OSAMELÝ PÚTNIK KAROL MILOSLAV LEHOTSKÝ

130 výročie narodenia prvého školeného maliara vojvodinských Slovákov
 
OSAMELÝ PÚTNIK KAROL MILOSLAV LEHOTSKÝ
 
Karol Miloslav Lehotský ( 16. november 1879 - 4. marec 1929 ) narodil sa v Laliti v mnohopočetnej rodine spisovateľa, učiteľa a národovca ako siedme z deviatich detí. Ľudovú školu zakončil v Laliti a školenie pokračoval v Sarvaši, potom v Sombore, v Prahe a vo Viedni. Z Viedne sa vrátil domov do Lalite. Koncom roka 1900 bol už v Novom Sade a v lete roku 1901 v Ružomberku. V jeseň toho istého roku sa znovu vracia do rodiska. Už na budúci rok sa presťahoval do Odžakov, a o niekoľko mesiacov opäť prichádza do Lalite. Krátko pobudol i v Martine a po ukončení vojny odišiel do Hložian. Začiatkom roku 1929 sa presťahoval do Brna, kde aj zakončil svoju túlavú životnú púť.
 
foto
 
Knihu o Karolovi Miloslavovi Lehotskom, autorov Ladislava Čániho a Vladimíra Valentíka, vydala Kultúra z Báčskeho Petrovca v roku 2004. V tejto reprezentačnej publikácii Lehotský je zaradený medzi zakladateľov slovenskej moderny. V úvode knihy, príznačne nazvanom Srdce a kríž Karola Miloslava Lehotského Ladislav Čáni píše o rozorvanej duši maliara-filozofa ktorý sa priklonil k tolstojovskému chápaniu viery v duchu neodporovania násiliu, maximálnej pokory a odriekania až „sebažertvy“. Svoj filozoficko-náboženský postoj prezentoval často i v piktograme kríža vyrastajúceho zo srdca, obkoleseného svätožiarou, ktorým signoval svoje obrazy. Čáni charakterizuje umelca na jednej strane ako mystika a metafyzika, náchylného až k nekritickému idealizmu, na druhej strane ako melancholického skeptika a osamelého pútnika, ktorého večný nepokoj a nespokojnosť s daným stavom vecí nútili neustále meniť pôsobiská.
 
V Laliti v nedeľu 22. novembra 2009 K. M. Lehotskému odhalia pamätnú tabuľu.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články