde pôsobil ako učiteľ. Do Petrovca prišiel na pozvanie gymnáziálneho kuratória v roku 1919, kde sa vtedy otvárali prvé dve triedy gymnázia. Ako profesor prednášal hlavne matematiku a prírodné vedy a celý rad iných predmetov. Na gymnáziu pôsobil až do novembra roku 1952, keď bol penzionovaný.

  • JUDr. Ján Torday a rodina Torday

    Maturant prvej generácie žiakov petrovského gymnázia Ján Torday sa narodil pred 115 rokmi 14. júla 1907 v Petrovci. Gymnázium zakončil v školskom roku 1926/1927, po čom sa zapísal na Právnickú fakultu najprv v Záhrebe, potom v Belehrade a nakoniec v Bratislave. Štúdiá úspešne absolvoval, neskôr v Bratislave obhájil i doktorandské skúšky a stal sa doktorom právnych vied. Vysoké akademické tituly získali viacerí žiaci tých prvých generácií maturantov štátneho gymnázia v Petrovci a viacerí sa na Slovensku stali úspešní či známi vo viacerých oblastiach. Mnohí Petrovec natrvalo opustili, no s ním zostali trvalo zviazaní – akési dolnozemské „genius loci" nedalo im zabudnúť na rodisko a pravidelne sa stretávali, či už na Slovensku, alebo v Petrovci. Petrovský silný genetický kód v mnohých prípadoch preniesli aj na svojich potomkov a tak aj Jánov syn JUDr. Milan Torday, ktorý sa narodil na Slovensku, každoročne prichádza do Petrovca a prechádza sa chodníčkami svojho otca. Keďže Milan s posvätnou úctou ochraňuje pozostalosť svojich rodičov, časť z toho veľkého bohatstva venoval Gymnáziu Jána Kollára pri príležitosti osláv jeho storočnice a tie dokumenty boli využité pri inštalácii gymnaziálnej Spomienkovej izby.

  • Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

    Spolok Slovákov z Bulharska v nadväznosti na projekt nahrávania CD piesní Slovákov z Bulharska s podnázvom Ninto od muškátu najkrajší kvet (finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí), ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 pod vedením speváčky Danky Sihelskej a hudobníka Milana Verónyho v štúdiu Môlča records, natáčal tento rok v júni klip k trom pesničkám – Volári volári, Šťiri húske biele, Dobre mi je dobre. V klipe vystupovala Danka Sihelská s našimi krajanmi, ktorí spievali aj na CD. Danka vystúpila vo vlastnom kroji z obce Ábelová pri Lučenci jednej z oblastí odkiaľ Slováci koncom 17. storočia odchádzali na Dolnú zem.

  • Prof. Ing. Andrej Červený, CSc. a rodina Červených

    Andrej (Ondrej) Červený sa narodil pred 100 rokmi 12. júla 1922 v Petrovci, kde aj maturoval na Slovenskom štátnom reálnom gymnáziu. Po presťahovaní na Slovensko pracoval v rokoch 1943 - 1945 v Piešťanoch, potom sa rozhodol pre štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva - odbor poľnohospodársky, ktoré ukončil v roku 1950 v Košiciach. Počas štúdia v roku 1949 začal pracovať ako pomocný asistent na Ústave všeobecnej zootechniky a živočíšnej technológie. Následne bol poverený vedením Ústavu spravovedy a účtovníctva VŠPLI v Košiciach, z ktorého sa postupne vytvorila katedra ekonomiky a organizácie socialistických poľnohospodárskych podnikov. V období od roku 1952 do roku 1956 a v školskom roku 1958/1959 bol dekanom Zootechnickej fakulty VŠP v Nitre a neskôr prvým dekanom Prevádzkovo-ekonomickej fakulty. Tragicky zahynul v autonehode 1969.

  • Júl a jubileá Kovačice

    V dejinách Kovačice bol začiatok júla poznačený viacerými udalosťami, ktoré sa zapísali do dejín tejto našej banátskej osady, ktorá si v tomto roku pripomína 220 rokoch príchodu Slovákov na tieto končiny. Ide predovšetkým o "Kovačický proces", ktorým sa Kovačičania vzopreli maďarizácii. Odmietanie používania maďarského jazyka bolo tvrdo trestané. Až 97 osôb bolo uväznených vo vyšetrovacej väzbe a proti nim sa súdny proces začal 1. júla 1907. V rovnaký deň, avšak pred 220 rokmi sa narodila prvá Kovačičanka. V tom prvom roku po osídlení Kovačice sa v novom domove narodilo 10 detí. Pred 90 rokmi bol v Kovačici založený Dobrovoľný hasičský spolok a pred 30 rokmi v tomto banátskom mestečku protestovali poľnohospodári. V pokračovaní textu uvádzame výňatky z príspevkov Jána Jonáša a Mgr. Jána Chrťana o júlových udalostiach v dejinách Kovačice zverejnených v Kovačickom kalendári 2022.

  • Cesty a zablúdenia kultúrnej politiky pre slovenskú národnostnú menšinu

    Po získaní najnovšej informácie o tom, že jeden z organizátorov (okres Báčsky Petrovec) Slovenských národných slávností v roku 2022 naplánoval v súvislosti s týmto veľkým, ak nie aj najväčším kultúrnym podujatím Slovákov v Srbsku celovečerné vystúpenie Nedy Ukradenovej, kladie sa otázka, či existuje hocijaká kultúrna politika slovenskej menšiny a kto ju vedie. Prinášajú niektoré z inštitúcií Slovákov v Srbsku, akými sú napr. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny alebo Matica slovenská v Srbsku, ako združenie občanov, samostatné rozhodnutia a vytvárajú kultúrnu politiku, alebo niekto iný, napr. vládnuca strana, resp. štátna a regionálna moc riadia kultúrnu politiku pre slovenskú národnostnú menšinu? Alebo je možno kultúrna politika pre Slovákov v rukách okresných činiteľov a referentov pre kultúru, spoločenské aktivity, mládež, šport atď. v miestnych samosprávach so slovenským obyvateľstvom? Vtedy sa môže ľahko stať, že napr. člen obecnej rady alebo úradníci v Báčskom Petrovci, pobádaní predsedom okresu, pridelia určitú sumu z okresnej pokladnice na koncert hviezdy šoubiznisu Nedy Ukradenovej.

  • Legenda medicíny MUDr. Andrej Leňo

    Andrej Leňo sa narodil v Báčskom Petrovci 9. júla 1908 rodičom Andrejovi Leňovi a Márii rod. Husárovej. Pochádzal zo zámožnej zemianskej rodiny. Keď mal iba 18 rokov odišiel do Prahy na štúdium medicíny. "Okamžite sa zaradil medzi najlepších študentov. Čoskoro získal štipendium a absolvoval dva semestre na parížskej Sorbonne," povedal pre Korzár vnuk Andreja Leňa Humenčan Tomáš Leňo, známy fotograf, laureát mnohých ocenení na Slovensku a v zahraničí. Ďalej dodal, že jeho starý otec na tejto prestížnej univerzite zložil všetky skúšky vo francúzštine na výbornú a v roku 1946 už bol primárom chirurgického oddelenia štátnej nemocnice v Humennom. "O Srbsku, vôbec o Balkáne, sa u nás v rodine často hovorilo. Na starej volge z času na čas smeroval dedo s rodinou do starej domoviny. Do svojho Báčskeho Petrovca." V Prahe roku 1968 minister zdravotníctva udelil MUDr. Andrejovi Leňovi titul „Zaslúžilého lekára" a stal sa legendou československej chirurgie. Až 30 rokov viedol oddelenie chirurgie v humenskej nemocnici a po ňom je od roku 2000 táto nemocnica aj pomenovaná.

  • Konope a konopáreň v Kulpíne

    Konopa sa pomaly vracia na naše polia. Dnes v Báčskom Petrovci, na Oddelení pre zeleninárstvo a alternatívne plodiny, usporiadali prvý Konopný infodeň. Projekt „Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy u vojvodinských Slovákov – spojenie tradičných poznatkov a moderných výrobných postupov" má za cieľ informovať verejnosť o pestovaní a úlohe konopy v rozvoji ekosystému a stimulácii regionálneho rozvoj. Vojvodinskí Slováci boli totiž v prvej polovici 20. storočia známymi pestovateľmi konôp. Výrobu a spracovania dobre poznali a mnohí zbohatli pestujúc túto plodinu. Možno však povedať, že tie získané peniaze boli tvrdo zarobené. Pestovanie konôp a zvlášť ich spracovanie bolo veľmi náročné a prebiehalo v ťažkých podmienkach. Napriek tomu, pred druhou svetovou vojnou v roku 1940 v obvode Dunajskej bánoviny bolo vyše 200 konopární a konoprárskych podnikov, z toho v Petrovci boli 3 a po dve v Maglići a Kulpíne a jedna v Hložanoch. Jedna z kulpínskych konopární bola vo vlastníctve bratov Víziovcov a tú druhú, väčšiu, vlastnil zemepán Đoka Dunđerski.

  • Vitaj doma, brate!

    Známa slovenská kapela Horkýže Slíže má nový letný hit Tvojho brata brat má brata. Ide o skladbu k filmu Vitaj doma, brate! slovensko-českého režiséra Petra Serge Butka. Prvýkrát tento profesionálny herec a režisér prišiel do Petrovca pred 23 rokmi a odvteda pravidelne navštevoval dolnozemských Slovákov. Počas letných dovoleniek sústavne pracoval a stále pracuje s tunajšími divadelnými ochotníkmi a zanietencami. Plody tejto dlhoročnej snahy by sa čoskoro mali zviditeľniť aj v profesionálnej filmovej produkcii. Premiéra filmu sa už netrpezlivo čaká a to nielen v Petrovci, kde sa dej odohráva, ale aj na Slovensku, kde sa skladba Tvojho brata brat má brata za iba pár dní stala hitom a zvučne otvára cestu k divákom a úspechu filmu.

  • Deň zahraničných Slovákov 2022

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) aj v tomto roku pozval širokú verejnosť na tradičné oslavy pamätného Dňa zahraničných Slovákov v Bratislave, ktoré prebiehali v utorok 5. júla 2022 v Bratislave, najprv predpoludním v Sade Janka Kráľa a podvečer v Átriu na Hviezdoslavovom námestí. V centre Sadu Janka Kráľa v mestskej časti Petržalka ani v tomto roku nevystala ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Prihovoril sa predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip a predstavitelia z Chorvátska, Veľkej Británie a Kanady. Hudobnú časť programu tentoraz pripravili Slováci z Chorvátska. Záber z osláv pamätného Dňa zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa nafotil Imrich Fuhl, jeden zo štyroch laureátov pamätnej medaily Nadácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

  • 24. PDvK

    Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) sa aj v tomto roku uskutočnia v posledný júlový víkend, tentoraz to bude v sobotu a nedeľu 30. a 31. júla. Paralelne budú prebiehať aj ďalšie dve podujatia: Deň Kulpína a 15. Svadba voľakedy a dnes spolu s Tortiádou. Týždeň pred týmto podujatím, v sobotu 23. júla v Kulpíne bude 6. Slovenská výtvarná kolónia, na ktorej účasť prisľúbilo vyše 30 maliarov a v nedeľu 24. júla sa uskutoční Obecný šachový turnaj, na ktorom budú súťažiť šachové združenia z Báčskopetrovskej obce. Miestny odbor Matice slovenskej z Kulpína srdečne pozýva na všetky programy.

