HISTORICKÉ FRAGMENTY S PRÍCHUŤOU POVESTÍ

HISTORICKÉ FRAGMENTY S PRÍCHUŤOU POVESTÍ
 
Viera Benková: Stretnutie s minulosťou - 2. prepracované vydanie
 
„Zdá sa, že medzi minulým
a prítomným je iba malý krôčik, malý
švík, ktorý treba iba pozorne zašiť
a hľa, život sa ukáže nie ako záhada,
ale ako objav“.
 
V. Benková
 
Naša popredná poetka Viera Benková sa, najmä vo svojich najnovších knihách, čoraz častejšie vracia k motívom rodiska a minulosti vojvodinských Slovákov. Tieto motívy sa javia i v jej básnickej tvorbe, v knihách básní Heroica slovaca, Žltá krajina, čierne drozdy a Relikviár, avšak nimi je vo veľkej miere poznačená najmä autorkyna prozaická tvorba.
 
foto
 
Nedeľné predpoludnie – foto archív Jaroslava Čiepa
 
Motívy rodiska a minulosti nachádzame už v prvej knihe Viery Benkovej prevažne lyrických poviedok Lesná studienka, ktorá vyšla teraz už v dávnom roku 1973, potom v knihe Dom (1987), ako i v autorkynej najnovšej knihe Stred sveta (2007 a 2009), ktorá je vlastne syntézou jej „dolnozemskej“ tematiky. Ide tu vlastne o, podmienečne povedané, osobnú kroniku, či povesť o Petrovci zahrňujúcu jednotlivé javy a udalosti od prisťahovania Slovákov na Dolnú zem (r. 1745) dodnes i to z pohľadu hlavnej postavy diela, ktorá (vedľa nesporných autobiografických prvkov) asociatívnym princípom väzby myšlienok citov sceľuje mnohé ojedinelé javy a udalosti i skutočné, historické i mýtické s prvkami obradového života vojvodinských Slovákov.
 
„Génius loci“, ktorý podnecuje i posilňuje tých, ktorí sú schopní sa naň naladiť a s dostatkom intuície, empatie a emocionálnej inteligencie čítať jeho odkaz, Vieru Benkovú inšpiruje i v jej knihách beletrizovanej publicistiky: Z dávneho Petrovca (Hlas ľudu, Nový Sad 1998), Z našej minulosti (Hlas ľudu, Nový Sad 2002) a Stretnutie s minulosťou (Hlas ľudu, Nový sad 2007), v ktorých motívy minulosti a rodiska tiež nadobúdajú črty historickej prózy i kroniky života vojvodinských Slovákov, občas s nádychom povestí. Aj v tejto svojej najnovšej knihe, vlastne v 2. prepracovanom vydaní knihy Stretnutie s minulosťou, ktoré vyšlo tlačou v tomto roku, autorka pozorne načúva našepkávaniu toho „miestneho génia“, rovnako ako v napočítaných knihách, a snaží sa vyhľadávať tie švíky ktoré spájajú minulosť s prítomnosťou v súlade s mottom nášho textu. Texty tohto druhého vydania Stretnutia s minulosťou, (ktoré bolo realizované s finančným prispením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave) rozvrhnuté sú do troch kapitol: Pátranie po archívoch, Živé spony a Dávny a nedávny Petrovec a v porovnaní z predchádzajúcim toto vydanie je obsahovo bohatšie, lebo autorka doň zaradila rad nových textov: Profesor Bun–Bon kolonizátor St.Pazovy, Rodina Mokićová, Herbárium profesora Andreja Volného, Z dejín Sriemskych Slovákov, Kostolániovci, Značkové víno portogízer, Rusi v Petrovci, Najstaršie školy, Gubova jama, M.R. Štefánik na svadbe v Pivnici, Chýrečný včelár prof. E. Kamenár, Prvý predseda petrovského Spevokolu, Filip Filip a začiatky športového života v Petrovci a Židia medzi nami. V prvých dvoch častiach knihy dominujú texty o osobnostiach i jednotlivých rodinách a ich zástojoch v kultúrnych, literárnych, politických i hospodárskych snahách a dosaženiach vojvodinských Slovákov, najmä Petrovčanov a v tretej texty zamerané predovšetkým na toponymické súvislosti, vlastne na historicko-povesťové i jazykovedné objasnenia starých pomenovaní jednotlivých ulíc a častí Petrovca.
 
foto
 
Starý Petrovec, dvíhanie zvona - foto archív Jaroslava Čiepa
 
Avšak bez ohľadu na tematiku a ich základný zámer priam vo všetkých textoch tejto knihy sa prelínajú tri roviny: historická, povesťová a autorská. Už samotná táto skutočnosť svedčí o tom, že v knihe ide o „nehistorické“ dejiny vojvodinských Slovákov. Totižto autorka sa k jednotlivým faktom a udalostiam z našej minulosti poväčšine nespráva ako vedec – historik, ale skôr ako umelec, ktorý v dejinných danostiach vyhľadáva zaujímavosti a kuriozity i záhady, zaujímajúc k nim osobný postoj, čo knihe dáva besednicový ráz. V takomto kontexte nachádzame i autorkyn základný zámer – odtrhnúť od zabudnutia aj tie danosti a javy z minulosti vojvodinských Slovákov, ktoré úradná historiografia nezaznamenáva alebo ich považuje za irelevantné, avšak akurát tie a také skutočnosti vypĺňajú biele miesta v zobrazovaní špecifít, mentality a životaschopnosti našich predkov, ktorí dokázali obstáť na tejto vojvodinskej rovine „zaborení po kolená v jej čiernom blate a pod týmto nie vždy vďačným nebom“.
 
foto
 
Hotel Kohn, líčenie - foto archív Jaroslava Čiepa
 
Takýto základný autorkyn zámer umocňuje kvalitná fotografická časť knihy, ku ktorej i obsahovo i technicky v nemalej miere prispel redaktor vydania Jaroslav Čiep. Fotografie z tejto časti knihy vlastne s prechádzajúcimi textami činia komplementárny celok a jednotlívé texty v knihe majú podobnú pôsobivosť ako fotografie v starom albume – aj keď ich už dobre poznáme, netratia svoj pôvodný pôvab a pri každom novom listovaní albumu nás znova a znova pripútajú a ovanú nevysvetliteľnou príťažlivosťou.
 
Na podklade uvedeného záverom teda môžeme predvídať, že aj táto najnovšia kniha Viery Benkovej bude čitateľsky vítaná a môže podnetne osloviť aj náročnejších čitateľov.
 
Samuel Boldocký

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články