Bratislava sa v piatok a sobotu 30. a 31. októbra 2026 stala miestom stretnutia predstaviteľov slovenských komunít z celého sveta. Tohtoročná Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala pod mottom Silné korene, hrdé srdcia, otvorila otázky zachovávania slovenskej identity, podpory krajanského života a budúcnosti vzťahov medzi Slovenskom a jeho krajanmi. Konferencia opäť vytvorila priestor na stretnutie, výmenu skúseností a otvorený dialóg medzi predstaviteľmi Slovenskej republiky a slovenských komunít žijúcich za jej hranicami. Na dvojdňovom podujatí sa zišli krajania, predstavitelia spolkov, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií i odborníci z Belgicka, Česka, Čiernej Hory, Francúzska, Chorvátska, Írska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, Srbska, Švajčiarska, Švédska, Talianska, Ukrajiny, Veľkej Británie a Spojených štátov amerických.
Spoločná fotografia ocenených s Jurajom Blanárom a Dagmar Repčekovou (Foto: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SK)
Uvítací príhovor Dagmar Repčekovej (Foto: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SK)
Účastníci zo Srbska s predsedníčkou ÚSŽZ Dagmar Repčekovou
Konferenciu slávnostne otvorila predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Dagmar Repčeková spolu s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Jurajom Blanárom. V úvodných príhovoroch zazneli aj posolstvá prezidenta SR Petra Pellegriniho, podpredsedníčky vlády a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a osobitného splnomocnenca Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky Jiřího Krátkeho.
Predsedníčka ÚSŽZ Dagmar Repčeková zdôraznila, že podstatná časť konferencie a diskusií sa bude venovať budúcnosti a rozvoju slovenských komunít v zahraničí. Závery rokovania by mali byť ešte do konca tohto roka predložené vláde Slovenskej republiky.
Minister Juraj Blanár vo svojom príhovore vyzdvihol význam slovenských komunít v zahraničí a poďakoval ich predstaviteľom za všetko, čo robia pre zachovávanie slovenskej kultúry a šírenie dobrého mena Slovenska. Pripomenul, že podľa údajov ÚSŽŽ žije vo svete približne 1,8 milióna Slovákov. Zdôraznil, že každý Slovák žijúci v zahraničí si zaslúži pozornosť slovenských inštitúcií a že rezort diplomacie chce podporovať úsilie ÚSŽŽ pri napĺňaní potrieb krajanských komunít.
Význam slovenských komunít pre Slovensko vyzdvihol aj prezident Peter Pellegrini. Vo svojom príhovore ocenil prácu krajanských spolkov a organizácií, ktoré vytvárajú priestor na stretávanie, udržiavanie vzájomných kontaktov a zachovávanie slovenského jazyka, kultúry a tradícií. Osobitne vyzdvihol aktivity v oblasti folklóru, vzdelávania a výučby slovenčiny pre deti a mladú generáciu. Za dôležité považuje prepájanie Slovákov, ktorých rodiny žijú v zahraničí už niekoľko generácií, s tými, ktorí sa za hranice vysťahovali len nedávno. Spoločný pôvod, jazyk a vzťah k vlasti by podľa neho mali byť silnejšie než rozdiely medzi jednotlivými generáciami krajanov. Pellegrini zároveň poukázal na potenciál krajanov pri reprezentácii Slovenska a rozvíjaní jeho medzinárodných vzťahov. „Mali by sme podporovať našich krajanov v tom, aby sa stávali prirodzenými ambasádormi Slovenska vo svete, a zároveň hľadať spôsoby, ako naplno využiť ich potenciál," zdôraznil.
Hovoril aj o potrebe výraznejšej finančnej podpory krajanských aktivít. Pripomenul, že počas jeho pôsobenia na poste predsedu vlády v rokoch 2018 a 2019 bolo rozhodnuté o zdvojnásobení rozpočtu na podporu krajanov. Slovensko však podľa neho má v tejto oblasti stále rezervy v porovnaní s niektorými susednými krajinami.
Pracovná časť prvého konferenčného dňa bola rozdelená do tematických blokov, ktoré sa venovali najdôležitejším oblastiam krajanského života. Všetky tematické bloky moderoval Peter Chrastina, podpredseda ÚSŽZ.