  • Cyrilo - metodský večierok

    Už 23 rokov v petrovskom evanjelickom kostole venúvajú osobitný program Cyrilovi a Metodovi a Jánovi Husovi a už tri roky, v prvú júlovú nedeľu, týmto významným osobnostiam našich dejín býva venovaný nielen osobitný program, ale aj predpoludňajšie služby Božie. Tak bolo aj včera a na hlavných bohoslužbách biblické texty a tiež modlitby a piesne boli príležitostne ladené a v podvečerných hodinách v zborovom dome odznel Cyrilo - metodský večierok. Od samotného začiatku úspešne ho pripravuje Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci v spolupráci s petrovským cirkevným zborom. Tohtoročný večierok, rovnako ako aj predpoludňajšie bohoslužby, prebiehali v zborovom dome, keďže sa v kostole konajú rekonštrukčné práce. Úvodom večierka sa prihovoril petrovský pán farár Ján Vida a predsedníčka miestneho matičného odboru a zároveň zborová presbyterka Katarína Melegová Melichová.

  • Pro Cultura Slovaca a Deň Slovákov v Maďarsku

    V Sarvaši včera prebiehal Deň Slovákov v Maďarsku, najväčší sviatok Slovače v Maďarsku, o čom informuje portál http://www.luno.hu. Program bol mimoriadne nabitý a okrem otvorenia výstavy o práci sarvašských slovenských tkáčov, tradičnej ekumenickej pobožnosti spojenej s odovzdaním vyznamenaní Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, galaprogramu regionálnych stredísk ÚKSM a množstva sprievodných programov, v Múzeu Samuela Tešedíka včera predpoludním odovzdali vyznamenania Pro Cultura Slovaca. Ocenení boli Ondrej, Maglovský a Mariena Stankovićová Kriváková zo Srbska, Vlatko Miksád z Iloku a Folklórny súbor Furmička z Maďarska.

  • Slovenská grafika v Srbsku

    V Belehrade, v Kultúrnom klube 4 SE Marina, včera otvorili výstavu "Slovenská grafika v Srbsku" na ktorej svoje grafické listy vystavuje 15 našich grafikov počnúc od Pavla Popa, Jozefa Klátika, Pavla Čániho, Michala Kiráľa, Martina Kizúra... až po naše najmladšie grafičky. Ide o diela, ktoré vznikali počas takmer pol storočie, odkedy sa grafikou začali zaoberať prví naši umelci. Na vernisáži sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, spisovateľ Martin Prebudila prečítal vlastnú báseň Biele ako farba a o výstave širšie hovoril kurátor Vladimír Valentík. Výstava predstavuje prvý pokus tohto druhu historicky zoradiť a prezentovať tento segment súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku. Spoluorganizátorom výstavy je Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca a výstava potrvá do 30. júla 2022.

  • 28. DFF Zlatá brána – Kysáč 2022

    V Kysáči dnes štartoval Detský folklórny festival Zlatá brána. V predškolskej ustanovizni Lienka v podvečerných hodinách usporiadali vernisáž diel insitných maliarov, členov Umeleckého spolku Michala Geržu a v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorili výstavu poštových známok filatelistov-mladežníkov – Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet. Ogranizátorom filatelistickej výstavy je KUS Vladimíra Mičátka a v organizácii Knižnice Michala Babinku otvorili výstavu detských výtvarných prác Zlatá brána. Vo večerných hodinách Na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány bolo bábkové predstavenie Konôpka v predvedení členov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika. Toto divadielko už zajtra 2. júla o 19.00 h bude hosťovať aj v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

  • Veľký umelecký maratón venovaný Pavlovi Popovi

    V Novom Sade sa 30. júna začal veľký umelecký maratón venovaný tretiemu výročiu úmrtia maliara Pavla Popa (1948 - 2019). Z desiatky plánovaných tohtoročných vernisáží, v prvý deň boli zorganizované dve: v galérii „Macut" na SPENSe a v galérii „Sezan Art" na ulici Petra Drapšina 39. V galérii „Macut" je vystavených 25 diel veľkých rozmerov 2 x 1,2 metra, ktoré sú omážom novosadského maliara veľkým umelcom, ktorí poznačili milénium. V galérii „Sezan Art" otvorená bola výstava grafík, ktoré Pavel Pop počas života venoval svojim priateľom a ktoré sú s osobným venovaním. Umelecký maratón bude pokračovať 14. júla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS).

  • Karađorđeho hviezda prvého stupňa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku

    V Paláci Srbska v Belehrade včera prebiehal ceremoniál pri príležitosti Vidovdanu spojený s inauguráciou prezidenta Srbska Aleksandara Vučića. Začal sa štátnou hymnou „Bože pravde" a pokračoval príhovorom Aleksandara Vučića, ktorý včerajším dňom začal svoj druhý prezidentský mandát. V druhej časti ceremoniálu prezident odovzdal zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám vidovdanské vyznamenania. Radom Karađorđeho hviezdy prvého stupňa vyznamenal aj Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev (SEAVC) v Srbsku pri príležitosti storočnice jej osamostatnenia. Vyznamenanie prevzal Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. biskup SEAVC v Srbsku.

  • Vidovdan

    Vidovdan je jedným z najväčších srbských sviatkov, ktorý slávi Srbská pravoslávna cirkev (15. júna podľa juliánskeho kalendára, 28. júna podľa gregoriánskeho kalendára) a tiež Bulharská pravoslávna cirkev. Osud srbského národa v mnohom súvisí práve s týmto pravoslávnym sviatkom. Vidovdan – starobylý sviatok svätého Vida, je to dátum mýtických rozmerov, synonymum veľkého utrpenia, ale aj víťazstiev a národných inšpirácií. Od bitky o Kosovo, cez prvú svetovú vojnu až dodnes zostal Vidovdan hlboko zakorenený v povedomí ľudí. Medzi Srbmi je známy ako Vidovdan a medzi Bulharmi Vidovden alebo Vidov deň. Význam Vidovdanu pre srbský ľud vyplýva z historických udalostí súvisiacich s týmto dátumom a najvýznamnejšou zo všetkých je Kosovský boj, smrť kniežaťa Lazara a pád tzv. Srbskej ríše. Hoci Srbi utrpeli porážku v boji o Kosovo, oslavujú bitku na Gazimestane ako svoje víťazstvo a každoročne si na Vidovdan pripomínajú veľkosť niekdajšej Srbskej ríše. Sviatok svätého Vida považujú za deň, kedy si pravoverné srbské vojsko zvolilo prijatie do kráľovstva nebeského pred pozemským víťazstvom. Od tejto chvíle sa pokladajú za nebeský národ. Vidovdan sa oslavuje dôstojne, pokojne, bez radosti.

  • Daniel Dudok o menách a priezviskách

    Pred deväťdesiat rokmi 26. júna 1932 v Erdevíku sa narodil slovenský vojvodinský lingvista a dialektológ, vysokoškolský pedagóg Daniel Dudok. Keď chceme hovoriť o menách a priezviskách v našom prostredí, siahneme po knihe profesora Dr. Daniela Dudka Priezviská Slovákov v Juhoslávii, ktorú vydal roku 1999 v Novom Sade Spolok vojvodinských slovakistov. Na úvod k téme poznamenávame, že u Slovákov sa ujala dvojmenná úradná sústava osobných mien (krstné meno a priezvisko), ktorá sa u nás stala úradnou od čias rakúskeho cisára Jozefa II. (1780—1790). Keďže sa Slováci na územie dnešnej Vojvodiny začali sťahovať v polovici 18. storočia, vzácnym materiálom na skúmanie priezvisk sú cirkevné matriky. K nedožitým deväťdesiatinám autora uvádzame niekoľko zaujímavostí z tejto knihy.

  • Jubileum Petrovskej družiny

    Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina s takýmto názvom bol založený pred dvomi desaťročiami, roku 2001. No, dejiny tohto spolku ako inštitúcie s významným poslaním v našich osadách siahajú do roku 1891. Petrovčania sa vtedy začali organizovane stretávať s cieľom založiť si spevokol. No oficiálne povolenie na založenie Petrovského spevokolu bolo vydané až v roku 1901, keď úrady schválili stanovy spolku. Dovtedy však jeho členovia nesedeli so zloženými rukami, ale sa aktívne podieľali na tvorbe programov. Zo začiatku spievali iba muži, prevažne cirkevné piesne. Neskôr začali usporadúvať aj divadelné predstavenia a postupne sa ich činnosť rozrastala. https://slovackizavod.org.rs/sr/narodna-kultura/kulturno-umetnicka-drustva/kulturno-umetnicko-drustvo-petrovska-druzina-backi-petrovac/. Počas jestvovania svoje pomenovanie síce menili, ale ochota nikdy nechýbala. Tak sa podarilo zachovať spolok vyše 130 rokov. Oslavy 130-ročnice prebiehali v sobotu 25. júna 2022 v Slovenskom vojvodinskom divadle a fotograficky ich zaznamenal Juraj Spevák.

  • Daniel Pixiades – laureát Ceny Nového života

    Po príhovoroch riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimíra Francistyho, šéfredaktorky Nového života Zdenky Valentovej Belićovej a predsedníčky Výboru pre kultúru NRSNM Anny Čapeľovej dnes predpoludním sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade začalo 66. Literárne snemovanie. Jeho téma tentoraz bola Literatúra v neblahých časoch a venované bolo našim významným literátom, ktorí v tomto roku oslavujú svoje okrúhle životné jubileá: Jarmila Hodoličová (70), Miroslav Dudok (70) , Nebojša Kuzmanović (60) a Annamária Boldocká Grbićová (50) a pripomenuli sa i nedožité narodeniny Zlatka Klátika (100), Andreja Čipkára (90), Daniela Dudka (90), Michala Týra (80) a Jaroslava Supeka (70). Pred začiatkom snemovania udelená bola Cena Nového života, ktorú v tomto roku získal náš exilový spisovateľ žijúci v Kanade Daniel Pixiades. Cenu zdôvodnila predsedníčka komisie Katarína Pucovská, po čom riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík oznámil, že práve včera tlačou vyšla najnovšia kniha Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia – Eseje iných o mne zostavovateliek Zdenky Valentovej Belićovej a Smiljany Pixiadesovej. Následne sa laureát ceny Daniel Pixiades prihovoril prostredníctvom video snímku.

