- Podrobnosti
-
Uverejnené 8. 09. 2009
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
časť II. - obdobie rokov 1924 – 1959
Obdobie rokov 1924 – 1927 bolo poznačené rastom gymnaziálneho života. Dokončená bola budova gymnázia a v novej telocvični (1923) namontované bolo i skladacie javisko pre kultúrne podujatia, roku 1925 bol založený významný Žiacky samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, rozvinuli sa knižnice a kabinety školy a sadili sa i povestné symbolické lipky, dnes už košaté lipy, ktoré krášlia gymnaziálne nádvorie a pod.
Avšak
hneď na to prichádza krízové obdobie rokov 1927 – 1932. V tomto období
vládne hospodárska kríza a politická diktatúra nanucuje škole
riaditeľov Srbov (ktorí sa rýchle striedajú), privádza na gymnázium
viac srbských profesorov i žiakov a prísne administratívne predpisy a
zásahy do záujmových aktivít žiakov vyústili i v hrozbu redukcie
gymnázia na nižšie štvortriedne. Túto potom zamedzili len vtedajšie
dobré politické vzťahy medzi Juhosláviou a Československom v rámci
Malej antanty a nové matičné hnutie tunajších Slovákov, ktorí si roku
1932 založili i Maticu slovenskú v Juhoslávii.
V
poslednom predvojnovom desaťročí osud gymnázia už vôbec viac nebol
otázny a charakterizovala ho konsolidovaná práca. Profesori boli opäť
prevažne Slováci, ktorí svojou pokrokovosťou a národnou uvedomelosťou
vrátili škole prvotnú stabilitu. V rokoch okupácie (1941 – 1944)
gymnázium bolo zrušené a nižšie triedy premenované na „uhorsko –
kráľovskú“ meštianku, avšak i v týchto rokoch gymnázium predsa pôsobilo
i vo vyšších triedach, v rámci tzv. „gymnaziálneho náukobehu“, ktorého
žiakov prichádzali do Petrovca vyskúšať profesori z podobne okupovaných
Košíc. V tomto období gymnázium bolo i ohniskom odbojového hnutia proti
fašizmu a na jeho nádvorí bola 11. novembra 1944 založená Slovenská
brigáda (neskôr XIV. vojvodinská úderná brigáda), v rámci ktorej, z
radov žiakov gymnázia, bojovalo 115 bojovníkov. Dvadsiati z nich
zahynuli a vyše 50 boli zranení.
V
povojnovom období (1945 – 1959) prichádza až k trojnásobnému zvýšeniu
počtu žiakov, oproti stavu predvojnovému, medziiným i preto, že bol
založený stredoškolský internát a od roku 1947 gymnáziu boli priradené
oddelenia slovenskej učiteľskej školy, čo malo priam rozhodujúci vplyv
na ďalší osud Slovákov žijúcich vo Vojvodine (najmä v malých
slovenských osadách), v kontexte poznávania, šírenia a zveľaďovania
vlastnej kultúry, jazyka a svojbytnosti. (Učiteľskú školu absolvovalo
do roku 1965, keď sa jej činnosť skončila, 216 slovenských učiteľov).
Všetko toto podnietilo všestranné zintenzívnenie činnosti školy. Avšak,
po zakončení školskej reformy, keď štvorročné základné školy prerástli
v povinné osemročné tzv. osmoletky, od školského roku 1958/59 na
gymnáziu zostali len vyššie triedy a novozapísaný ročník I. triedy
učiteľskej školy, kým nižšie triedy dovtedajšieho gymnázia prešli do
novoformovanej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci..