Prvý čestný občan Kovačice

Prvý čestný občan Kovačice
 
Rada Miestneho spoločenstva v Kovačici v minulú sobotu na slávnostnom zasadnutí udelila titul Čestný občan mesta Kovačica vicepremiérovi Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi.
 
foto
 
Foto SITA
 
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa v Kovačici zúčastnil aj na slávnostnom odhalení búst dvoch významných osobností - národovca, antifašistu, zakladateľa a prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii JUDr. Jána Bulíka (1897-1942), kovačického rodáka, ktorého nacisti umučili v koncentračnom tábore Mauthausen, a evanjelického farára Jána Čaploviča (1876-1925), ktorý sa v máji 1907 spolu s ostatnými slovenskými veriacimi odhodlane postavil na odpor voči zavedeniu maďarských evanjelických bohoslužieb do slovenského duchovného a národného prostredia.
 
Na počesť Jána Bulíka už skôr a na rôznych miestach bolo odhalených niekoľko pamätných tabúľ. Jedna je umiestnená v koncentračnom tábore v Matthausene, podobná tabuľa je aj na rodnom dome v Kovačici, ďalšia je na budove na ul. Kneza Mihajla v Belehrade, kde mal advokátsku kanecláriu a pamätnú tabuľu s jeho menom je možné vidieť aj na budove gymnázia v Báčskom Petrovci. Ján Bulík zostáva v povedomí ľudí aj vďaka uliciam, ktoré podľa neho pomenovali v Kovačici a Bratislave. Post humne mu udelili rad SNP prvej triedy a československý Vojnový kríž a v roku 1992 aj Masarykov rad, ktorým ho vyznamenal prezident Václav Havel ešte počas česko-slovenskej federácie.
 
Ján Čaplovič, ktorý je starým otcom vicepremiéra Čaploviča, bol ústrednou postavou Kovačického procesu, ktorého ohlas presiahol hranice Uhorska.
 
V r. 1907 – 1908 vystúpili kovačickí Slováci proti vládnym snahám Rakúsko-Uhorska na obranu svojho jazyka a ďalších národných slobôd. Táto ich snaha bola potlačená tzv. kovačickým procesom, v ktorom bolo súdených 97 cirkevníkov, 35 z nich bolo potrestaných a suspendovaný bol aj vtedajší kovačický farár Dr. Ján Čaplovič. Kovačický proces bol v prvým oficiálnym vystúpením slovenských roľníkov na obranu svojich národnostných práv.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články