  • Provinčný weltschmerz a Slovenské národné slávnosti

    Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia a ich organizátori: Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny oficiálne zverejnili, že sa uskutočnia v druhý víkend v auguste, od 12. 08. do 14. 08. 2022. Annamária Boldocká Grbićová vo svojej knihe Provinčný weltschmerz (SVC Báčsky Petrovec 2021) v poslednej z deviatich esejí (na konci bič plieska) uvažuje o posolstve Slávností nášho slovenského života a slávnosti nášho národného charakteru. Konfrontuje roky 1919, 1990 a 2019 a rozjímajúc nad stým výročím Slovenských národných slávností pýta sa či sme ešte charakteroví a zápalistí, alebo tí, čo nás zapaľovali, už dávno zhoreli!? A konštatuje: Pominuli sa hodnoty a ich autori, postupne sa rozsýpajú reprezentanti, intelektuálna kritická masa, rozsýpa sa nám slovenčina, a spomienky obrazoborecky blednú. Národnosť starne, odchádza mládza. Odchádzajú potenciálni predáci ako odídenci od svojeti, kým hlúčik chamtivo berie, čo sa ešte dá. Pechoriacej sa, hlavne nesebakritickej perepúti nie je treba nič hodnotného, okrem materiálneho a upísať sa medzi neofeudálnu elitu! Stačí za priehršť forsírovania pretenzií a bratríčkovania sa s posluhovačmi politických a finančných štruktúr. Jeho výsosť malosť je u nás „navýsosť" spokojná. Upozorňuje, že "ak myslíš, si nepriateľ" a ľudia, ktorí predstavujú kritickú mienku, žijú v nepriateľskom ovzduší. Predátorsky sami seba ničíme. Škandalizujeme!

  • IV. Slovenské rozprávky z celého sveta

    Tento rok sa do medzinárodnej súťaže v literárnej a výtvarnej tvorbe detí a žiakov pod názvom „Slovenské rozprávky z celého sveta IV" zapojilo spolu 29 škôl a centier z 13 krajín sveta. Téma súťaže bola: Moje najobľúbenejšie jedlo a z napísaných rozprávok ocenených účastníkov vznikla už štvrtá kniha. Súťaž prebiehala v kategórii prózy a poézie nižších a vyšších ročníkov základných škôl, tiež vo výtvarnej tvorbe a do tejto kategórie sa mohli zapojiť aj deti v predškolskom veku. Organizátorom súťaže je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Základná všeobecnovzdelávacia škola v Užhorode, Ukrajina a ISELA. Žiakom zo Srbska ocenenia odovzdali na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. „Dvadsiatka ocenených detí si u nás na veľvyslanectve prevzala ocenenia Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v medzinárodnej súťaži „Slovenské rozprávky z celého sveta". Ich víťazné literárne a umelecké práce boli publikované v rovnomennej knižnej publikácii. Pre žiakov I. a II. stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským (z Báčskeho Petrovca, Hložian, Erdevíku, Aradáča a Pivnice) to bola zároveň príležitosť zoznámiť sa s fungovaním a úlohami veľvyslanectva," – uvádza sa to na facebookovej stránke slovenského zastupiteľského úradu v Srbsku.

  • Oslavy storočnice osamostatnenia SEAVC v Srbsku

    Dejiny osamostatnenej Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku sa začínali písať 27. 06. 1921, teda pred 101 rokmi. Vtedy vznikol slovenský dištrikt v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr to už bola Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom, potom Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Juhoslávii a v súčasnosti sa menuje Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku. Keďže vlaňajšie oslavy storočnice kvôli pandémii vystali, presunuté boli na tento rok a prebiehali dnes v evanjelickom kostole v Novom Sade za účasti štátnych predstaviteľov a najvyšších cirkevných hodnostárov, ako aj vysokých hostí z krajiny a zahraničia.

  • Slovanský obzor

    Vyšlo prvé číslo druhého ročníka Slovanského obzoru 1/2022, informačného spravodajcu Matice slovenskej z Martina pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Ono prináša informačné príspevky zo Srbska, Česka, Chorvátska, Ruska, ale napríklad aj z Veľkej Británie. Na titulnej strane je spoločná snímka z rokovania predstaviteľov Archívu Vojvodiny z Nového Sadu, Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa z Bratislavy a poslancov NR SR na Úrade vlády Slovenskej republiky vo februári 2022. Na stranách, ktoré prinášajú prehľad zo slovanského sveta, je text riaditeľa Archívu Vojvodiny Nebojšu Kuzmanovića o jeho aktivitách zameraných na zveľadenie srbsko-slovenských stykov. V rubrike Dejiny, v texte Martina Jarinkoviča sa možno dočítať o slovanskej vzájomnosti vo vzťahoch Slovenskej republiky a Kráľovstva Juhoslávie v rokoch 1939 – 1941. V tomto čísle si pripomínajú významných predstaviteľov Matice slovenskej, erudovaných odborníkov s presahom na slovensko-slovanské vzťahy, ktorí nás navždy opustili v rokoch 2020 a 2021, ale aj storočnicu narodenia Tibora Königa z Báčskeho Petrovca. O ňom a tiež o buste Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači píše Katarína Pucovská. Časopis prináša aj informácie o činnosti Matice bunjevskej v Srbsku, so sídlom v Subotici, tiež o ich „šlingeri" ako o bunjevskom písme.

  • Jarné nôty, 26. ročník

    Jarné nôty prvýkrát zazneli pred štvrťstoročím 22. júna 1997. Bola vtedy nedeľa, sviatočný deň a skutočný sviatok hudby. Včera tiež bola nedeľa, sviatočný deň a tiež opravdivý sviatok hudby – Jarné nôty zazneli už 26.-krát. Matičiari petrovského miestneho odboru v čele s Katarínou Melegovou Melichovou sa pred 25 rokmi podujali organizovať festival vedomí, že tento žáner je zanedbaný a naši talentovaní mladí hudobníci odrastajú bez podpory širšieho spoločenstva. Krivdilo sa im, boli zatlačení akoby do kúta a keďže sa nemali kde predstaviť, málokto vedel o ich úspechu. Festival Jarné nôty postupne prerástol v jarný slávnostný zjazd našich mladých interpretov klasických hudobných žánrov, ktorý tentoraz predstavil dvadsiatich mladých hudobníkov. Početnému obecenstvu tak ponúkol možnosť zoznámiť sa na jednom mieste s našimi malými, väčšími, či dorastajúcimi hudobnými talentmi zo všetkých našich slovenských prostredí, ale aj s budúcimi hudobnými odborníkmi, ktorí sa školia, či zdokonaľujú na doktorandských štúdiách vysokých hudobných škôl.

  • 50. FF Tancuj, tancuj...

    Absolútnym víťazom 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj je KOS Jednota Hložany. Jeho mladšia tanečná skupina obsadila prvé miesto v kategórii tancov a pre KOS Jednota Hložany získala Cenu a sošku NRSNM. Kultúrno osvetový spolok Jednota z Hložian je aj zakladateľom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., najväčšej kultúrnej manifestácii Slovákov mimo územia Slovenskej republiky, ktorá každoročne zhromaždí zo tisíc účinkujúcich. Počas 50 festivalových ročníkov sa na tomto festivale obecenstvu predstavilo vyše 40000 ochotníkov, milovníkov slovenského folklóru a piesne. Na tohtoročnej jubilejnej päťdesiatej festivalovej edícii v kategórii speváckych skupín najúspešnejšia bola Dievčenská spevácka skupina Kreatívneho centra Kovačica a v kategórii orchestrov prvé miesto obsadil SKC P.J. Šafárika z Nového Sadu.

  • U patriarchu SPC

    Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedora Rosochu prijal vo štvrtok 16. júna 2022 najvyšší hodnostár Srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Porfirije, ktorý v predchádzajúci deň prijal aj vysokú delegáciu Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku vedenú d.p. Jaroslavom Javorníkom, biskupom SEAVC. V oboch prípadoch stretnutie prebiehalo v srdečnom ovzduší a účastníci rozhovorov sa zhodli, že je nanajvýš dôležité, aby sa medzi oboma národmi naďalej pestovali a rozvíjali úprimné priateľské vzťahy. Na oboch stretnutiach sa zúčastnil aj episkop marčanski Sava, vedúci kabinetu srbského patriarchu. Patriarcha v srdečnom a priateľskom rozhovore zdôraznil, že vzťahy medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou a Slovenskou evanjelickou cirkvou a.v. sú tradične dobré, čo sa odzrkadľuje v úspešnej spolupráci v mnohých otázkach a sú príkladom toho, ako kresťania majú, bez ohľadu na to, do ktorej cirkvi sa hlásia, v každodenných problémoch a výzvach si byť oporou a navzájom sa podporovať. Uvádza sa to na oficiálnej stránke Srbskej pravoslávnej cirkvi http://www.spc.rs/.

  • Združenie športových rybárov v Kulpíne

    Združenie športových rybárov Zubáč/Smuđ Kulpín má peknú chatku vedľa kanála v Kulpíne. O ňu sa roky starostlivo starajú a postupne ju dobudúvajú. Najprv to bola iba jedna malá chyžka a teraz je vedľa nej aj niekoľko zastrešených terás. Počas letných páľav si tam možno v príjemnom chládku posedieť, pobaviť sa, občas sa aj najesť, zahrať sa s deťmi... Kulpínski rybári venúvajú náležitú pozornosť dorastu a preto pravidelne organizujú súťaže v love rýb pre pionierov. Pre menšie deti tam urobili hojdačky, šmýkačky, tobogány... Pre tých starších ponúkajú možnosť posedenia, šachy, nápoje a niekedy aj vyskúšať sa aj vo varení rybacieho paprikáša. Aj v minulú nedeľu sa tam stretlo 22 tímov, ktoré súťažili vo varení, kým domáci rybári pre hostí chystali smaženú rybu. Nepodstatné kto zvíťazil. Dôležité bolo kamarátenie a relax v prírode.

  • Svetový deň darcov krvi

    14. jún si ako Svetový deň darcov krvi pripomíname od r. 2004. Je vyjadrením vďaky dobrovoľným darcom krvi, ktorí dávajú ľuďom v núdzi ten najväčší dar ... V Báčskopetrovskej obce si tento deň pripomenuli včerajšou malou slávnosťou vo Veľkej sieni obecnej budovy. Pri tej príležitosti boli udelené plakety a ďakovné listy za posledné tri roky dobrovoľného darcovstva krvi, teda od roku 2018. Okrem dobrovoľných darcov, prítomní boli tajomník Červeného kríža Vojvodiny Boško Mitrašinović, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, predsedníčka Červeného kríža Báčsky Petrovec Jarmila Davidović a úradujúca tajomníčka Červeného kríža Báčsky Petrovec Mariana Valtner. Za uplynulé tri roky 18 darcov darovalo krv 5-krát, z toho bolo 9 žien, 35 darcov, ktorí darovali 10-krát, z toho 12 žien, 20 darcov, ktorí darovali 20-krát, z toho 4 ženy, 14 darcov, ktorí darovali 35-krát, 6 darcov, ktorí darovali 50-krát, z toho 1 žena, 7 darcov, ktorí darovali 75-krát, z toho 1 žena a 5 darcov, ktorí darovali 100-krát.

  • Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom v zahraničí

    Presný počet Slovákov žijúcich mimo hraníc materského štátu sa ani nevie, no na základe odhadov, ide o 1,8 milióna osôb. Z toho počtu najviac je v USA a na druhom mieste je Česko. Z okolitých krajín je to Rakúsko a Srbsko a zo zámorských a západoeurópskych je to Kanada, Spojené kráľovstvo, Nemecko... Možno teda povedať, že takmer jedna tretina Slovákov žije v zahraničí a preto tejto téme Slovenská republika venúva náležitú pozornosť. V stredu 8. júna 2022 bola na 83. schôdzi vlády SR schválená nová Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 – 2026. V rovnaký deň v relácii Téma dňa s Petrom Bielikom televízie TA3 hosťoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip, ktorý bližšie ozrejmil súčasnú situáciu krajanských komunít v zahraničí, pričom poznamenal, že pred asi tromi desaťročiami mimo Slovenska žilo až 2,5 milióna Slovákov.

