M. M. HARMINC

M. M. HARMINC
 
Slovenská tlačová agentúra TASR pri príležitosti výročia smrti kulpínskeho rodáka, architektu európskych rámcov M.M.Harminca zverejnila nasledujúci príspevok:
 
BRATISLAVA – TASR : Pred 45 rokmi, 5. júla 1964 zomrel v Bratislave architekt a staviteľ Milan Michal Harminc. Je autorom takmer 300 projektov, ktoré dokumentujú premeny architektúry konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Závažným dielom v jeho tvorbe je stavba Slovenského národného múzea (SNM) v Martine, pri ktorej použil klasicistické prvky. Projekt rátal s 37 výstavnými miestnosťami a dodnes je najväčšou múzejnou budovou na Slovensku. Objekt slávnostne otvorili v septembri 1908.
 
Milan Michal Harminc sa narodil 7. októbra 1869 v slovenskej obci Kulpin pri Petrovci v srbskej Vojvodine. Študoval na nemeckej obchodnej akadémii v Novom Sade (1882-1883), potom v Budapešti pracoval vo viacerých stavebných firmách a projekčných kanceláriách.
 
V roku 1897 si založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu a svoje práce realizoval takmer po celom Uhorsku, hlavne na Slovensku. Neskôr (1908) získal titul staviteľa za projekt budovy Slovenského národného múzea v Martine. V roku 1914 ukončil svoje pôsobenie v Budapešti a presídlil sa do Liptovského Mikuláša, kde mal vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu. Na konci prvej svetovej vojny začal pôsobiť vo Vysokých Tatrách a stal sa prvým predsedom Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko.
 
Od roku 1922 pôsobil v Bratislave, kde pracoval ako samostatný architekt, až do odchodu do dôchodku (1951). Bol predsedom slovenského spolku a všestranne podporoval kultúrny a politický život na Slovensku. Počas svojej 65-ročnej tvorivej činnosti projektoval rodinné domy a vily, verejné stavby, školy a kostoly.
 
Najznámejšími jeho stavbami sú vilka pre dr. Emila Stodolu v Liptovskom Mikuláši v duchu romantického secesného folklorizmu, v Martine postavil secesnú vilu dr. Jána Kohúta, v Budapešti monumentálnu budovu pre srbskú pravoslávnu cirkev (tzv. Thökölyanum), na ktorej použil pseudorománske a pseudogotické architektonické prvky. Medzi jeho stavby patrí aj budova Tatra banky v Martine, továrenské objekty v Liptovskom Mikuláši, vytvoril veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci (bývalé Szontághovo sanatórium).
 
V povojnovej tvorbe sa výrazne oslobodil od pseudohistorických a secesných vplyvov a orientoval sa viac na európsku architektúru.
 
Po príchode do Bratislavy adaptoval budovu riaditeľstva Obchodnej a priemyselnej komory, v duchu monumentálneho klasicizmu postavil budovu Tatra banky, na Zemedelskom múzeu (dnes SNM) použil klasicistické prvky. Túto etapu, v ktorej ešte používal historizujúce prvky, zavŕšila prestavba hotela Carlton-Savoy v roku 1928 na luxusný hotel.
 
Príklon k modernej architektúre predstavovali jeho ďalšie stavby: sanatórium Palace v Novom Smokovci, dom Slovenskej ligy v Bratislave, ale najmä budova SNM v Martine. Poslednou stavbou podľa jeho návrhu bola budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke, nadväzujúca na tatranské sanatóriá s priebežnými loggiami.
 
Slovenský biografický slovník. Martin. MS 1997
www.obnova.sk

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články