Rok kroku Vojvodiny do televízie

Dnešný deň 4. februára z roku 1971 možno považovať za prvý krok Vojvodiny do televízie. V ten deň sa totiž vydalo ustanovujúce uznesenie Rady Novosadského rozhlasu, ktorým sa v rámci Novosadského rozhlasu založila samostatná pracovná jednotka Televízia vo výstavbe, s úlohou vybudovať televízne stredisko a televíznu sieť a zabezpečiť podmienky pre výrobu a vysielanie televízneho programu v jazykoch národov a národností Socialistickej autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Písal o tom pred polstoročím Ján Širka v Ľudovom kalendári 1972.

 

Rok kroku Vojvodiny do televízie

 

„Nemožno, pravda, povedať, že by Vojvodina určitým spôsobom aj skôr nebola v televízii (v rámci programov belehradskej televízie je Vojvodinská kronika, program v maďarskej reči, občas televízne správy alebo reportáže z Vojvodiny), ale je jasné, že na jednej strane veľký počet televízorov vo Vojvodine (už koncom roku 1970 asi 236-tisíc čiže jeden na asi 8 obyvateľov, pričom mesačný rast je asi 4.000 televízorov, a na druhej strane vojvodinské potenciály a špecifickosti, si vyžadujú a ponúkajú zodpovedajúci a čím autentickejší osobitný televízny program," písal redaktor Ján Širka a ďalej uvádzal:

„Hoci štruktúra budúceho programu Vojvodinskej televízie čo do druhov, nie je ešte presnejšie vypracovaná, predsa päťrečovosť programu je od začiatku všeobecne ujatá. To znamená, že televízny program vo Vojvodine by mal byť v slovenskom, srbochorvátskom, maďarskom, rumunskom a rusínskom jazyku. Podľa toho, ako sa odhadli finančné možnosti, týždenne by sa mohlo vysielať asi osem a pol hodiny programu, pričom by na srbochorvátsky a maďarský program pripadalo po 200 minút, na slovenský 50, na rumunský a rusínsky po 30 minút. Zaujalo sa však stanovisko, že toto rozdelenie nie je definitívne a že určité úpravy budú možné. Takýto program ročne by stál asi 40 miliónov dinárov. Podľa dohody, ktorú podpísali Novosadský rozhlas a Belehradská rádio-televízia, zo sumy koncesií za televízory vo Vojvodine každému z nich do roku 1977 pripadá polovica, v roku 1972 to by malo byť na stranu Nového Sadu asi 45 miliónov a roku 1977, ak by sa počet televízorov zvyšoval ako teraz a poplatok zostal 30 dinárov, bolo by to asi 80 miliónov dinárov"

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články