  • Čaro višieň v Silbaši

    Po dvojročnej prestávke v Silbaši včera prebiehalo v poradí jedenáste podujatie Čaro višieň. Za podpory silbašského MOMS zorganizovali ho členky Aktívu žien zo Silbaša, ktoré pre návštevníkov pripravili špeciality z višieň a tiež aj kultúrno-umelecký program. V predsieni Domu kultúry Silbašanky a hostky z okolitých dedín, z Petrovca, Hložian, Pivnice, Tovariševa... vystavovali višňové dobroty: kompóty, džemy, marmelády, domáce ovocné šťavy a chutné koláče z višieň. V kultúrno-umeleckom programe, ktorý prebiehal v sále Domu kultúry, vystúpili účastníci zo Silbaša a hostia z Kulpína. Zaspievala domáca ženská spevácka skupina, zatancovali žiaci silbašskej základnej školy a s viacerými choreografiami a spevmi sa predstavil KUS Zvolen z Kulpína. Zarecitovali Silbašanka Jarmila Čobrdová, ktorá s prednesom poézie nedávno postúpila na Vansovej Lomničku, a Miriam Murtínová z Hložian. Na úvod sa prihovorila predsedníčka Aktívu žien Anna Lomenová, zástupca predsedu Obce Báčska Palanka Mita Lačanski a zástupkyňa predsedu Miestneho spoločenstva Silbaš Snežana Grbićová. Podujatie otvoril Janko Havran, člen výkonného výboru NRSNM.

  • IN MEMORIAM: Zuzana Kolárovská

    Zuzana Kolárovská, r. Sľúková, prvá ordinovaná žena farárka v SEAVC v Juhoslávii, resp. Srbsku, sa narodila 19. februára 1945 v Silbaši vo vtedajšej Juhoslávii. Po základnej škole maturovala v roku 1964 na Strednej škole technickej v Novom Sade. Rok pracovala ako stavebná projektantka v Novom Sade. Potom začala štúdium na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte (SEBF) v Bratislave. Za evanjelickú farárku bola ordinovaná v Novom Sade 10. januára 1971. V roku 1970 sa vydala za ThDr. Pavla Kolárovského, evanjelického farára v Bratislave – Rači a profesora vyučujúceho cirkevnú históriu na SEBF. Narodili sa im dvaja synovia: Ondrej a Peter. Jej manžel Pavel zomrel v roku 1994 v Bratislave a Zuzana sa za ním vydala 9. júna 2022, vo veku 77 rokov. Pohrebná rozlúčka bude v utorok 14. júna 2022 v evanjelickom kostole vo Sv. Jure.

  • Generácia maturantov šk. roku 1974/75

    Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja,
    nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
    A milovať.
    (Ján Smrek)

    Takéto motto si pred 47 rokmi zvolila generácia maturantov školského roku 1974/75 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorá sa včera stretla na pravidelnom, teraz už každoročnom stretnutí. Zápasia a milujú a vzájomnú úctu a lásku si zachovávajú. Vlaňajšie stretnutie bolo v Hložanoch, predtým v Kulpíne, v Ravnom Sele, Maglići... Po dlhšom období stretnutie sa znova usporiadalo v Petrovci. Na ňom sa zišlo 24 spolužiakov, z celkového počtu 60. V budove gymnázia ich privítala súčasná riaditeľka Jarmila Vrbovská. Na stretnutí sa zúčastnila aj niekdajšia profesorka Mária Boldocká.

  • Sokolom do Belehradu

    Rýchlovlakom Soko (Sokol) cesta z Nového Sadu do Belehradu trvá iba 30 – 35 minút. V tomto mesiaci ešte vždy je cena lístku propagačná – v jednom smere sa zveziete za 400 dinárov. Cestovať ním možno iba do Nového Belehradu alebo na hlavné nádražie v Belehrade. Síce, ono ešte nie je dokončené, ale podzemná časť, kam vlaky prichádzajú, je už vo funkcii. Z Nového Sadu sme štartovali o 9:00 a naše miesta boli na poschodí, takže pohľad bol pekný. Na obrazovke sme sledovali rýchlosť, akou sa vlak pohyboval. Najvyššia bola 200 km/h. V Belehrade sme z vlaku vystupovali o 9:32 h. Odtiaľ sa na štvrťhodinku chôdze nachádza chrám Svätého Savu a podobná vzdialenosť, ibaže v opačnom smere, je aj medzi belehradskou hlavnou stanicou a Múzeom Juhoslávie, kde sa nachádza hrobka Josipa Broza Tita a jeho manželky Jovanky Broz. Ak sa vystúpi v Novom Belehrade, v blízkosti je Veľvyslanectvo Slovenskej republiky – k nemu sa pešo možno dostať tiež za asi 10-15 minút. Lístok na vlak si možno zabezpečiť aj online na portáli železníc Srbska https://www.srbvoz.rs/.

  • Juniors Cup 2022

    O vlaňajšom prvom detskom turnaji vo futbale v Kulpíne sa účastníci veľmi pochvalne zmieňovali a tento druhý turnaj už chvália na plné ústa. „Podarilo sa nám zhromaždiť 350 detí a ukázali sme, že so správnym úmyslom, dobrou organizáciou a vôľou dobrých ľudí môže Kulpín ako malá dedina posúvať hranice. Ukázali sme sa ako viac než dôstojní ambasádori našej obce ," takto zhodnotil tohtoročný turnaj predseda FK Kulpín Nenad Zamfirović, ktorý turnaj vlani založil s úmyslom vzbudiť čo väčší záujem detí o šport. „Nie je nič krajšie, ako keď sa dieťa športovaním rozvíja fyzicky a psychicky. Osobne viem, koľko krásnych a nezabudnuteľných chvíľ som pri športovaní prežil, a to najmä v detstve. Benefity, ktoré samotný šport prináša, sú nemerateľné a preto mám srdce plné a hrdé na všetkých týchto chlapcov, predovšetkým na deti z našej dediny, kde som aj ja vyrastal," povedal Nenad Zamfirović a vyjadril vďaku všetkým účastníkom, dobrým ľuďom a rodičom, ktorí sa podieľali na organizácii, ako aj sponzorom a priateľom klubu. Vlaňajší I. detský turnaj priviedol do Kulpína 12 tímov a asi 200 hráčov , kým na tento druhý turnaj sa už prihlásilo 16 tímov generácie detí 2011 a 14 tímov generácie 2013. Druhý futbalový "Juniors Cup" prebiehal v nedeľu 5. júna 2022 na ihriskách FK Kulpína.

  • Na krídlach piesní 2022

    Druhý ročník detského hudobného festivalu Na krídlach piesní, ktorý prebiehal včera v SVD v Báčskom Petrovci, rozveselil a rozospieval mnohé deti a potešil ich rodičov a divákov. Organizátorom podujatia bol komorný zbor Musica viva a jeho umelecká vedúca Mariena Stankovićová Kriváková,. Festival nebol súťažného rázu a najviac účastníkov bolo z Petrovca, no dôstojne zastúpené boli aj Selenča, Kulpín a Hložany. Vlani na prvom ročníku odznelo 17 piesní a v tomto roku ich už bolo 24. Spestrením festivalu bola skupina Peličky z Ymkárne, s ktorou pracuje Mariena Stankovićová Kriváková a tieto deti vo veku 4 až 10 rokov nielenže na úvod krásne zaspievali Hody (hudba Ľuboslav Majera, text Anna Majerová) lež ako sprievodné vokály v značnej miere skvalitnili prvých desať sklatieb. V druhej festivalovej časti rovnako úspešne spevákov sprevádzala spevácka skupina ZŠ Jána Čajaka z Petrovca a ZŠ Jána Ámosa Komenského z Kulpína.

  • Historický ornament na slovenskej mužskej košeli

    V tomto roku boli združeniu Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca schválené prostriedky na dielňu vyšívania, ktorá už dlhšie prebieha a ktorú podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Projekt pomenovali: Historický ornament na slovenskej mužskej košeli a jeho účastníčky ručne vyšívajú tzv. „predky" na košele. Nositeľkami projektu sú Anna Opavská a Ružena Arňašová z Petrovca a Jasna Đogo a Ljiljana Krstanović z Maglića, nositeľky najvyšších uznaní vo výšivkárstve doma a v zahraničí. Po konzultáciách s Múzeom vojvodinských Slovákov a etnológom Marijanom Pavlovim, ktorý bol spoluautorom knihy a výstavy Predok nainštalovanej v Galérii Zuzky Medveďovej (o tom TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11337-predok-symbol-etnickej-identity-vojvodinskych-slovakov) z vystavených exponátov odpísali vzory „predkov" so starodávnych slovenských košieľ a podľa tých vzorov ručne vyšívajú mužské košele.

  • Ivetin predmaturitný sólistický koncert

    S piesňou odrastala. Jej obľúbenými hračkami boli hudobné nástroje, ktorých v ich dome vždy bolo dosť. Lásku k hudbe jej vštepili otec Samuel Kováč ml. a starý otec Samuel Kováč st., obaja zapísaní do dejín našej vojvodinskej hudobnej tvorby. Aj keď si od mala rada zabrnkala na gitare, predsa najradšej udierala po klávesoch. Tie čierne a biele platničky a ich hudobné nuansy počas rokov dôkladne spoznala a dôverne si s nimi potykala, lebo práve ony vedeli do správnych hudobných tónov pretaviť jej emócie. To potvrdil aj včerajší prvý sólistický koncert. Diela, s ktorými sa mladá klaviristka Iveta Kováčová obecenstvu predstavila, technicky bravúrne zvládla, a virtuóznym predvedením ich dokázala pozmeniť na silný odkaz hudby. Po celý čas hrala presvedčivo, bez zaváhania a kontrastné emócie preniesla aj na prítomných, ktorí sa nechali unášať hudbou a spolu s interpretkou prežívali atmosféru napätia, drámy, vzdoru, ale aj lyrickej nálady, radosti a nehy.

  • Spasovdan v Kulpíne s posvätením zvonov

    Na sviatok Nanebovstúpenia Pána – Spasovdan – včera 20. mája podľa pravoslávneho kalendára, čiže 2. júna 2022 podľa novšieho gregoriánskeho kalendára, v Katedrálnom chráme v Novom Sade predpoludňajšiu svätú liturgiu prisluhoval Jeho Eminencia báčsky biskup Dr. Irinej a Jeho Eminencia episkop moháčsky Damaskin a diakoni báčskeho eparchátu. Keďže je Nanebovstúpenie Pána rovnako aj sviatkom kulpínskeho pravoslávneho chrámu Božieho, čiže cirkevnou „slavou", večerné bohoslužby s posviackou kríža a zvonov tiež mal vykonať pán Irinej. Vzhľadom však na jeho pokročilý vek a náročné predpoludňajšie služby Božie, do Kulpína neprišiel, v jeho mene sa modlil a posvätenie vykonal vladyka Damaskin. Po prečítaní evanjeliového úryvku a po príležitostnom príhovore, nasledoval akt požehnania darov, ktoré priniesol tohtoročný „slavski kum" – krstný otec Ivan Zabunov s rodinou. Na ďalší rok „kumstvo" (kmotrovstvo) v mene svojej rodiny prevzala Ksenija Nakić, ktorej domáci kňaz Zoran Regodić odovzdal časť posväteného „slavského koláča".

