Slamenica, slamník

Mnohí z nás si ešte dobre pamätajú na to, ako sa v nie tak dávnej minulosti spávalo na „slamenici". Tak sme nazývali slamovú vložku do postele vypchatú slamou. Na dedinách sa slamenice dlhšie zachovali, keďže slamy bolo dosť a dinárov málo. Slama sa v slamníkoch vymieňala aspoň raz ročne, no najčastejšie aj niekoľkokrát do roka. Veď, človek v priemere prespí tretinu svojho života, takže sa usiluje na spanie si urobiť pohodlie. A na slame sa spalo nielen pohodlne, ale aj zdravo. V súčasnosti sa opäť v ekologických ponukách môže nájsť aj „slamník". Slamník, alebo hovorove „strožliak" je totiž správne pomenovanie pre tú našu dolnozemskú slamenicu. Podľa slovenského slovníka slamenica je pletená nádoba zo slamy. U nás sa tie nádoby pomenúvali slamienky.

 

Slamenica, slamník

 

Slamenica, slamník

 

Postele sa v minulosti dedili z generácie na generáciu a stávali sa najcennejším darom pre novomanželov. Vo všeobecnosti boli vypchávané slamou alebo páperím. Je to dotyk prírody. Slama je priedušná, takže v lete poskytne vítanú chladivú účinnosť a v zime zohreje. Okrem toho podľa Jamesa George Frazera, škótskeho antropológa, religionistu a klasického filológa, ľudia verili, že v slame prebýva „obilný duch", ktorý dokáže ochrániť pred zlými silami. Toho „ducha" bolo treba vniesť do domu, alebo aspoň uviť veniec zo slamy a zavesiť na dom. Tento zvyk bol hlboko zakorenení aj vo Vojvodine vo viacerých etnických spoločenstvách. Pravoslávni veriaci dodnes na Vianoce vnášajú slamu do príbytkov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články