Srbi na Slovensku získali status národnostnej menšiny

Srbi na Slovensku získali status národnostnej menšiny
 
Dnes v Bratislave stretnutie predsedníčky parlamentu Srbska s prezidentom SR
 
Rozhodnutím Vlády SR Srbi v Slovenskej republike získali status národnostnej menšiny - vyhlásili to dnes z Ministerstva pre diaspóru Srbska.
 
Návrh na zmenu Štatútu rady Vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny predložil podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Reagoval tak na požiadavku srbskej národnostnej menšiny aktívne participovať na spoločenskom dianí. Vicepremiér SR pri predkladaní materiálu uviedol odporúčacie stanovisko Spoločenskovedného ústavu a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktoré jednoznačne podporili priznanie statusu národnostnej menšiny pre Srbov žijúcich na Slovensku z historického, vecného i kvantitatívneho hľadiska.
 
Týmto Srbi na Slovensku získali práva prislúchajúce národnostnému spoločenstvu, predovšetkým v oblasti kultúry, informovania, vzdelávania, politického predstavovania a účasti v orgánoch moci.
 
Nová národnostná menšina sa stala aj plnoprávnym členom poradného a koordinačného orgánu vlády SR -Rady vlády SR, na ktorom má príležitosť presadzovať a obhajovať potreby svojich občanov a tiež formovať kostru menšinovej politiky na Slovensku.
 
Nateraz nie je zvolený člen Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny z radov srbskej národnostnej menšiny. Toho nominuje Spolok Srbov na Slovensku, ktorý reprezentuje záujmy srbskej menšiny a združuje jej príslušníkov žijúcich v SR.
 
Rada je poradným a koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť národnostnej politiky a pre oblasť implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Členmi rady sú zástupcovia národnostných menšín, nominovaní združeniami, zväzmi a spolkami národnostných menšín.
 
Dnes v Bratislave stretnutie predsedníčky parlamentu Srbska s prezidentom SR
 
Vzájomné vzťahy Srbskej a Slovenskej republiky sú veľmi dobré, priateľské a v tomto duchu by sme mohli posilňovať naše vzťahy aj v oblasti obchodu a ekonomiky, kultúry, vzdelávania a cestovného ruchu. Na dnešnom stretnutí s predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbska Slavicou Djukićovou – Dejanovićovou to skonštatoval prezident SR Ivan Gašparovič.
 
Ako ďalej uviedol, SR je aktívna aj v oblasti rozvojovej pomoci, pričom Srbsku pomohla pri realizácii vyše sto projektov za viac ako 10,5 milióna eur.
 
Slavica Djukićová-Dejanovićová potvrdila dobrú kvalitu vzájomných vzťahov. "Chcem sa Vám poďakovať aj za oficiálne uznanie srbskej menšiny na Slovensku ako v poradí 13. národnostnej menšiny, o čom rozhodla vaša vláda minulý týždeň," skonštatovala.
 
Gašparovič poďakoval za záujem srbskej vlády o život Slovákov vo Vojvodine.
 
Na Slovensku doteraz boli uznané maďarská, česká, poľská, ukrajinská, rómska a iné národnostné spoločenstvá.
 
S t a n o v i s k o
Spoločenskovedného ústavu SAV k autochtónnosti srbskej menšiny na Slovensku
 
Srbi sa na územie Slovenska dostali v stredoveku, a to v niekoľkých vlnách. Za prvú z nich možno považovať už príchod a usídlenie sa niekoľkých srbských veľmožov a ich poddaných v Uhorsku v prvej polovici 15. storočia (S. Lazarevič, D. Brankovič), ktorí boli spojencami uhorských kráľov v boji proti Turkom. Po porážke a okupácii Srbského kniežatstva Osmanskou ríšou koncom 15. storočia sa Srbi dostali aj na územie Slovenska. Najznámejším z nich bol vojvoda P. Bakič, ktorý získal hrad Ostrý Kameň a panstvá v Holíči a v Šaštíne. V tom čase sa v Uhorsku usadili aj známe srbské rody Ovčaričovcov a Révayovcov.
 
Druhú vlnu srbských prisťahovalcov, ktorá nasledovala po moháčskej porážke roku 1526 a odohrávala sa v 16. a 17. storočí, tvorili príslušníci habsburského riečneho vojnového loďstva, tzv. čajkári, s hlavnými strediskami v Komárne a v Šali. Zohrali veľmi významnú úlohu v protitureckých vojnách presunom vojsk a materiálu po Dunaji. Práve oni fakticky založili tradíciu lodiarskeho priemyslu v Komárne.
 
Najpočetnejšia skupina srbských prisťahovalcov sa na naše územie dostala koncom 17. storočia a posilnila už jestvujúce srbské enklávy na južnom Slovensku. Stalo sa tak v rámci tzv. veľkého sťahovania Srbov (Velika seoba Srba), keď sa do Uhorska prisťahovalo viac ako 60 000 Srbov, ktorí získali významné privilégiá od cisára Leopolda I. Oficiálny ráz tejto kolonizácie posilnil aj príchod péčskeho patriarchu Arsenija Čarnojeviča , ktorý z Komárna spravoval všetky srbské pravoslávne farnosti na území, ktoré nebolo Tureckom okupované.
 
V tomto období sa dostali srbskí kolonisti aj do Bratislavy, Trnavy, Senice, Skalice, Modry, ale aj na Žitný ostrov, ba i do ďalších miest, o čom svedčili tamojšie mená a miestne názvy. Okrem remesiel súvisiacich s výstavbou a prevádzkou lodí boli srbskí prisťahovalci tvorcami, resp. sprostredkovateľmi zachovania významných diel sakrálneho umenia a rôznych devótnych predmetov značnej historickej hodnoty.
 
Odlišný charakter a menší význam mal príchod niekoľkých srbských rodín do Uhorska vrátane západného Slovenska, ktoré sa prisťahovali po tzv. požarevackom mieri z roku 1718.
 
Po ukončení protitureckých ťažení vojenský a hospodársky význam Srbov v tejto časti Uhorska poklesol, mnohí sa vrátili na oslobodené územie a asi polovica, ktorá tu zostala, sa veľmi rýchlo asimilovala. V 19. storočí takmer úplne splynuli s maďarským, zriedkavejšie so slovenským obyvateľstvom.
 
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo na Slovensku 434 občanov srbskej národnosti, čo predstavuje 0,008 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Najviac, 159, t. j. 36,6 % Srbov býva v Bratislavskom a 59, t. j. 13,6 % v Košickom kraji.
 
Početný vývoj srbskej menšiny nemožno podrobnejšie analyzovať, pretože v predchádzajúcich cenzoch sa srbská menšina osobitne nevykazovala a bola zahrnutá v kolónke „iná národnosť“. Preto môžeme len predpokladať, že súčasnú srbskú menšinu tvoria jednak starousadlíci, ktorí sa teraz prihlásili k srbským koreňom, a jednak srbskí prisťahovalci, ktorí sa usadili na Slovensku po rozpade Juhoslávie a nepokojoch na Balkáne od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ide teda o kombináciu pozostatkov historickej srbskej menšiny s imigrantmi z posledných rokov, čo však nie je dôvodom na jej prehliadanie.
 
Uvedený charakter srbskej menšiny dokumentujú aj demografické ukazovatele a jej sociálne zloženie. Vyznačuje sa málopočetnou detskou zložkou obyvateľstva, keď deti do 16 rokov tvoria len 13,5 % srbskej populácie, pričom celoslovenský priemer predstavuje 20 %. Na druhej strane, 15,2 % z počtu Srbov na Slovensku má ukončené vysokoškolské vzdelanie, čo je dvakrát viac než slovenský priemer (7,8 %). Úplne stredoškolské vzdelanie má na Slovensku 26,6 % obyvateľstva, u srbskej menšiny je to 45,3 %. K srbskej národnosti sa teda hlásia väčšinou príslušníci inteligencie. Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že kým na Slovensku do kategórie robotník patrí 45,3 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, u Srbov je to iba 30 %.
 
Na druhej strane, hospodárske zázemie a ekonomickú činnosť srbskej minority demonštruje fakt, že tretinu ekonomicky aktívnych Srbov tvoria podnikatelia, kým tento indikátor na Slovensku dosahuje len 7,7 % . Ekonomicky aktívnych je pritom 65 % príslušníkov srbskej minority, zatiaľ čo v celoslovenskom meradle je to iba 51 % obyvateľstva. Naopak, prevažujúci druh hospodárskej činnosti dokumentuje jav, že v nezistenom odvetví pracuje 46 % ekonomicky aktívnych Srbov, kým na Slovensku je to 22,6 % z hospodársky činných osôb. Celkom 18 % z ekonomicky aktívneho srbského obyvateľstva pracuje v obchode a hotelierstve, 17,3 % v priemysle a v stavebníctve. V celoslovenskom priemere je to 12,1 %, resp. 25,2 %.
 
Všeobecne možno konštatovať, že napriek istej diskontinuite srbského osídlenia s obdobím stredoveku, jeho značnej rozptýlenosti i novému charakteru minority, možno Srbov na Slovensku ako etnickú menšinu akceptovať a v rámci sčítania obyvateľstva osobitne evidovať. Prirodzene, je druhou stranou veci, akou formou budú jej príslušníci navzájom komunikovať, či vytvoria konzistentné spoločenstvo a či budú schopní svoju národnú kultúru účinne rozvíjať a adekvátne prezentovať.
 
Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že srbská menšina z historického, vecného i kvantitatívneho hľadiska vykazuje znaky analogické minoritám ostatných balkánskych národov na Slovensku, ktoré splnili existujúci úzus a menšinovými právami už disponujú. V tomto zmysle odporúčame, aby sa vo vzťahu k srbskej menšine postupovalo rovnakým spôsobom.
 
Košice, 6. decembra 2009
 
PaedDr. Marián Gajdoš, CSc.
riaditeľ

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články