  • Peter Páleš-Pokladov

    Bol príslušníkom tej generácie, ktorú vojna zasiahla na prahu najkrajších rokov. Keď v Juhoslávii plamene vojny začínali blčať mal iba 16 rokov. Napriek tomu sa aktívne zapojil do protifašistického hnutia – bol ilegálnym pracovníkom a partizánom. Keď sa v novembri 1944 zakladala XIV. Vojvodinská úderná slovenská brigáda (VUSB), v ktorej bojovalo okolo 7% školákov a študentov, mal 19 rokov a za sebou už aj partizánskych skúseností. Vymenovali ho preto za komisára II. roty III. práporu. Keď však brigádu rozformovali a keďže boje za vyslobodenie ešte prebiehali, zapojil sa do XII. brigády. Pred koncom vojny bol ranený, a z tých rán sa úplne nikdy nezotavil, následky trpel do konca života.

  • Osemdesiatiny Jána Kopčoka-Uču

    Ján Kopčok sa narodil 2. júna 1942 v Báčskom Petrovci. Zakončil I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade odbor slovenský jazyk a literatúra a stal sa odborným učiteľom slovenčiny. Celú pracovnú dobu pôsobil v Kulpíne v Základnej škole J. Á. Komenského, kde vyučoval slovenčinu a hudobnú kultúru. Lásku k hudbe a piesni prejavoval nielen nacvičovaním spevu a zborového spevu na škole, ale aj komponovaním tematicky ladených piesní. Najznámejšie a rady počúvané sú piesne Kulpín je malá dedinka, Kulpín bude večne žiť, Spomienky na školu a iné. Bol zakladateľom detskej speváckej súťaže pod názvom Letí, letí pesnička, kde mnohé spevácke talenty pokračovali v speváckej kariére v KUS Zvolen a vystupovali v mnohých programoch doma i v zahraničí. Jeho druhou záľubou boli známe divadelné scénky, ktorých sám bol i autorom a nacvičoval ich nielen v škole ale aj v KUS Zvolen. Bol i autorom početných príležitostných recitálov a jedným zo zakladateľov rádio-amatérskeho klubu v Kulpíne tiež jedným z nosných pilierov kulpínskeho rozhlasu. Blahoželáme!

  • Rodinné múzeum Jančovicovcov

    Ctite si otcov mozole krvavé – tento verš zo Sládkovičovej básne Omladinám si za svoje životné krédo, základnú zásadu, zvolil publicista Ján Jančovic plne vedomý starej múdrosti, že poznať boje generácií o ich existenciu, znamená viacej si vážiť aj to súčasné...A pokiaľ budú uctievané „otcov mozole krvavé", bude možné vyťažiť z tohto poznania všetko dobré, pokrokové, demokratické a revolučné... Treba mať v úcte statočné boje našich praotcov, lebo obete boli veľké, – "uctite, čo tí životom dobyli" – veď bojovali za krajší zajtrajšok, za pokrok. O hlbokej úcte k predkom, ich životu a predmetom, ktoré neraz získavali veľmi tvrdou prácou, svedčí množstvo exponátov v rodinnom múzeu Jána Jančovica v rodičovskom dome v Pôtri, okres Veľký Krtíš na strednom Slovensku. „Ctite si otcov mozole krvavé" je vypísané nad dverami do komory. A o hlbokej poklone predkom a koreňom sa návštevník tohto rodinného múzea uisťuje hneď po vstupe do dvora. Tam sa môže zahľadieť do vody murovanej, rumpálovej studne, nazrieť do „letnej kuchynky, pokochať sa aj na tých deravých, no predsa vzácnych, smaltovaných hrncoch. Počet zhromaždených a nainštalovaných predmetov v celom objekte je približne dve tisíc kusov.

  • Váľanie májov

    Májová zeleň je symbolom sily a dobrého rastu, symbol mladosti, lásky a slobody. Strom, ktorý sa v tejto súvislosti označuje ako "máj", alebo aj ženského rodu "mája" (obyčajne borovica), "májové drevo", "májový strom"... symbolizuje tiež víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Strom – takzvaný „máj", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Aj keď táto tradícia postupne upáda do zabudnutia, sú ešte prostredia, v ktorých tradíciu stavania májov zachovávajú. Ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom pravidelne roky stavajú „máj", Petrovčania ho stavajú na viacerých miestach, pred niekoľkými rokmi tradíciu obnovili aj v Kultúrno-umeleckom spolku Vladimíra Mičátka v Kysáči a vlani aj v KUS Zvolen v Kulpíne. Medzi chorvátskymi Slovákmi tieto májové zvyky udržiava Matica slovenská Ilok, ktorá včera usporiadala tradičné podujatie „Váľanie májového dreva".

  • Inštalácie zborových farárov

    Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu dokiaľ tu budem (Žalmy 146:2). Tento verš z knihy Žalmov si zvolili tak Slovenský evanjelický zbor v Laliti pre inštaláciu svojej zborovej farárky Zuzany Poničanovej, rovnako ako Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Selenči pozývajúci na inštaláciu zborového farára Miroslava Poničana. Inštalácia v Laliti bola v sobotu 21. mája 2022 a v Selenči o týždeň neskôr, prebiehala 28. mája 2022. Mladej farárskej manželskej dvojici vyprosujeme hojnosť Božieho požehnania v službe na vinici Pánovej a štedrosť Božích milostí v osobnom živote.

  • Vyznania adresované slovenčine i domovine

    Po dvojročnej prestávke Nové Zámky opäť ožili dielom mladých literárnych talentov ocenených v prestížnej celoštátnej súťaži s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Slávnostný ceremoniál, ktorý sa po dva roky nemohol usporiadať kvôli pandémii kovidu vyústil do dôstojného galaprogramu uzatvárajúceho jubilejný 30. ročník tejto súťaže. Od jej počiatkov nemožno uprieť nemalé zásluhy matičiarom, ktorí stáli pri vzniku súťaže a sú dodnes jej významným hýbateľom.

  • MS o neoprávnených potvrdeniach

    Z Informačného ústredia MS z Martina sme dostali upozornenie, podľa ktorého sa Matice slovenskej so sídlom v Martine netýka kauza neoprávnených potvrdení o národnom povedomí v Srbsku. V liste sa uvádza: Vážené matičiarky a matičiari, drahí priatelia a sympatizanti Matice slovenskej, v médiách ste si v posledných dňoch mohli prečítať o kauze, ako cudzinci neslovenského pôvodu mali získavať neoprávnené potvrdenia o národnom povedomí od Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine v Srbsku, vďaka ktorým sa rýchlejšie mohli dostať k slovenskému občianstvu. Ako inak, slovenské médiá sa zachovali predvídateľne a niektoré priamo obvinili z falšovania dokumentov Maticu slovenskú so sídlom v Martine. Naša Matica slovenská však s touto záležitosťou nemá ani okrajovo nič spoločné. S úctou Informačné ústredie MS.

  • K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

    Ján Husárik sa narodil 27. mája 1942 v Padine a v rodisku zakončil aj základnú školu. Maľovaním sa začal zaoberať roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal o dva roky neskôr v rodnej Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Bol maliarom svetového mena a jedným z našich najvyššie oceňovaných insitných umelcov, bol laureátom Oskara za umenie a techniku z talianskeho Milána a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu... Ján Husárik zomrel pred piatimi rokmi 28. januára 2017.

  • Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

    Narodeniny Josipa Broza Tita sme spolu s Dňom mladosti takmer tri desaťročia oslavovali 25. mája. Narodil sa však 7. mája 1892 v Kumrovci a zomrel 4. mája 1980 v Ľubľane, teda tri dni pred svojimi 88. narodeninami. Súdruh Tito bol v rokoch 1953-80 prezidentom Juhoslávie. Štyridsaťdva rokov po Titovej smrti a 32 rokov po krvavom stroskotaní „Titovej Juhoslávie", spomienky na neho sú stále živé a dokonca akoby v týchto rokoch pretrvávajúcej krízy a úpadku morálnych hodnôt ožívali a silneli. Jeho hrobku za 30 rokov navštívilo vyše 20 miliónov ľudí, čo sa počtom vyrovnáva úhrnnej populácii niekdajšej takzvanej Veľkej Juhoslávie a aj po 42 rokoch od maršalovej smrti sa do Domu kvetov v Belehrade, kde už vedľa neho leží aj manželka Jovanka Broz, prichádzajú pokloniť húfy ľudí. V tom dave aj dnes bolo cítiť oduševnenie a vďaku za „Titovu politiku".

  • Deťom zahraničných Slovákov 5-dňova výučba zadarmo

    V Bratislave sa ponúka výborná príležitosť pre deti zahraničných Slovákov. Pri návšteve Slovenska môžu stráviť čas so svojimi rovesníkmi pri vyučovaní aj zábavnom programe na základnej škole na Vrútockej 58. Toto špeciálne vyučovanie môže trvať 1 až 5 dní a je poskytované zadarmo. Deti sa počas neho zdokonalia v slovenčine, spoznajú lepšie Slovensko a jeho hlavné mesto a získajú dôležité kamarátske kontakty na Slovensku. ZŠ Vrútocká je súčasťou pilotného projektu, počet zapojených škôl sa v budúcnosti zvýši.

  • Dni Petrovca

    Pred dvomi desaťročiami – v roku 2002 – Báčsky Petrovec získal svoj deň. Za sviatok dediny zvolený bol 25. máj podľa historického dátumu, keď 25. mája 1747 podpísaná bola zmluva s vrchnosťou o trvalom osídlení Futockého panstva, ktorá Slovákom prisťahovaným v roku 1745 do Petrovca, určovala tak práva ako aj povinnosti. Slávnostná akadémia pri príležitosti Dní Petrovca s príležitostným programom pod názvom Prameň minulosti nevysychá, prebiehala v piatok 20. mája vo Veľkej sieni Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce. Prítomných privítal predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Lačok a odzneli aj pozdravné príhovory. Zo zahraničných hostí osláv sa zúčastnili predstaviteľky zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Srbsku a delegácie z Babušnice, Nadlaku, Martina a Košíc. V programe vystúpili: mužská spevácka skupina, Andrea Stanivuková a Simona Sýkorová, všetci za hudobného sprievodu Zdenka Makovníka a program moderovali Martina Benková, Andrea Stanivuková a Tatiana Filipovićová.

