ŽIVOTNÉ JUBILEUM NAJSTARŠIEHO KOVAČICKÉHO MATIČIARA

ŽIVOTNÉ JUBILEUM NAJSTARŠIEHO KOVAČICKÉHO MATIČIARA
 
„Chceme a prajeme Vám, aby ste medzi nami ešte hodnú chvíľu pobudli, aby ste svojou láskou a dobrým srdcom ešte dlhý čas dokázali potešiť nás všetkých, ktorí Vás máme radi a ktorí Vám v tejto slávnostnej chvíli prajeme veľa zdravia, šťastia a lásky,“ prihovoril sa oslávencovi Martinovi Hriešikovi v pondelok 16. novembra 2009 Pavel Baláž, predseda Spomienkového strediska Jána Bulíka a podpredseda Matice slovenskej v Juhoslávii k deväťdesiatim narodeninám v súčasnosti najstaršieho kovačického mäsiara a matičiara.
 
foto
 
Pán majster Hriešik po šiestich triedach kovačickej základnej školy, navštevoval ešte od 1934. roku trojročnú učňovskú školu v susednej Debeľači. V jeho generácii boli tam vtedy aj iní Kovačičania, okrem iných ďalší mäsiar Ján Petrík, pekár Fero Toman a mlynár Paľo Košút. V tých rokoch začal byť činní aj v Sokolskej jednote, v Kovačici, ale i dnešnom Zreňanine.
 
foto
 
Roku 1937 sa stal aj členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici a spolu so šesťdesiatkou ďalších Slovákov z Banátu vlakom cestoval na svoje prvé Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Do Petrovca sa z hložiansko-petrovskej železničnej stanice prepravili kočmi a vtedy čerstvý matičiar býval v rodine Čániovej, v strede mesta. Koncom tridsiatich mali už „na druhej ulici“ vlastný bitúnok a mäsiarstvo. Vo februári roku 1941 zakončil v Pančeve pán Hriešik dve majstrovské skúšky: jednu za mäsiara a druhú – a tú absolvoval ako jediný Kovačičan - za odborníka vo výrobe klobás. Po druhej svetovej vojne bol pán majster Hriešik súkromným mäsiarom, ale pracoval aj v mäsiarstve poľnohospodárskeho družstva. Pričinil sa i o rozvoj dediny, volili ho i za richtára, čo pre pracovné záväzky odmietol, ale bol dva mandáty a jeden rok, spolu deväť rokov, v dedinskej rade, neskôr i v rôznych komisiách, predovšetkým komunálnej a bol pri tom i za čias vyhlásenia prvého samozdanenia v Kovačici. Nemalé uznanie sa mu dostalo 31. decembra 1973 keď získal dekrétom prezidenta Tita Rad práce so zlatým vencom, vtedy veľké ocenenie „veľkej Juhoslávie“.
 
foto
 
foto
 
Majster Hriešik bol aktívny aj v hasičskom spolku, bojovníckej organizácii a iných zduženiach, fungujúcich v jeho rodnej osade. Na dôchodku je od roku 1980, ale s výbornou pamäťou sleduje, radí, komentuje diania doma i za chotárom, občas sa na slávnostných zasadnutiach spolkov i zúčastní. Horlivým je čitateľom vojvodinských slovenských periodík: Hlasu ľudu, Národného kalendára a Roviny, nebráni sa učiť i ďalším technickým novotám. Čitateľom portálu tento svieži deväťdesiatnik odkazuje, že „nie sú dôležité roky, dôležitejšie je zdravie!“ Tak veľa zdravia, pán majster Hriešik!
 
Text a foto: Ján Špringeľ

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články