Petrovčania si pred 100 rokmi zadovážili nové zvony na kostolnú vežu. Na malom zvone písalo „Ev. a. v. C. Petrovská 1922 K Sláve Božej a na rozpomienku 0. Severíniho." Na veľkom zase „Hrad Prepevný Jest Pán Buh Náš." Zvony boli vyrobené pred storočím v Záhrebe, avšak do Petrovca boli prepravené začiatkom februára roku 1923. Nové zvony prilákali ku kostolu početných Petrovčanov. Bola to mimoriadna udalosť pre celú dedinu. Kratší text Vladimíra Valentíka o tejto udalosti je zverejnený v Národnom kalendári 2002.
Keď sa petrovský cirkevný zbor rozhodol kúpiť nové zvony, k zabezpečeniu prostriedkov vyrúbil 200 % daň na výšku štátnej dane a 20 korún od manželského páru. Po zabezpečení prostriedkov cirkevný konvent vyslal do Záhrebu farára Samuela Štarkeho, inšpektora Michala Šprocha a pokladníka Samuela Labáta zvony aj kúpiť. Zvony objednali u Antona Blazinu. Prvý menší zvon, váhy 449 kg poslali do Petrovca vlakom 23. januára 1923. Na železničnú stanicu do Petrovca sa dosta 8. februára 1923 a potom ho ku kostolu zo stanice priviezli Mišo Dudáš a Pavel Spevák. Veľký zvon váhy 1500 kg prišiel do Petrovca 1. apríla 1923. Posviacka sa konala 31. októbra 1923.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)