  • Cena Ondreja Štefanka a medzinárodná konferencia v Nadlaku

    V predvečer Medzinárodnej konferencie v rumunskom Nadlaku, ktorá v tomto roku mala tému Osobnosť dolnozemských Slovákov v literatúre a umení, vo štvrtok 19. mája 2022 na centrálnom sídle DZSČR bola odovzdaná Cena Ondreja Štefanka, ktorú udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku so sídlom Nadlaku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Jej tohtoročnými laureátmi sa stali: Pavel Bujtár z Rumunska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúre tvorenej v slovenskom zahraničnom svete, Alžbeta Hollerová Račková z Maďarska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete a Martin Prebudila zo Srbska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúre tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Uvádza sa to na facebookovej stránke Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

  • Petrovské pohľady 2022

    V poradí 14. výstava Združenia petrovských výtvarných umelcov usporiadaná ku Dňu Petrovca Petrovské pohľady 2022 zhromaždila 26 výtvarníkov z viacerých prostredí: Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Magića, Pivnice, Selenče, Nového Sadu, Rumenky a zo zahraničia. Na nej vystavujú výtvarní nadšenci, amatéri a insitní maliari, akademickí maliari a výtvarní pedagógovia, ktorí vo svojom výtvarnom prístupe používajú rôzne výtvarné techniky: od olejomalieb, malieb akrylovými farbami, akvarelov, kombinácií techník až po digitálnu kresbu, kresbu ceruzkou, maľbu kávou, alebo pyrografiu. Na úvod včerajšej vernisáže prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov, hudobný bod patril pianistke Simone Anđelićovej a svoju báseň Nikde a všade prečítala Alexandra Muhová, maturantka petrovského gymnázia. Výstavu otvoril predseda Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Lačok. Včera otvorenú výstavu si záujemcovia budú môcť obzrieť v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec do 20. júna 2022.

  • Koncert Komorného zboru Musica viva

    Komorný zbor Musica viva počas 22 rokov pôsobenia spevom ozvláštnil mnohé naše podujatia, pričom veľa dával a málo žiadal. Potvrdil nám, že bezpochyby mal a má svoje plné opodstatnenie v mozaike kultúrneho života vojvodinských Slovákov. Jeho zakladateľka, dirigentka a umelecká vedúca Mariena Stankovićová Kriváková vynakladala a stále vynakladá veľké úsilie na afirmácii zboru a zborového spevu a tiež podpore mladých spevákov a hudobníkov. Robí to v záujme nás všetkých – aby kultúra hudobného prednesu neupádala, ale sa dvíhala stále o priečku vyššie. Včerajší koncert a plná slávnostná sieň gymnázia Jána Kollára, kde prebiehal koncert Komorného zboru Musica viva a hostí potvrdili, že nám na kvalite hudby stále záleží. Na úvod večierka odznela pieseň Petrovská skladateľa Ondreja Maglovského v predvedení členiek zboru Musica viva, za klavírneho sprievodu Vladimíra Kováča. Koncertom sa začal oficiálny program tohtoročných Dní Petrovca, ktoré pokračujú aj dnes a potrvajú do nedele.

  • Úspech petrovských filatelistov

    Na Národnej filatelistickej výstave TimFilEx / CANIS 2022 v rumunskom Temešvári sa zúčastnili aj členovia Spolku filatelistov Báčskeho Petrovca Emil Čeman, Ondrej Zahorec a Rastislav Spevak. Celkovo sa zúčastnilo 140 účastníkov z 9 krajín. „Zúčastnili sme sa v kategórii Jednorámových exponátov. Chybou organizátorov bol Emil, hoci mládežník, preradený do kategórie dospelých. Napriek všetkému dosiahol výborný výsledok a s výstavou Krásne zvuky spevavých vtákov získal Pozlátenú medailu. Rastislav Spevák získal tiež Pozlátenú medailu za výstavu Protektorát Česko a Morava. Ondrej Záhorec sa predstavil dvomi exponátmi. Za zbierku Generála Milana Rastislava Štefánika získal Veľkú striebornú medailu a za zbierku Medzinárodný výbor Červeného kríža získal Striebornú medailu," uviedol podpredseda spolku Rastislav Spevák.

  • IN MEMORIAM – Michal Hrušík

    Slovenský diplomat Michal Hrušík sa utopil pri utorkovom splave rieky Una na hraniciach Bosny a Hercegoviny s Chorvátskom v oblasti vodopádov Štrbački buk. Informuje o tom veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku na sociálnej sieti Facebook a bosniansky denník Dnevni avaz. „S veľkým zármutkom sme prijali správu, že včera nás tragicky navždy opustil náš kolega a kamarát Michal Hrušík, ktorý počas svojho pôsobenia v Belehrade zanechal výraznú, jedinečnú a nezmazateľnú stopu. Osudným sa mu stal Balkán, jeho veľká láska, inšpirácia a vášeň, ktorý poznal tak, ako málokto a to nielen po odbornej stránke, ale vďaka svojím častým výletom objavil všetky zákutia prírodnej a kultúrnej rozmanitosti," napísalo slovenské veľvyslanectvo v Srbsku.

  • Galéria insitného umenia ocenená medailou ÚSŽZ

    Pod názvom Kovačica 220-ročná si v dňoch 14. – 15. mája 2022 domáci Kovačičania a ich hostia pripomenuli historický dátum 15. mája v roku 1802, keď si Slováci, ktorí sa po povodniach v Bardáni a nezhodách so zemepánom v Ečke založili novú obec na kovačickej pustatine. Slováci, ktorí sa dostali do Kovačice sekundárnou, resp. terciálnou migráciou, pochádzajú z Novohradskej, Peštianskej a Nitrianskej stolice, niekoľko rodín zo Zvolenskej stolice, zo Zadunajska, z Békéšskej stolice. Potomkovia týchto prisťahovalcov si aj po vyše dvoch storočiach odlúčenia a rôznych historických výzvach zachovali rodnú slovenčinu a slovenské tradície, a tak sa na ich počesť v tento víkend konal rad veľkolepých podujatí. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip sa zúčastnil Slávnostnej akadémie, ktorá sa konala v kovačickom Dome kultúry a pri príležitosti 220. výročia založenia Kovačice a 70. výročia prvej spoločnej výstavy kovačických insitných maliarov udelil Medailu ÚSŽZ Galérii insitného umenia v Kovačici. Píše Milina Sklabinski na portáli ÚSŽZ.

  • Páchnuca bizarná kráska

    Diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma, zmijovec... všetky uvedené pomenovania akoby strašili a všetky patria kvetine Amorphophallus rivieri, konjac, alebo konjaku, konnyaku zemiak, či sloní jam. Steblo sa totiž podobá zmiji, alebo aj leoparda a podivné mená pre túto podivnú exotickú rastlinu sú iste inšpirované aj jej odpudzujúcim pachom. Pre človeka je to jedna z najviac zapáchajúcich rastlín, no niektorému hmyzu veľmi lákavo vonia. Podivná kráska pochádzajúca z tropickej džungle juhovýchodnej Ázie práve keď je najkrajšia, keď sa roztvorí jej veľký kvet, pri nej človek takmer nemôže obstáť. V čase kvitnutia táto kvetina totiž páchne ako zdochlina v pokročilom štádiu rozkladu. Taká páchnuca bizarná nádhera rozvinula včera u Dušana Plachtinského v Kulpíne. Pred deviatimi rokmi bol rovnaký zmijovec atrakciou na Departmáne biológie a ekológie Prírodno-matematickej fakulty v Novom Sade. Zamestnanci boli na neho právom hrdí, keďže je táto kvetina u nás zriedkavosťou a ešte väčšou zriedkavosťou je kvitnúca rastlina, keďže kvitne raz za 7-15 rokov. Dušan Plachtinský na jej kvet čakal 8 rokov. Hľuzu si zabezpečil v roku 2014 a už z nej má aj dve ďalšie mladé hľuzy, o ktoré sa roky bude musieť starať, rastliny budú postupne rásť, no pri dobrej starostlivosti rozkvitnúť môžu najskôr o sedem rokov.

  • Noc múzeí a galérií 2022 v Petrovci

    "Po dvoch pandemických rokoch sa konečne uskutočňuje 18. ročník obľúbenej celoeurópskej Noci múzeí a galérií 2022," povedala na úvod včerajšej série podujatí v Báčskom Petrovci Daniela Marková, ktorá v mene riaditeľky Múzea vojvodinských Slovákov Anny Séčovej Pintírovej pozdravila prítomných v Galérii Zuzky Medveďovej na výstave Jubilanti: Škulec – Agarský – Ďurovka (60+60+50) s profesorom Rakidžićom. Po otvorení uvedenej kolektívnej výstavy našich troch tohtoročných jubilantov, akademických maliarov Rastislava Škulca z Begeču, Jána Agarského zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku z Kysáča, ktorí boli žiakmi profesora Rakidžića, vo foyer Slovenského vojvodinského divadla (SVD) otvorili samostatnú výstavu koláží Daniely Markovej a v pokračovaní v sieni SVD odznel koncert belehradskej skupiny Vroom. Noc múzeí pokračovala aj 15.mája 2022 a v SVD na Malej scéne vystúpilo Národné divadlo Sombor, Akadémia umenia Nový Sad, Kultúrne stredisko Pančevo, ktoré predviedlo predlohu Ivana Viripajeva Kyslík v réžii Milje Mazarak.

  • Moja jedinečná Kovačica

    Na asi 15 štvorcových metroch až 19 insitných umelcov z Kovačice a Padiny znázornilo príchod Slovákov na tieto končiny v roku 1802. Tak na plátne vznikla dedina, na začiatku ktorej sa vzpína kostol z roku 1803, vedľa neho rozpoznateľný objekt – Galéria z roku 1955, vôkol ktorých sa zhromažďujú Kovačičania. Ústredným motívom na maľbe je svadba, mladomanželia vychádzajúci z kostola, ktorých vyprevádza kňaz, tu je aj starý svat, mladé ženy, družičky... Na obraze si svoj kútik našli aj krstiny, modlitby, žatva, pestré slovenské kroje. Podobný megaobraz pomenovaný Osídľovanie Slovákov vo Vojvodine vznikol pred 26 rokmi a darovaný bol Veľvyslanectvu Slovenskej republiky. Nový obraz znázorňujúci osídľovanie Kovačice Slovákmi, maliari – členovia Galérie insitného umenia venovali 220-ročnej Kovačici. Oslavy sa začali včera, keď prebiehal Deň Základnej školy mladých pokolení a v Galérii Babka Kovačica otvorili výstavu BIBIANA v 220-ročnej Kovačici a dnes sa program osláv naplno rozbehol. Veľkoplošný obraz Moja jedinečná Kovačica dnes slávnostne predstavila riaditeľka Galérie insitného umenia z Kovačice Anna Žolnajová Barcová.

  • Šafárik - prvý riaditeľ novosadského gymnázia

    Pavel Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo a do Nového Sadu prišiel ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho čoskoro po príchode do Nového Sadu vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu, roku 1822 sa oženil s 19 ročnou Júliou Ambrózyovou z drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy s ktorou mal päť detí. Pomerne rýchlo sa začlenil do tunajšej spoločnosti a spriatelil sa s významnými osobnosťami, vrátane Vuka Karadžića. Srbom, tiež tunajším Slovákom, zanechal mnoho, avšak nebolo mu odplatené rovnakou mierou. Nový Sad, kde pôsobil v období rokov 1819–1833, predsa zachováva akú-takú spomienku na tohto velikána. V centre Nového Sadu je jeho menom nazvaná ulica a na nádvorí známeho novosadského Zmajovho gymnázia, ako aj v kulpínskom parku, stojí Šafárikova busta a ďalšiu jeho bustu vlastní aj KUS Šafárik Dobanovce. Okrem dobanovského spolku, Šafárikovo meno nesie aj novosadský slovenský kultúrno-umelecký spolok.

