Za Katarínou Kopčokovou

Katarína Kopčoková (1938 - 2022), učiteľka na dôchodku, ináč najmladšia zo starej gardy petrovských učiteľov, na ktorých si bývalí žiaci často a s láskou spomínajú, 21 rokov pôsobila v Kulpíne a v Petrovci v rozpätí rokov 1979 - 1994, keď ju kolegovia zo ZŠ Jána Čajaka vyprevadili do dôchodku. „Do kostola chodím pravidelne a nielen v nedeľu, najväčší pôžitok mi robí práca s kvetmi o ktoré sa starám vo dvoch domoch, veľa čítam, vnukovia ma zásobujú novými vydaniami kníh zo Slovenska, navštevujem zopár kolegýň, pomáham dcére, jej rodine, snažím sa byť užitočná" – na tie slová Kataríny Kopčokovej si dnes na spoločenskej sieti spomenula naša novinárka na dôchodku Anna Dudášová a napísala ich v texte pod fotografiou Kataríny Kopčokovej, ktorú urobila v roku 2018 keď o nej chystala článok do Národného kalendára na rok 2019.

 

Za Katarínou Kopčokovou

 

Katarína Kopčoková pôsobila v Kulpíne v základnej škole Jána Amosa Komenského v rokoch 1958 – 1978. Do práce nastúpila ako mladá dvadsaťročná učiteľka a jej učiteľské začiatky sa spájali s obdobím veľkého budovania vojnou rozbúranej krajiny. Boli to časy keď sa po viacročných vojnových útrapách ľudia veľmi tešili slobode a v tej radosti každú prácu robili s veľkým zápalom. Veď sa robilo pre všeobecné dobro, pre krajšiu budúcnosť celého obyvateľstva. Ľudí spájala spolupatričnosť, boli si preto navzájom bližší a tým aj prajnejší. Tá horlivosť dospelých sa prenášala aj na deti a to sa pozitívne odzrkadľovalo vo výchove a vzdelávaní.

V tom čase kulpínsky školský kolektív tvorili, podobne ako aj všetky ostatné kolektívy v krajine, prevažne mladí učitelia, plní elánu, ktorí takpovediac žili so školou, s deťmi, s prostredím. Po povinnej výučbe každý učiteľ organizoval voľné aktivity a viedol viaceré krúžky. Učitelia boli aj piliermi spoločnosti a zapájali sa aj do spoločenského a kultúrneho života vo svojich prostrediach.

 

1.mája 1970 sa stretli kulpínski učitelia a spoločne oslávili sviatok práce. Na fotografii K. Kopčoková prvá zľava

 

1.mája 1970 sa stretli kulpínski učitelia a spoločne oslávili sviatok práce. Na fotografii K. Kopčoková prvá zľava

 

V roku 2007 sa v kulpínskej škole stretli niekdajší učitelia. K. Kopčoková šiesta zľava

 

V roku 2007 sa v kulpínskej škole stretli niekdajší učitelia. K. Kopčoková šiesta zľava

 

V období keď Katarína Kopčoková pôsobila v kulpínskej škole neexistovala dostatočne veľká školská budova, preto výučba prebiehala v niekoľkých objektoch a v dvoch zmenách. Učitelia sa najčastejšie iba kratšie vídavali počas veľkej prestávky. Aj to bol snáď jedným z dôvodov prečo sa chceli stretávať a tráviť spoločné chvíle aj po pracovnom čase, vo sviatky a v dňoch pracovného voľna. Často sa celý kolektív zhromaždil v škole pri varení gulášu alebo pri rošte. Bývali to veselé chvíle na ktorých sa zúčastňovali celé učiteľské rodiny. Dospelí sa pritom bavili v rozhovore a ich deti v hre. Boli akoby jedna veľká rodina.

V roku 1979 sa rodina Kataríny Kopčokovej presťahovala do Petrovca. Tam sa v roku 1994 rozlúčila so školským životom, no predtým v roku 1992 najprv s manželom Karolom. Po dvadsiatich rokoch sa včera 16. februára 2022 vydala za ním.

Nech odpočívajú v pokoji!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články