Daniel PIXIADES

Daniel PIXIADES
 
Daniel Pixiades prednedávnom od svojej manželky Smiljany k 78. narodeninám do daru dostal webovú stranku : www.cikadanko.com
 
foto
 
Daniel Pixiades, slovenský, čiernohorský a chorvátsky emigrantský básnik sa narodil 5. júla 1931 v Kysáči. Učiteľskú školu absolvoval v roku 1950 v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v osadách Seleuš, Veliko Gradište, Kulpín, Sriemske Karlovce, Stari Bar a Sutomore v Čiernej Hore. Koncom roku 1974 s rodinou sa presťahoval do Kanady, kde bol najprv spolupracovníkom a neskôr i redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. Žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario.
 
Zbierky básní:
Vlny kotvy vlny (Obzor Nový Sad, 1974),
Biti izvan (Kultúra Báčsky Petrovec, 2003),
Ka srcu zemlje (Kultúra Báčsky Petrovec, 2005.),
Odasvud sjever (Kultúra Báčsky Petrovec, 2006.).
 
Vlny kotvy vlny
1
 
Ak vplávame do krištáľových hlbín dňa
zrenice nám popukajú ako granátové jablká
Aj bez nich sa budeme vznášať ako mudrujúce čajky
nad búrlivým zrkadlom nebies
a budeme žialiť s oblakom a navzájom si vkladať
útechu do sŕdc Nazajtra
 
To priestor modručkých vôd trápnym tichom
hrá na strunách opustených ulít
keď naše srdcia bažia po svetelných diaľkach
A budú bažiť stále po ozvenách toho včera
ktoré sa nám zaplietlo do ciest aby tlelo
aby nám tlelo v žilách
 
aby sme predsa neboli sami
.
.
.
 
3
Netreba privolávať chvíle plaču
vo chvíľach zlatistého prachu neba
Nad riekou ktorej sme sami určili smer
spievajú naše mená
Stretneme sa ako voľakedy Možno postýbame tamtie dni
do náhrdelníka aby nám nikdy jeho lesk neunikal z očí
a tak nezradíme známe vlnenie radosti len potom
                                                                                      potečieme
ďalej Do priestoru a času ako hviezdy
Aby sa zjednotili farby pobrežia a neba
v jednej splnenej túžbe
v lesklom bode Vo zvrchovanej chvíli
nášho návratu
 
foto
 
Slovački, crnogorski i hrvatski emigrantski pesnik Danijel Piksijades rodjen je 5.jula 1931. godine u Kisaču u Vojvodini. Završio je učiteljsku školu u Somboru(1950). Radio je kao učitelj u Seleušu,Velikom Gradištu,Kulpinu,Sremskim Karlovcima, Starom Baru i u Sutomoru u Crnoj Gori, a godinu dana i kao sluzbenik u Novom Sadu. Krajem septembra 1974.godine s porodicom se preselio u Kanadu._Živi u gradu Tander Bej u provinciji Ontario.
 
Tamo je najpre bio saradnik, kasnije i dopisni urednik jugoslovenskih Naših novina. Pesme piše na slovačkom i na srpsko- hrvatskom jeziku.
 
Zbirke pesama:
Talasi sidra talasi (Vlny kotvy vlny,Obzor Novi Sad,1974),
Biti izvan (Kultura Bački Petrovac, 2003),
Ka srcu zemlje (Kultura Bački Petrovac, 2005.),
Odasvud sjever (Kultura Bački Petrovac, 2006.).

Komentárov  

0 #6 Guest 2011-02-26 19:11
Milý Janko Kulík,dakujem za pozdrav.Prajem Ti prijemne hvile v živote.Daniel Pixiades z Kanady.
Nahlásiť administrátorovi
0 #5 Guest 2011-02-26 18:53
Velka vdaka na slovach o mne.Chel bý som
naše slovenske deti potešiť s ešte aspoň
jednou ilustrovanou knihou poezie alebo prozy. Možno že to bude Morska bajka
Žiaročka,ktorú som nedávno dal do tlače.
Pozdrav všetkým od Daniela Pixiadesa.
Nahlásiť administrátorovi
0 #4 Anna 2011-02-25 02:50
Žiakov z Kysáča Zornička odmenila Vašimi knihami. Morská ríša je veľmi zaujímavá kniha. Dakujeme, že máme takého spisovateľa!
Nahlásiť administrátorovi
0 #3 Pozdravujú Vás Ján Kulík z Vojvodinskej ulice.Anna 2011-02-25 02:46
:lol:
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 Morská ríšaandye vďaka 2009-10-02 04:43
:-) Autor knihy sa poďakúva za zverejnenie tejto informácie
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 nová kniha vo vzdaní SVCandye 2009-09-30 14:16
Nová kniha Daniela Pixiadesa pod názvom Mortská ríša, vyšla vo vydaní Slovenského vydavateľského centra v B. Petrovci, koncom tohto mesiaca. Kniha poézii je venovaná deťom a skrášlená je fotografiami morských hĺbin.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články