  • Janko Čmelík

    Pred 80 rokmi 12. mája 1942 v Sriemskej Mitrovici popravili Janka Čmelíka. Súdili mu na jar v tom istom roku a predtým ho trýznili najsurovejšími spôsobmi, aby prezradil mená svojich spolubojovníkov. No on nič neprezradil. Nezriekol sa ani komunistických ideí a ani v ukrutných bolestiach neklesol duchom. Odsúdili ho na smrť zastrelením a na popravisko ho niesli na nosidlách. Nevládneho a takmer na smrť umučeného popravili ho 12. mája 1942. O rok neskôr, ako jeden z prvých piatich Vojvodinčanov, bol vyhlásený za národného hrdinu Juhoslávie.

  • Pohybom ku zdraviu...

    Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 1 zo 4 dospelých a až 3 zo 4 mladých ľudí vo veku 11 až 17 rokov nie sú dostatočne fyzicky aktívni. Takéto štatistiky, varujú odborníci, nás vedú hlbšie do pandémie obezity, no zároveň zvyšujú počet ľudí trpiacich chronickými neprenosnými chorobami. Fyzická aktivita je niečo, čomu by sme záväzne mali venovať aspoň 30 minút každý deň – odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Prečo? Lebo pohyb priaznivo pôsobí na všetky telesné systémy - zvyšuje pružnosť a výkonnosť srdcovocievneho a dýchacieho systému, metabolizmu, prispieva k rozvoju kostry a svalstva, zlepšuje svalovú silu i ohybnosť kĺbov, znižuje hladinu cukru a tukov, zvyšuje imunitu, predlžuje mladosť a odďaľuje starobu. Pohyb spôsobuje prekrvenie mozgu, lepšiu vnímavosť a zlepšenie pamäte, psychickú vyrovnanosť, emočnú stabilitu a optimizmus. Dostatok pohybu znižuje agresivitu, hnev, strach... Skúste si denne dopriať pohyb vo forme akejkoľvek fyzickej aktivity. Odmení sa vám zato nielen vaše telo, ale aj vaše psychické zdravie.

  • Teta Imreková

    V tieto májové dni si celá Európa a možno povedať, že aj celý svet pripomína 77. výročie porážky fašizmu a ukončenia II. svetovej vojny. Dnešný deň 9. máj oslavujeme ako Deň víťazstva nad fašizmom. V II. svetovej vojny uhasli mnohé životy. Teta Imreková bola bojovnícka matka, ktorá v II. sv. vojne stratila dvoch synov. Jej svet sa zrútil, a aj manžel čoskoro umrel. Pochovala ho spolu so synmi na petrovskom partizánskom cintoríne. Stratu svojich synov teta Imreková nahrádzala materinskou láskou k iným chlapcom v Žiackom internáte v Petrovci i v politicko-verejnej činnosti v obci. Syn Michal, narodený roku 1925 v Pivnici, zahynul 13. apríla 1945 v Josipovci a syn Jaroslav, narodený tiež v Pivnici, žiak petrovského gymnázia, roku 1927, o tri týždne neskoršie, 2. mája 1945 v Podravskom Kloštari. Obaja bratia odišli do boja z Petrovca 11. 11. 1944. Básnik Pavel Mučaji vzdal hold tete Imrekovej v básnickej zbierke Moja Itaka.

  • Lana absolútna víťazka husľovej súťaže v Česku

    Minulý týždeň v Ústí nad Orlicí v Českej republike hostili 64. ročník súťaže Kociánske husle. Po dlhých troch rokoch, keď sa súťaž musela zaobísť bez slávnostného zahájenia, opäť oduševnila so všetkou parádou – s hudobným sprievodom bubeníckeho súboru Co-Bo drums. Tento rok navyše husľovému sviatku prialo aj počasie, a tak sa prvýkrát od jubilejného 60. ročníka začínalo pred Základnou umeleckou školou Jaroslava Kociana. V štyroch súťažných kategóriách sa tento rok zúčastnilo 40 mladých huslistov z 13 krajín sveta. Víťazkou súťaže sa stala Lana Zorjan zo Srbska. Okrem 7-člennej odbornej poroty zloženej z významných hudobných osobností na čele s Pavlom Šporclom, výkony súťažiacich hodnotila súbežne aj detská porota, v ktorej zasadli žiaci a študenti. V rozhodnutí udeliť Lane titul absolútneho víťaza sa zhodli tak členovia odbornej poroty ako aj tej detskej. Našej Lane Zorjanovej z Nového Sadu najsrdečnejšie blahoželáme!

  • Chmeľ a kraft pivovary

    Po rokoch sa chmeľ pomaly znova vracia na naše polia. Vo Vojvodine pred štyrmi rokmi iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky boli skromnejšie a chmeľom bolo vysadených iba 8 ha plôch. No, tí čo sa odvážili zainvestovať, zrejme neľutujú, keďže plochy vysadené chmeľom rozširujú. Jedným z tých úspešných pestovateľov je aj diplomovaný ekonóm Igor Ďuriš z Báčskeho Petrovca, ktorý je aj srbským rekorderóm - súkromníkom v pestovaní chmeľu. Prvú chmeľnicu založil pred piatimi rokmi, v roku 2017, v roku 2019 ju rozšíril a v tomto roku sú už stĺpy postavené aj na ďalšiu časť. Rozhodol sa pre americkú odrodu eureka. Malé „craft" pivovary, ktorých rozvoj v posledných rokoch stúpa a ktoré vyrábajú zdravé prírodné eko pivo, potrebujú stále viac domáceho chmeľu. Tie miny pivovary sú čoraz populárnejšie a vlani ich v Srbsku bolo už 55.

  • Hlboké a Hurban

    Za hrubými stenami pamätnej fary v Hlbokom, kde v súčasnosti pôsobí Juraj Šefčík, sa návštevník odrazu ocitne v slávnej minulosti. O nej svedčia obrazy na stenách a všade vôkol rozmiestnené staré knihy a vzácne predmety. Táto nádherná národná pamiatka vybudovaná pred takmer dvomi storočiami (1833 – 1836), vnímavému a dobre načúvajúcemu poslucháčovi vyrozpráva mnohé rozprávky. Odrazu ožijú rozhovory Hurbana, Štúra a Hodžu o kodifikácii slovenského spisovného jazyka, vynárajú sa dialógy o spolupráci s bratmi Srbmi, začnú sa skloňovať mestá Belehrad, Nový Sad a najmä Stará Pazova... Jozef Miloslav Hurban v tej hlbockej fare, ktorá mu bola 45 rokov domovom a pôsobiskom, spomína na svojho dobrého kamaráta a svojho slovanského brata zo školských rokov v Bratislave Svetozara Miletića, podľa ktorého pomenoval aj svojho najstaršieho syna Svetozára Hurbana Vajanského (1847–1916). Hovorí o Starej Pazove, kam odišiel za farára jeho druhý syn Vladimír, narodený 5. mája 1850... So svojou manželkou, prvou slovenskou profesionálnou herečkou Aničkou Jurkovičovou sa rozprávajú aj o ich najmladšom synovi Bohuslavovi (1862–1889), ktorého tiež poslali na výchovu a školenie do srbského prostredia, do Novosadského srbského gymnázia.

  • Spomienka na Tita a Štefánika

    4. mája sa klaniame dvom významným osobnostiam, dvom politikom svetového formátu, dvom štátnikom, dvom vojenským hodnostárom a bojovníkom, ktorí významne ovplyvnili život Slovákov v Srbsku, dvom velikánom, ktorým sa životná púť skončila 4. mája. V dnešný deň pred 103 rokmi tragicky zahynul generál Milan Rastislav Štefánik a v tento deň pred 42 rokmi zomrel maršal Josip Broz Tito. Obaja štátnici si zaslúžili najvyššiu vojenskú hodnosť, obaja písali nové dejiny, obaja bojovali za slobodu svojho národa, obaja spájali bratské národy do jedného celku, obom záležalo na slovanstve a obaja si zaslúžili veľký rešpekt aj v zahraničí. Obom môžeme byť vďační, že sme dodnes tou „zelenou vetvou", ktorej v miazge pulzuje slovenská krv. Jazyk a národnostnú identitu si Slováci v Juhoslávii, resp. Srbsku dodnes zachovali iste aj vďaka Titovi, ktorý sa 35 rokov zasadzoval za rovnoprávnosť medzi národmi a národnosťami v Juhoslávii a Štefánikovi patrí veľká vďaka, že máme v Petrovci najstaršie slovenské gymnázium mimo hraníc Slovenska a tretie najstaršie gymnázium v Srbsku.

  • Slovenský hovorca v maďarskom parlamente

    Slováci v Maďarsku v minulosti boli tvrdo asimilovaní, prečo sa ich počet v Maďarsku neustále výrazne znižoval. V súčasnosti je situácia úplne iná – všetkým menšinám v tejto našej susednej krajine sa zvýhodňuje postavenie. Je to tým, že Maďarsko zaviedlo unikátny systém menšinových samospráv a umožnilo im mať v maďarskom Národnom zhromaždení v Budapešti svojich hovorcov. Keďže pred mesiacom v Maďarsku prebiehali parlamentné voľby, paralelne s nimi si aj menšiny volili svojich predstaviteľov do maďarského parlamentu. Druhýkrát za sebou dôveru slovenských voličov získal Anton Paulik (1963, Békéscsaba), ktorý bol hovorcom aj v období 2018—2022. Včera 2. mája 2022 po ustanovujúcej schôdzi nového zloženia Národného zhromaždenia zložili sľub pred predsedom parlamentu Lászlóm Kövérom zástupcovia národností, medzi nimi slovenský hovorca Anton Paulik. Všetci tak urobili vo svojom materinskom jazyku. Udalosť sa konala v Gobelínovej sieni budovy Parlamentu v prítomnosti predsedov celoštátnych národnostných samospráv. Píšu Ľudové noviny a oslovma.hu.

  • Evanjelický kostol z 15. storočia

    Navštívili sme región Novohradu, ktorý je kolískou sťahovania Slovákov na Dolnú zem. Odtiaľ odchádzali naši predkovia za chlebom a slobodou na územie dnešného Maďarska, Rumunska a Srbska. O tom hodne písal publicista Ján Jančovic, okrem iného aj TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3184-novohrad-koliskou-sahovania-slovakov-na-dolnu-zem. Ján Jančovic pochádza z Pôtra a z tejto malebnej obce s asi 800 obyvateľmi odchádzal pred takmer 240 rokmi aj farár Matej Baráni, ktorý zohral významnú úlohu pri osádzaní prvých Slovákov v Banáte, pochádzajúcich prevažne z Novohradu. Matej Baráni do Pôtra prišiel 6. júna 1768, kde potom úspešne pôsobil plných šestnásť rokov. Za jeho účinkovania sa uskutočnila najrozsiahlejšia úprava a modernizácia kostola a zakúpilo sa aj nové zariadenie. Roku 1783 odišiel na odporučenie superintendenta Jána Čerňanského do Banátu (Ban.Komlóš a Bardán), kde sa stal nielen prvým evanjelickým farárom na tomto území, ale aj organizátorom príchodu prvých slovenských evanjelikov do týchto dolnozemských končín. Dnes je kostol, o ktorého rekonštrukciu sa Matej Baráni postaral pred svojím odchodom do Banátu, v štátnom zozname kultúrnych pamiatok.

  • Niekde v máji

    „Som tulák, čo blúdi svetom citov.
    T. j. pri žene a víne
    a pri mandolíne
    zhrievam sa zápalom lásky,
    i vášňou divou, divokou..."

    Vyznával sa tak Juraj Mučaji, starší brat známeho básnika Pavla Mučajiho. Mal v srdci všetky dúhy a dušu prehorúcu...Veď, všetko čo stačil napísať vzniklo v kvete mladosti – osud mu doprial iba 26 rokov života. V II. sv. vojne podľahol tífusovej horúčke v zajatí na Ukrajine. O máji, mesiaci lásky, písal aj jeho o desať rokov mladší brat Pavel Mučaji.

  • Ozvena z Vranova nad Topľou

    Včera v selenčskom Dome kultúry prebiehal Výchovný koncert, na ktorom vystúpil Mládežnícky a dievčenský spevácky zbor Ozvena z Vranova nad Topľou zo Slovenskej republiky a tiež aj Orchestrík ZŠ Jána Kollára, Komorný zbor Zvony a Spevokol Ozvena zo Selenče ako aj Komorný zbor Nádeje z Pivnice a členky spevokolu z Lalite. Hostia zo Slovenska dnes pokračovali v turné a krásnym spevom sa dnes predstavili v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V hodinovom programe vystúpil Mládežnícky spevácky zbor Ozvena a tiež Dievčenský zbor a Spevácky zbor starších chlapcov. Zbory pôsobia pri súkromnej základnej umeleckej škole z Vranova nad Topľou, ktorej zriaďovateľkou a dirigentkou je Vilma Krauspeová. Okrem nej zborom dirigoval tiež Juraj Libera.

  • Kovačickej insite podpora Pôtra

    V obci Pôtor na Slovensku, v obradnej sieni Obecného úradu, sa v dňoch 28. – 29. apríla 2022 uskutočnil Okrúhly stôl: Slovenské insitné umenie v Srbsku, ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva slovenského a srbského národa. Skadiaľ pochádzajú predkovia 63. maliarov Slovenského insitného umenia v Srbsku. Za okrúhlym stolom sedeli historici, etnológovia, diplomati (honorárni konzuli), vedci, zakladatelia a redaktori mienkotvorných internetových portálov zo Srbska a Maďarska, odborníci kultúry a osvety, majitelia kovačickej galérie, časť mladších insitných maliarov, predstavitelia obce Kovačica.... Po tridsaťročných skúsenostiach, úspechoch a dokumentácii, kovačická insita kandiduje do zápisu na listinu UNESCO, ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva a Pôtor im na tej ceste podal nápomocnú ruku. „Spoluprácu s obcou Kovačica som začal registrovať pri sedemstom výročí našej obce od prvej písomnej zmienky. Bola tu veľká delegácia občanov z Dolnej zeme, ktorým predkovia pochádzajú aj z našej obce. Postupne prichádzali rôzne oficiálne i súkromné návštevy," – zdôraznil starosta obce Pôtor Miroslav Činčura, ktorý spolu s publicistom Jánom Jančovicom, pôvodom z Pôtra, zorganizovali toto medzinárodné dvojdňové podujatie, na ktorom sa prihovárali predstavitelia zo Slovenska, Srbska a Maďarska.

  • Pavel Hajko v Martine

    Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka Kovačica v stredu 27. apríla 2022 v priestoroch Etnografického múzea v Martine usporiadali vernisáž diel kovačického insitného maliara Pavla Hajka, ktorý v tomto roku oslavuje životnú sedemdesiatku a 50 rokov tvorby. Na otvaraní sa prihovoril riaditeľ múzea Radovan Sýkora, honorárny konzul Srbskej republiky so sídlom v Martine Mojmír Vrlík a Vuk Radulović, poradca podpredsedníčky vlády a ministerky kultúry Srbska Maji Gojkovićovej, ktorý výstavu aj otvoril. Prítomným a organizátorom sa poďakoval autor Pavel Hajko.

  • Jubilantka prof. Dr Jarmila Hodoličová

    Univerzitná profesorka na dôchodku, literárna kritička a historička prof. Dr. Jarmila Hodoličová sa dnes dožíva významného jubilea 70 rokov. „Vy všetci ste pre nás krásnym dôkazom, že stojí za to prekonať ťažkosti tohto povolania, ktoré prináša ovocie pre celú spoločnosť. Patrí Vám preto veľká vďačnosť zo strany Vašich žiakov a študentov, ich rodičov, ako aj zo strany zriaďovateľov škôl i samotného štátu," tieto povzbudivé slová boli v roku 2017 adresované oceneným Veľkou medailou sv. Gorazda, medzi ktorými bola aj Jarmila Hodoličová. Medailu sv. Gorazda udeľuje minister školstva Slovenskej republiky významným pedagógom a osobnostiam z oblasti školstva a ide o najvyššie rezortné oceňovanie, ktoré sa každoročne udeľuje pri príležitosti Dňa učiteľov. O dva roky neskôr, v roku 2019 v Nadlaku, Jarmila Hodoličová stála na čestnom mieste medzi laureátmi Ceny Ondreja Štefanka. Prvé ocenenie získala za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku a Cenu Ondreja Štefanka jej udelili za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Jarmilu Hodoličovú na ocenenie navrhli kolegovia z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, Katedry slovenského jazyka a literatúry.

  • Jubilantka Jarmila Cinkotská

    Pred osemdesiat rokmi 26. apríla 1942 v Petrovci sa narodila Jarmila Cinkotská. Jej rodičia Katarína Cinkotská rodená Hlaváčová a Michal Cinkotský boli profesormi na petrovskom gymnáziu, otec bol neskôr aj riaditeľom ústavu. Obaja rodičia nastúpili do práce v Petrovci v roku 1938, matka vyučovala srbčinu, slovenčinu, dejepis, ruštinu, nemčinu a francúzštinu a otec matematiku a fyziku. Dcéra Jarmila sa im narodila v čase, keď zúrila II. sv. vojna. Po vojne, v roku 1949, sedemročné dievčatko zostáva sirotou, – matka umrela. Otec sa čoskoro druhýkrát oženil a v roku 1951 bol tiež druhýkrát vymenovaný za riaditeľa gymnázia a učiteľskej školy (predtým bol riaditeľom ústavu od 31. júla 1948 do 26. augusta 1949). Na tomto mieste pôsobil až do svojho predčasného skonu 28. decembra 1962. Jarmila vtedy už mala dvadsať rokov a končila I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade. Študovala tiež na Vyššej hudobnej škole v Sarajeve. Za sebou mala aj úspešnú hudobnú kariéru – v Novosadskom rozhlase začala spievať ešte v roku 1959, keď mala 17 rokov.

  • Jubilantka RNDr. Olga Fejdiová, Cs

    V mojom rodnom Petrovci som žila len prvých 7 mesiacov svojho života. Ale ako s obľubou vravievam, pri tých dramatických okolnostiach odchodu na Slovensko mi zabudli „vybrať korene", teda môj vzťah k Petrovcu je veľmi hlboký, – hovorí RNDr. Olga Fejdiová, Cs., narodená v dnešný deň pred 80 rokmi, 25. apríla 1942 v starootcovskom dome, v ktorom dnes sídlia petrovskí hasiči. Zostala teda zakorenená v Petrovci a ku svojim koreňom sa každoročne vracia. Počas Slovenských národných slávností nevynechá takmer žiaden program. Nasáva každú chvíľu, akoby nasávala životodarný vzduch do pľúc. Pozrie si všetky programy, vypočuje prednášky, prihovorí sa na matičnom zhromaždení, zúčastní sa na stretnutiach, posedí s priateľmi, pomodlí sa v nedeľu v kostole... Poďakuje za život... A ten jej od samého začiatku diktoval bojovať. Takmer zahynula, skôr ako sa narodila. Jej tehotnej matke hrozila totiž likvidácia. No, osud jej predsa dožičil...V roku jej narodenia už zúrila 2. svetová vojna, Báčka bola okupovaná Maďarmi, ktorí krutými represáliami na civilnom obyvateľstve naháňali ľuďom strach do špiku kostí. Oľgin starý otec Juraj Fejdi sa nesmel vzoprieť ani mobilizačnému nariadeniu, ktorým jeho syna Pavla odviedli do maďarskej armády. Poslali ho najprv na krátky výcvik neďaleko Budapešti a potom mal ísť na východný front bojovať po boku hitlerovskej armády. Podaril sa mu však útek a už v októbri 1942 bol v Bratislave. Čoskoro prišla za ním aj jeho manželka Viera so 7-mesačnou Oľgou v náručí.

  • Memoriál Sašu Zavaroša

    Včera v Maglići prebiehal volejbalový turnaj Memoriál Aleksandra Sašu Zavaroša, ktorý sa pôvodne mal hrať v Kulpíne, avšak na poslednú chvíľu ho z dôvodu „vyššej sily" presunuli z Kulpína do Magliću. Kulpínsky prvoligový celok riešil situáciu vďaka kolegiálnej pomoci VK Maglić, ktorý im pomohol usporiadať turnaj v ich školskej hale. Na turnaji sa zúčastnili celky súťažiace v Superlige a v Prvej lige Srbska, dva z Nového Sadu: VK Vojvodina II a VK Nový Sad a VK Futog a VK Kulpín. V prvom zápase VK Vojvodina porazila miestneho rivala VK Nový Sad výsledkom 2:0. Druhý zápas vyhrali Futožania, ktorí porazili VK Kulpín výsledkom 2:0. V zápase o tretie miesto Kulpínčania porazili volejbalistov Nového Sadu 2:0 a víťazom turnaja sa stal celok VK Vojvodina, ktorý premohol VK Futog 2:1.

  • 50 rokov Basketbalového klubu Slávia Kovačica

    Aj v Kovačici v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tak ako v mnohých prostrediach vtedajšej Juhoslávie základným športom bol futbal. Chlapci vo voľnom čase hrávali futbal na ulici, pasienkoch okolo dediny a snívali, že si raz oblečú tričko svojich futbalových idolov, ktorí hrávali vo FK Slávia. S menšou popularitou, ale nie menším úspechom, v tom čase Kovačicu predstavovali i hádzanári a kolkári, ktorí vystupovali pod menom Partizán. Píše Pavel Jonáš v dvojjazyčnej srbsko-slovenskej brožúrke vydanej pri príležitosti polstoročia pôsobenia kovačického basketbalového klubu Slávia Kovačica . Ďalej uvádza, že to boli časy, keď sa v Kovačici organizovali veľkolepé športové manifestácie s veľkým počtom účastníkov a vždy pred plnými tribúnami. Organizované boli perfektne nacvičené zlety, športové stretnutia mladých z obce a z iných slovenských prostredí, ktoré vrcholili v lete počas prázdnin študentov a stredoškolákov. Oslavy Kovačický október boli vždy bohaté na športové udalosti. Na školskom dvore v roku 1961 dobrovoľnou prácou začala výstavba športového polygónu Mladosť. Upravené bolo basketbalové, hádzanárske a volejbalové ihrisko, dráha pre beh a priestor na skok do výšky a do diaľky. Miestne spoločenstvo Kovačica si v sobotu 23. apríla 2022 pripomenulo jubileum 50 rokov Basketbalového klubu Slávia Kovačica priateľským zápasom a otvorením výstavy.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články