Vianoce, Vianoce...

Viera Benková
 
Vianoce, Vianoce...
 
foto
 
A znova sa roztvorila náruč oblohy- štedrá ako vždy, a prichádzajú v tomto decembrovom zimnom čase najkrajšie sviatky roka – Vianoce.
 
Každý človek bol raz dieťa a snil, snil zahľadený do svetielkujúceho svetla na jedličke, videl tam svoje panenské detstvo, ale i svoje sny, nádeje a vízie, ktoré mu našepkával čas. A i hudba sveta niesla sa časom a priestorom, prinášala tiež nádeje, ale i malé hodnotné dary – teplé ľudské slovo, aby svet bol krajší a lepší, aby neviedol vojny - aby bol skromný a ľudský! A prinášal aj zvuky oblohy, spevu a svetla, ktoré osvecovalo všetky ľudské prístrešia, varovalo, aby sme si toto bohatstvo navždy zachovávali, aby sme ho vštepovali do sŕdc všetkým ľuďom, ktorí ešte naplno snijú svoju budúcnosť a aby sme toto vštepovali najmä tým, na ktorých nám záleží. Veď ak nám predkovia darovali a pre nás ochránili všetku túto krásu zdedenú ešte odpradávna a - teda aj krásu a vôňu Vianoc - ak nám vštepili do sŕdc i to írečité našské a blízke – prečo by sme si to aj dnes nezachovávali a neprijali to ako dar Boží – dar krásy a bohatstva tradičných našských Vianoc?!
 
Nuž Vianoce predsa len prišli medzi nás a s nimi aj naša pieseň... Spoločne teda poprajme všetko dobré týmto nevšedným dňom a nastávajúcim vianočným a novoročným sviatkom: aby každému človeku, teda všetkým ľuďom boli v pohode, mieri a pokoji. Mnohí možno budú i opustení, osamelí, nevládni a nemocní, znemožnení tešiť sa s nami a svojimi deťmi alebo najbližšími, mnohí sú za hranicami a veľmi, veľmi ďaleko a preto nezabúdajme aj na takýchto! Poprajme im pohody, zdravia a návraty detí zo sveta a doprajme im takto alebo i cez rozhlas a TV načúvať kráse vianočných a novoročných vinšov a piesní, ktoré odznejú i v našich kostoloch - ba možno sa i dáky koledári zatúlajú k nám a sviatočnou piesňou či vinšom zagratulujú aj osamelým blaho Vianoc!
 
Nuž vitajte Vianoce medzi nami!

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články