- Podrobnosti
-
Uverejnené 5. 07. 2009
M. M. HARMINC
Slovenská tlačová agentúra TASR pri príležitosti výročia smrti kulpínskeho rodáka, architektu európskych rámcov M.M.Harminca zverejnila nasledujúci príspevok:
BRATISLAVA – TASR : Pred 45 rokmi, 5. júla 1964 zomrel
v Bratislave architekt a staviteľ Milan Michal Harminc. Je autorom
takmer 300 projektov, ktoré dokumentujú premeny architektúry konca
19. a prvej polovice 20. storočia. Závažným dielom v jeho tvorbe je
stavba Slovenského národného múzea (SNM) v Martine, pri ktorej použil
klasicistické prvky. Projekt rátal s 37 výstavnými miestnosťami
a dodnes je najväčšou múzejnou budovou na Slovensku. Objekt
slávnostne otvorili v septembri 1908.
Milan Michal Harminc sa narodil 7. októbra 1869 v slovenskej
obci Kulpin pri Petrovci v srbskej Vojvodine. Študoval na nemeckej
obchodnej akadémii v Novom Sade (1882-1883), potom v Budapešti
pracoval vo viacerých stavebných firmách a projekčných kanceláriách.
V roku 1897 si založil vlastnú projekčnú a staviteľskú
kanceláriu a svoje práce realizoval takmer po celom Uhorsku, hlavne
na Slovensku. Neskôr (1908) získal titul staviteľa za projekt budovy
Slovenského národného múzea v Martine. V roku 1914 ukončil svoje
pôsobenie v Budapešti a presídlil sa do Liptovského Mikuláša, kde mal
vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu. Na konci prvej svetovej
vojny začal pôsobiť vo Vysokých Tatrách a stal sa prvým predsedom
Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko.
Od roku 1922 pôsobil v Bratislave, kde pracoval ako samostatný
architekt, až do odchodu do dôchodku (1951). Bol predsedom
slovenského spolku a všestranne podporoval kultúrny a politický život
na Slovensku. Počas svojej 65-ročnej tvorivej činnosti projektoval
rodinné domy a vily, verejné stavby, školy a kostoly.
Najznámejšími jeho stavbami sú vilka pre dr. Emila Stodolu
v Liptovskom Mikuláši v duchu romantického secesného folklorizmu,
v Martine postavil secesnú vilu dr. Jána Kohúta, v Budapešti
monumentálnu budovu pre srbskú pravoslávnu cirkev (tzv. Thökölyanum),
na ktorej použil pseudorománske a pseudogotické architektonické
prvky. Medzi jeho stavby patrí aj budova Tatra banky v Martine,
továrenské objekty v Liptovskom Mikuláši, vytvoril veľký projekt
klimatického sanatória v Novom Smokovci (bývalé Szontághovo
sanatórium).
V povojnovej tvorbe sa výrazne oslobodil od pseudohistorických
a secesných vplyvov a orientoval sa viac na európsku architektúru.
Po príchode do Bratislavy adaptoval budovu riaditeľstva
Obchodnej a priemyselnej komory, v duchu monumentálneho klasicizmu
postavil budovu Tatra banky, na Zemedelskom múzeu (dnes SNM) použil
klasicistické prvky. Túto etapu, v ktorej ešte používal historizujúce
prvky, zavŕšila prestavba hotela Carlton-Savoy v roku 1928 na luxusný
hotel.
Príklon k modernej architektúre predstavovali jeho ďalšie
stavby: sanatórium Palace v Novom Smokovci, dom Slovenskej ligy
v Bratislave, ale najmä budova SNM v Martine. Poslednou stavbou podľa
jeho návrhu bola budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej
Polianke, nadväzujúca na tatranské sanatóriá s priebežnými loggiami.
Slovenský biografický slovník. Martin. MS 1997
www.obnova.sk
You have no rights to post comments