V bloku Kultúra a cirkev sa diskutovalo o možnostiach uchovávania a rozvíjania slovenského kultúrneho dedičstva, tradícií a duchovného života v krajanských komunitách. Osobitná pozornosť sa venovala medzigeneračnému dialógu, novým formám kultúrnej tvorby a nezastupiteľnej úlohe cirkví pri zachovávaní jazyka, identity a spolupatričnosti.
Nasledujúce panely sa sústredili na slovenský jazyk a vzdelávanie. Účastníci hovorili o súčasnosti a budúcnosti slovenčiny v autochtónnych, teda historicky usadených, aj novodobých krajanských komunitách. Diskutovali o možnostiach vzdelávania, podpore učiteľov, práci škôl a vzdelávacích centier, ale aj o spoločnej zodpovednosti za to, aby slovenčina zostala živým jazykom ďalších generácií.
Pozornosť sa venovala aj budúcnosti krajanskej komunikácie. Médiá, informačné portály a moderné komunikačné nástroje zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri prepájaní Slovákov naprieč hranicami. Práve vzájomná informovanosť a komunikácia vytvárajú predpoklady na spoluprácu a ďalší rozvoj komunít.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí inicioval proces svojej digitálnej transformácie podaním projektu z Programu Slovensko „Lepšie využívanie údajov ÚSŽZ", ktorý bol schválený v apríli 2026. Jeho cieľom je vytvorenie komplexného informačného systému ÚSŽZ, spojeného aj s úpravou dotačného informačného systému, vytvorením registra Slovákov v zahraničí, s obsahovou zmenou digitálnej platformy www.slovenskezahranicie.sk a vytvorením novej digitálnej platformy www.navraty.gov.sk, obe budú obsahovať aj samostatné komunikačné platformy.
Súčasťou úvodného programu prvého dňa konferencie bolo aj slávnostné odovzdávanie ocenení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Minister Juraj Blanár udelil Zlatú medailu ministra slovenskému vedcovi pôsobiacemu v CERN-e Petrovi Chochulovi a veľvyslancovi Vladimírovi Halgašovi. Striebornou medailou ocenil Editu Manákovú za jej zásluhy o rozvoj slovenskej krajanskej komunity vo Francúzsku.
Predsedníčka ÚSŽŽ Dagmar Repčeková udelila medailu úradu evanjelickému farárovi Ľudovítovi Andrejovi Bobčokovi, ktorý pôsobí v rumunskom Nadlaku, a ďakovný list organizácii Slovak PRO pôsobiacej v Severnej Amerike.
Ocenenia sú uznaním dlhoročnej práce osobností a organizácií, ktoré svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu slovenskej identity, rozvíjaniu krajanského života a reprezentácii Slovenska v zahraničí.
Druhý deň konferencie otvoril témy vedy, výskumu a kultúrneho dedičstva. Diskutovalo sa o tom, ako môže odborný výskum pomáhať pri dokumentovaní a zachovávaní dedičstva slovenských komunít, a to tak historicky usadených, ako aj novodobých.
Ďalšie rokovania sa venovali migrácii a návratom na Slovensko. Účastníci hľadali odpovede na otázku, ako možno skúsenosti a odborný potenciál krajanov využiť v prospech rozvoja Slovenskej republiky. Súčasťou programu boli aj praktické otázky reintegrácie, osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, štátneho občianstva SR a spolupráce s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM), ako aj s rezortmi vnútra a zahraničných vecí.
Prvý konferenčný deň vyvrcholil návštevou Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Rusovciach, kde účastníci sledovali umelecký program a pokračovali v spoločenskom stretnutí
Slovenský svetový kalendár si pripomenul desať rokov od svojho vzniku (Foto ÚSŽZ)
Pri príležitosti jubilejného ročníka Slovenského svetového kalendára sa v predvečer Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, 29. októbra 2026, v Bratislave stretli prispievatelia a spolupracovníci kalendára. Stretnutie, organizované Slovenským kultúrnym klubom, bolo príležitosťou poďakovať sa ľuďom, ktorí sa na jeho tvorbe podieľajú a pripomenúť si cestu publikácie, ktorá už desať rokov prepája krajanské komunity so Slovenskom. Viac TU: https://www.uszz.sk/slovensky-svetovy-kalendar-je-tu-10-rokov/
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)