- Podrobnosti
-
Uverejnené 13. 09. 2009
250 rokov od narodenia v poradí druhého riaditeľa karloveckého gymnázia Andreja Volného
Herbárium prof. Andreja Volného
píše Viera Benková
V roku 1794 do Sriemskych Karloviec prichádza za profesora a potom i riaditeľa tohto gymnázia Andrej Volný (Wolný), ktorý sa narodil roku 1759 v Banskej Štiavnici, na Slovensku. Tu v Karlovciach sa oženil so Zuzanou Záborský z Irigu, kde jej otec pôsobil ako dozorca v tamojšej továrni na výrobu hodvábu. Profesor Andrej Volný prichádza do Karloviec na pozvanie metropolitu Stevana Stratimirovića, kulpínského rodáka. Keďže Stevan Stratimirović študoval na Slovensku a poznal sa osobne aj so Štúrovcami a veľkým Štúrom vedel, že sú tamojší profesori –Slováci vhodní ako výpomoc na školách a alumneách pre pravoslávnych Srbov, lebo boli väčšinou evanjelickej viery, nežiadali od srbských žiakov aby konvertovali a zanechali pravoslávnu vieru ako to robili takmer všetci katolíci. Andrej Volný ešte za mladi utratil rodičov/najprv otca a potom i matku/ - túžbou mu bolo dostať sa na vysoké školy a študovať čo sa mu aj podarilo, zakončil prírodné vedy a antropológiu.
V
Karlovciach pracuje až do roku 1816, keď odchádza na iné pracovné
miesto. Kým pôsobil v Karlovciach chodil často do prírody o ktorú sa
veľmi zaujímal a keďže gymnázium dostalo herbárium vydaný v roku 1754 v
Norimbergu riaditeľ a profesor Andrej Volný si ho bral so sebou a
porovnával rastlinstvo a kvetenstvo v okolí Karloviec. Príroda,
minerály a vôbec rastliny Sriemu ho nadchli, takže spočiatku si robil
iba zväzok minerálov z ktorých si utvoril zbierku a používal ich aj ako
pomôcku na prednáškach. Práca na poli minerológie a floristiky
priniesla mu aj medzinárodné uznanie, stáva sa členom nemeckého
minerologického ústavu v Jene, je tiež členom botanického spolku v
Regensburgu a Karlovce sa stávajú, pravda, vďaka Andrejovi Volnému,
centrom prírodných vied. V roku 1805 vydal knižne v Budíne Historiae
naturis elementa. V roku l797 klasifikoval a zostavil prvú
zbierku-herbárium Sriemu /latinské, nemecké, maďarské a slovenské a pri
niektorých aj srbské pomenovanie/ ba v osobitnej stati pri niektorých
rastlinách-najmä liečivých a tradičných –uviedol aj použitie v
lekárstve. Svoje zväzky pomenoval Centuriá - teda sto rastlín - a
zoradil ich podľa Lineaho botanického systému. Prvú zbierku centurium -
venoval roku 1797 veľkému mužovi a priateľovi - metropolitovi
Stratimirovićovi s vlastnými ilustráciami - táto zbierka má pomenovanie
Flora Sirmiensis... a aj dnes sa uchováva ako vzácny exemplár na
gymnáziu v Karlovciach. Druhý zväzok zmizol počas vojny, tretí zväzok
je z roku 1801 pod názvom Index systematicus plantarum florae
Sirmiensis a je pripojený k prvému zväzku. Jednu časť z herbára
odniesol Volný so sebou roku 1816 a po jeho smrti vykúpilo ho múzeum v
Budapešti.
Po
odchode Andreja Volného zo Sriemskych Karloviec ešte dlho sa uchovávala
spomienka na tohto agilného, všestranného riaditeľa a profesora -
prírodovedca, veď aj herbár sa časom doplňoval a na tom veľké zásluhy
má aj neskorší profesor tohto gymnázia /po roku 1820/ Grigorij Lazić.
Volného dcéra Karolína, po smrti otca prisľúbila, že pošle do gymnázia
v Karlovciach otcov portrét, ale do toho prišla vojna s Napoleonom a
prisľúbený portrét do gymnázia sa už nedostal. Volného v Karlovciach
zastúpil druhý Slovák doktor filozofie Karol Rumy, ktorý bol taktiež
prírodovedec a zostal v peknej spomienke v tomto sriemskom mestečku,
ale riaditeľa Volného vo všetkom zastúpiť nemohol!
V prvých
zväzkoch Volného herbára bolo vyše 400 uložených bylín. Počas vojen
herbár bol ukrývaný, sťahovaný, hodne bylín časom schátralo, herbárium
dlho nebolo konzervované a až po II. sv. vojne zásluhou profesora
Milorada Marčetića urobila sa jeho konzervácia a spolu s doplnenými
Pančićovými exemplárnymi bylinami herbárium sa zachovalo. V kartotéke
je zavedených spolu 6021 bylín, z toho 200 Volného a 270 Pančićevých a
ostatné sú od iných zberateľov.
Doba v
ktorej Slovák a rodák z Banskej Štiavnice, /kde pôsobila vysoká škola
baníctva/ Andrej Volný žil a najmä pracoval / čo vidno z jeho pôsobenia
na gymnáziu v Karlovciach v čase veľkého srbského metropolitu Stevana
Stratimirovića ! /spolupráca medzi Slovákmi a Srbmi bola veľmi plodná
nielen pre vedcov, profesorov a riaditeľov škôl ale najmä v spoločných
záujmoch v boji o zohľadnenie národov v Uhorsku / bola to doba
francúzskych encyklopedistov, bohatá aj na vynálezy, technické
vymoženosti, učebné osnovy, jedným slovom doba osvietenstva a
vzdelávania...
Touto cestou si pripomíname 250 rokov od narodenia tohto významného Slováka a vedca, ktorý pôsobil v našich priestoroch...
You have no rights to post comments