Krosná alebo tkáčske krosná boli v minulosti jediným nástrojom na výrobu textílií. Ešte v 50. a 60. rokoch XX. storočia sa u nás bežne počas zimných mesiacov do izieb vniesli krosná, ktoré zaberali veľkú časť izby a preto sa počas leta rozmontúvali a vynášali von z izieb. Usilovné gazdinky tkali na nich plachty, uteráky, obrusy, látku na odev, handrovky... Tkanivá sa pripravovali doma z konôp a ľanu, ktoré sa spracovali a spriadali do nití. Práca na krosnách bola pomerne jednoduchá a tkanie ide rýchlo. Zdĺhavá bola však príprava, nastavenie celého zariadenia a snovanie.
Takéto boli primitívne krosná (zbierka Múzea Vojvodiny)
Na krosnách sa tkali aj koberce - krosná zo Staparu z roku 1852 sa nachádzajú v zbierke Múzea Vojvodiny (zbierka Múzea Vojvodiny)
Z výstavy Spolku petrovských žien
Časti krosien: brdo, niteľnica, osnova, člnok... (foto Martin Pucovský)
V našich domácnostiach sa často tkali handrovky. Na tkanie handroviek sa používali staré časti odevu alebo iný textil, ktoré sa strihali na pásy a namotávali na cievky, ktoré sa vkladali do člnka a ten sa šikovne preťahoval pomedzi osnovu a niteľnice. Brdom sa všetko upevňovalo... Príspevok RTV o tkaní handroviek TU:
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)